22 traŭnia pierad biełaruskimi žurnalistami ŭpieršyniu vystupiŭ novy pasoł Italii Džulijo Prydžoni.
22 traŭnia pierad biełaruskimi žurnalistami ŭpieršyniu vystupiŭ novy pasoł Italii Džulijo Prydžoni.Jaho pryznačyli nadzvyčajnym i paŭnamocnym ambasadaram u našu krainu tolki 5 lutaha, da hetaha čatyry hady jon znachodziŭsia z dypłamatyčnaj misijaj u susiedniaj Litvie.
Cikavaść da pasła była jašče i tamu, što svoj pieršy vizit u Zachodniuju Jeŭropu na praciahu apošniaha dziesiacihodździa Łukašenka zładziŭ mienavita ŭ Italii. Adkazvajučy na pytańni žurnalistaŭ u Rymie, kiraŭnik krainy paviedamiŭ, što zaprasiŭ u Biełaruś premjer‑ministra Silvijo Bierłuskoni, i toj daŭ zhodu. Łahična, što pieršym pytańniem było, ci pryjedzie ŭ Minsk italjanski premjer.
«Pytańnie niaprostaje. Dypłamaty pracujuć nad im.
Bierłuskoni z radaściu naviedaje Biełaruś. Adnak zaraz usio jašče viadziecca praca pa vyznačeńni daty. Hetyja padziei adbuducca i buduć vielmi važnyja dla raźvićcia dvuchbakovych stasunkaŭ», — zaznačyŭ Dž.Prydžoni.
U svaju čarhu sińjor Džulijo zapeŭniŭ, što pasolstva budzie rabić vydatnaje abramleńnie da hetaha vizitu, «samaje najlepšaje, što moža być». Viadziecca praca z arhanizacyjami i studentami pa padrychtoŭcy ŭ vieraśni dzion kultury Italii ŭ Minsku, vystavaŭ i kancertaŭ. U pryvatnaści, niekatoryja imprezy buduć pryśviečanyja asobie karale Rečy Paspalitaj Bonie Sforcy.
«Vizit Łukašenki ŭ Italiju byŭ vialikim pośpiecham, jak sustreča z Papam, tak i ź Bierłuskoni.My vielmi rady, što tak atrymałasia. Heta vydatnaja mahčymaść razhledzić situacyju miž dvuma krainami», — skazaŭ Dž.Prydžoni.
Letaś pasolstva Italii vydała hramadzianam Biełarusi 45 tysiač vizaŭ. Ź ich 35 tysiač byli vydany dzieciam, jakija vyjazdžali na azdaraŭleńnie na Apieniny, a astatnija 10 — turystam i pradprymalnikam. «My pracujem, kab hetyja 10 tysiač pieratvarylisia ŭ 20», — zaznačyŭ pasoł.
Kamientary