U vyniku maštabnaha lasnoha pažaru ŭ Zonie adčužeńnia zafiksavana pavyšeńnie kancentracyi ceziju kala ačahoŭ uzharańnia. Adnak ekśpierty supakojvajuć: pahrozy dla nasielnictva pakul niama.

Na poŭnačy Kijeŭskaj vobłaści — bujny lasny pažar, jaki achapiŭ bolš za 1100 hiektaraŭ terytoryi Čarnobylskaj zony adčužeńnia. Z-za vysokaj tempieratury i hareńnia zabrudžanaj draŭniny radyjonuklidy padnialisia ŭ pavietra.
Pavodle danych Dziaržaŭnaj inśpiekcyi jadziernaha rehulavańnia Ukrainy, situacyja znachodzicca pad pastajannym manitorynham.
U probach pavietra, adabranych 8 maja na adlehłaści 30—150 mietraŭ ad ačahoŭ hareńnia, utrymańnie ceziju-137 dasiahała 680 mkBk/m³ (abo 0,00068 Bk/m³).
Hetyja pakazčyki vyšejšyja za zvyčajnyja kantrolnyja ŭzroŭni dla Zony adčužeńnia, ale jany zastajucca značna nižejšymi za hranična dapuščalnyja normy radyjacyjnaj biaśpieki Ukrainy.
Śpiecyjalisty Dziaržaŭnaha navukova-techničnaha centra pa jadziernaj i radyjacyjnaj biaśpiecy praviali madelavańnie raspaŭsiudžvańnia pavietranych mas.
«Mahutnaść ekvivalentnaj dozy hama-vypramieńvańnia na biahučy momant znachodzicca ŭ miežach šmathadovych nazirańniaŭ na terytoryi Zony adčužeńnia i ŭ miežach fonavych vahańniaŭ na ŭsioj astatniaj terytoryi krainy», — havorycca ŭ aficyjnym paviedamleńni viedamstva.
Ekśpierty papiaredžvajuć, što z-za vysokaj tempieratury pradukty hareńnia padymajucca ŭ vysokija słai atmaśfiery i mohuć pieranosicca na vialikija adlehłaści. U miescach ich vypadzieńnia z daždžom abo pyłam mahčyma karotkačasovaje pavyšeńnie fonu, ale heta nie niasie krytyčnaj pahrozy.
Pa vynikach 9 maja pažar u Čarnobylskaj zonie na ŭkrainskim baku zusim nie zhas, chacia i mocna źniziŭ intensiŭnaść.
U najbolšaj niebiaśpiecy znachodzilisia žychary Chojnickaha, Brahinskaha i Łojeŭskaha rajonaŭ 7 i 8 maja. U tyja dni siarod dziaciej i darosłych pravodzilisia šmatlikija masavyja mierapryjemstvy ŭ honar Dnia Pieramohi, u pavietry adčuvaŭsia pach haru, była bačnaja smuha.
Kamientary