Hramadstva1212

Kaleśnikava raskazała, u čyjoj kvatery i jak jana ciapier žyvie

Na svajoj sustrečy z žurnalistami ŭ Bierlinie byłaja palitźniavolenaja Maryja Kaleśnikava siarod inšaha raskazała, jak u jaje ciapier naładžany ŭ Hiermanii pobyt, piša Deutsche Welle.

Maryja Kaleśnikava. Fota: Lookby.media

Pa słovach Kaleśnikavaj, nievialikaja studyja z pryhožym vidam na Bierlin, abstaŭlenaja pradmietami mastactva, naležyć siabram Maryi. Sama byłaja palitźniavolenaja pakul jašče šukaje sabie ŭłasnaje žyllo ŭ Bierlinie. Kaleśnikava havoryć, što budzie žyć u stalicy Hiermanii, a nie ŭ Štutharcie, dzie žyła raniej — usio ž u Bierlinie bolš mahčymaściaŭ.

Pavodle słoŭ Maryi, biurakratyčnyja pytańni ŭ Hiermanii jašče nie da kanca vyrašanyja. U Hiermanii jana znachodzicca na padstavie zaprašeńnia niamieckaha ŭrada — Maryi ŭžo vydali Reiseausweis (pašpart dla zamiežnikaŭ) ź vizaj, jaki dazvalaje joj padarožničać. Ale statusu biežanca, jak jana ŭdakładniła, u jaje niama.

«Usie astatnija dakumienty ŭ pracesie, robiacca. Mianie ŭ hetym vielmi padtrymlivaje niamiecki bok, ja im vielmi ŭdziačnaja. Z bankam pytańni taksama vyrašajucca (padčas turemnaha źniavoleńnia Maryi zabłakavali rachunak u niamieckim Commerzbank. — Red.)».

U Hiermanii Maryja, pa jaje słovach, adčuvaje siabie ŭ biaśpiecy: «U mianie niama achovy tut, ale ja prytrymlivajusia peŭnych pravił». U finansavym płanie jaje zaraz u pieršuju čarhu padtrymlivaje siamja, dapamohi ad niamieckaha ŭrada na hety momant jana nie atrymlivaje. «U mianie jość mahčymaść pracavać i, viadoma ž, ja budu pracavać».

Jak i inšyja vyzvalenyja biełaruskija palitviaźni, Maryja atrymała vypłatu ad BySol.

Paśla intervju niamieckim miedyja Maryju stali časta paznavać na vulicach Bierlina, u pieršuju čarhu nie ruskamoŭnyja ludzi.

«Padychodziać i kažuć pra padtrymku Biełarusi, što jany vierać, što jana budzie svabodnaj. Ja da hetaha nie vielmi pryvykła, choć, viadoma, raduje, što ludzi paznajuć i adrazu kažuć pra Biełaruś».

Kamientary12

  • Čytač
    11.02.2026
    Nam što z taho? Razam ź joj adpuscili jašče 100 čałaviek, pišycie, jak spravy ŭ ich.
  • Nk
    11.02.2026
    >>Paśla intervju niamieckim miedyja Maryju stali časta paznavać na vulicach Bierlina, u pieršuju čarhu nie ruskamoŭnyja ludzi.

    I heta vielmi kaštoŭna. Kaho jašče ź biełarusaŭ, akramia Sabalenka i Domračavaj, paznajuć zvyčajnyja niemcy na vulicy?
  • Jesť o čiem dumať
    11.02.2026
    A začiem ona pravitielstvu Hiermanii? I Babariko.

Ciapier čytajuć

«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks1

«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks

Usie naviny →
Usie naviny

Italija ŭžo dźvie tysiačy hadoŭ nie moža pabudavać most, jaki joj vielmi patrebny2

Minčuk zakazaŭ 101 ružu, ale padaryć bukiet dziaŭčynie nie zmoh2

Pamior znakamity ispanski «chłopčyk-voŭk», jaki vyras u dzikaj pryrodzie2

U Kapyli adkryli novy skvier pad Hod biełaruskaj žančyny FOTY2

U 2020 hodzie jabaćka Amina «aktyŭna hałasavała» za Łukašenku. A ciapier nie razumieje, čamu rodnaja maci na jaje daniesła, a milicyja zatrymała48

Novy kiraŭnik brytanskaj dypłamatyčnaj misii ŭžo viedaje dva biełaruskija słovy1

Praz mocny viecier bieź śviatła i vady zastalisia Smalavičy1

U Brytanii źnikłaha kata znajšli praz hod za 160 kiłamietraŭ ad doma ŭ prytułku dla biazdomnych žyvioł

Italjanskaja ambasada ŭ Minsku zładziła adkrytuju viečarynu ŭ Pasolskim dvoryku. Biełarusy stali ŭ čerhi7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks1

«Ciapier mnie čužaja sama kancepcyja ŭžyć niešta, čaho ty nie viedaješ». Vialikaja hutarka ź Ivanam Šyłam pra biznes, zarablańnie z dapamohaj ŠI, žančyn i botaks

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić