Hramadstva

Rektar Akademii kiravańnia Daniłovič: Čyrvony — staražytny słavianski koler, zialony — koler bahini Łady, zachavalnicy ładu ŭ dziaržavie

Źviazda

U intervju «Źviaździe» były dyrektar Instytuta historyi, a siońnia rektar Akademii kiravańnia Viačasłaŭ Daniłovič znoŭ parazvažaŭ pra bieł-čyrvona-bieły ściah, a taksama zakranuŭ pytańnie, ci varta prydumać alternatyŭnuju simvoliku.

«Kab prydumać novy varyjant — patrebna vialikaja hruntoŭnaja daśledčyckaja rabota, jakaja ŭ tym liku tłumačyła b i značeńnie simvałaŭ. Ale ž užo isnavała dobra znajomaja hramadstvu i ničym nie zaplamlenaja simvolika BSSR, pryniataja ŭ 1951 hodzie, — miarkuje Daniłovič.

— Darečy, jana maje hłybokija sensavyja płasty. Tut vam i staražytny słavianski koler sonca i žyćcia — čyrvony: jašče z časoŭ staražytnaj Rusi słavianie baranili svaje ziemli pad čyrvonymi ściahami, ściah VKŁ ciaham niekalkich stahodździaŭ taksama byŭ čyrvonaha koleru, jak i ściahi SSRB, LitBieł i BSSR da 1951 hoda.

Dadajcie siudy bolš sučasnuju traktoŭku — koler kryvi, jakuju prodki pralili za svabodu — usio razam vychodzić vielmi simvalična.

Kaliści pry BSSR vučyli, što zialony — heta koler biełaruskich lasoŭ. Ale, kali zahłybicca dalej u słavianskuju simvoliku, — heta koler bahini Łady — zachavalnicy ładu ŭ siamji, hramadstvie, dziaržavie.

Arnamient na našym ściahu — uvohule źjava dla dziaržaŭnaj simvoliki vielmi redkaja, kali jaho pračytać z punktu hledžańnia narodnaha simvalizmu — heta simvał zasiejanaha pola, jakoje daść uradžaj.

Vielizarnaja stanoŭčaja kanatacyja zakładziena ŭ hety ściah, i ci varta było štości kardynalna mianiać?»

«Pad hetym ściaham BSSR u paślavajennyja hady vielmi paśpiachova raźvivałasia ŭ paraŭnańni ź inšymi savieckimi respublikami, było šmat zroblena — była zakładziena taja sacyjalna-ekanamičnaja, i hramadska-palityčnaja, i kulturnaja asnova, jakaja stała nieabchodnym fundamientam dla pabudovy našaj sučasnaj niezaležnaj krainy, jakaja kirujecca ŭłasnymi intaresami, a nie tym, što joj naviazvajuć «dabrachoty» zvonku», — miarkuje Daniłovič.

Dyrektar Instytuta historyi: Pad bieł-čyrvona-biełym ściaham apryjory ruchajucca da źniešniaha pratektaratu

Kamientary

Ciapier čytajuć

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki37

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

Čatyrochhadovy chłopčyk staŭ śviedkam žorstkaha zabojstva maci. Praz 20 hadoŭ jon uspomniŭ detali — zabojca pakarany5

Tusk: Sietka Džefry Epštejna mahła być maštabnaj apieracyjaj rasijskich śpiecsłužbaŭ pa vierbavańni zachodnich elit18

«Ja była jak pad hipnozam». Realnyja historyi minčukoŭ, jakich machlary prymusili pradać kvatery — adna sumnaja, druhaja amal ščaślivaja1

Siońnia nočču było da minus 27,6°C

U źlitych fajłach Epštejna ŭspłyła jašče adna biełaruska, madel i žonka futbalista — raskazvajem, što pra jaje viadoma17

«U vas jość lubimaja pieśnia?» Znajomciesia z Maksatam — samym viadomym stryt-videohrafam Minska1

Čempijon Polščy pa boksie, što raptoŭna viarnuŭsia ŭ Biełaruś, patłumačyŭ niečakanaje viartańnie10

Cichanoŭski vystupiŭ u Kanhresie ZŠA31

Cana na zołata znoŭ bolš za 5000 dalaraŭ za uncyju1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki37

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić