U zaaparku žyvuć dva japonskija žuravy — samka Džulija i samiec Ryčard.

Abiedźvie ptuški pastupili ŭ zaapark u ramkach prahramy Jeŭraazijackaj rehijanalnaj asacyjacyi zaaparkaŭ i akvaryumaŭ «Zachavańnie žuravoŭ Jeŭrazii».
Pieršaj u Hrodna ŭ 2024 hodzie pryjechała Džulija. Praz hod tam źjaviŭsia Ryčard. Pieršapačatkova ptuški žyli ŭ roznych paviljonach: dla farmiravańnia pary jany byli zanadta maładyja.
Vosieńniu 2025 hoda samku pieraviali ŭ susiedni z Ryčardam valjer. Ptuški atrymali mahčymaść paznajomicca, bačyć adna adnu, ale abjadnoŭvać ich razam było jašče rana, paličyli śpiecyjalisty.
I tolki paśla amal paŭhadovych nazirańniaŭ za ptuškami śpiecyjalisty-arnitołahi pryjšli da vysnovy: Ryčard i Džulija hatovyja abjadnacca ŭ paru.
Supracoŭniki adździaleńnia «Ptuški» čakajuć paciapleńnia, kab hłyboki śnieh nie ŭnios niezapłanavanyja karektyvy ŭ hetuju doŭhačakanuju padzieju.
-
«Spačatku pahrozu prydumaŭ, potym sam jaje pieramoh». Prapahanda abviarhaje Zialenskaha, śćviardžaje, što retranślataraŭ nie zdymali, bo ich nie było
-
20‑hadovaha minčuka zatrymali pierad tym, jak jon paśpieŭ pradać pieršuju dozu narkotyku 16‑hadovaj dziaŭčynie
-
U Mahilovie staŭ pracavać adkryty skaładrom. Jon samy vysoki ŭ Biełarusi
Ciapier čytajuć
U Vialikaj Miadźviadcy adšukali mahiłu brata Ihnata Damiejki. Pahladzicie, jak spaskudzili carkvu pobač, jakuju naviedvaŭ suśvietna viadomy navukoviec
Kamientary