Čały: Mietadołahi — heta siekta. A Mackievič pakazaŭ svaju prafnieprydatnaść u 2020‑m
-
10.05.2026ośpidzia..., Taki da, jaki ekśpiert ( Čały ) - takaja i ekśpiertyza! Ale ž, chaj i taki čałaviek, vykaža svajo mierkavańnie.
-
10.05.2026ośpidzia...,
"Mietadałohi – heta paśladoŭniki savieckaha humanitaryja Hieorhija Ščadravickaha – vypusknika klučavoha ŭ paślavajennym SSSR “ideałahičnaha” fakulteta MDU (fiłasofskaha). Pad ich upłyvam źjaviłasia ŭ jaje ciapierašnim vyhladzie rasijskaja palityčnaja sistema i aktyŭna vykarystoŭvajemaja joju ideałahičnaja kanstrukcyja “Ruski śviet”. Taksama pucinski režym viadzie, pierš za ŭsio va Ukrainie, vojny ŭ asnovie jakich lažać ich idei i ideałahičnyja raspracoŭki."
Ideołahi “Ruskaha śvietu”: vytoki -
10.05.2026"Upieršyniu mietadołahi ŭźnikli na asnovie stvoranaha ŭ 1952 hodzie Maskoŭskaha łahičnaha hurtka (MŁH), paźniej – Maskoŭskaha mietadałahičnaha hurtka (MMH). U kancy 1960-ch hh. hałoŭnym ich huru staŭ H.P.Ščadravicki (1929-1994) – vychadziec ź viarchoŭ balšavickaj namienkłatury: syn arhanizatara avijacyjnaj pramysłovaści SSSR P.H.Ščadravickaha (1899-1972) i plamieńnik A.A.Solca (1872-1945) – viadučaha ideołaha CKK RKP(b), viadomaha ŭ pieršyja dziesiacihodździ savieckaj ułady jak “sumleńnie partyi“.
U pačatku 1970-ch mietadołahi razam sa svaim huru časta pryjazdžali ŭ Minsk (vysokapastaŭlenyja rodzičy H.P.Ščadravickaha z VKP(b) mieli karani ŭ Zachodniaj Biełarusi). Schiematyčna hałoŭny stratehičny stymuł usiaho jaho žyćcia vyhladaŭ tak: “My praz svaje sieminary rychtujem kadry. Chacia heta i takim terminam nielha nazyvać. Nie kadry (ćfu, kazionnaje partyjnaje słova), ale čalcoŭ tajemnaha ordena, sa svaim rytuałam, statutam i sakretnaj zvyšzadačaj. Ideja ŭ tym, kab razabrać pryładu socyŭma na vuzły i detali, pahladzieć, jak jana ŭładkovanaja, znajści tam błok kiravańnia, šlachi padychodu da jaho, prakraścisia, uziacca za ryčahi i kiravać u patrebny bok”.
Amal tak, i pa padobnym nahodam, siońnia źviartajucca da abiacajučych lohki zarobak, recepty vyrašeńnia ŭsich prablem i h.d. koučam, “ekśpiertam pa tymbiłdynhu” i inšym infacyhanam. Bolš za toje, u farmacie svaich arhanizacyjna-dziejnasnych hulniaŭ mietadołahi stali rychtavać pradstaŭnikoŭ parthasnamienkłatury da peŭnych vybarčych kampanij i vybaraŭ u cełym.
Mienavita takija “hulniavyja” scenary maskoŭskija mietadołahi sprabujuć užo šmat hadoŭ realizavać u postsavieckich dziaržavach i, pierš za ŭsio, va Ukrainie.
Pa sutnaści mietadołaham predstajała ŭzraścić klučavyja kiraŭničyja i ideałahičnyja kadry novaj dziaržavy, jakaja ŭźnikła na miescy samaha vialikaha askiepka SSSR – Rasijskaj Fiederacyi. A taksama ideałohiju h.z. “Ruskaha śvietu” i viartańnia pad kryło Maskvy “stračanych” u 1991 hodzie ziamiel."
Ideołahi “Ruskaha śvietu”: vytoki -
10.05.2026Dziadok pierastaŭ być anarchistam! a ci byŭ jon im?
-
10.05.2026Vynik jość!, mo pra siabie raskažaš?
-
10.05.2026a ci byvajuć byłyja anarchisty?
-
10.05.2026chełoŭ, kudy havaryć, tavaryš major?
-
10.05.2026ana r chi s taka, a ci jość žyćcio na Marsie?
-
10.05.2026Ty śnimaješ viečiernieje płaťje,
Stoja licom k stienie.
I ja vižu śviežije šramy
Na hładkoj, kak barchat, śpinie.
Mnie chočietsia płakať ot boli
Ili zabyťsia vo śnie.
Hdie tvoi krylja,
Kotoryje tak nraviliś mnie?
Hdie tvoi krylja,
Kotoryje nraviliś mnie?
Hdie tvoi krylja,
Kotoryje nraviliś mnie?
Kohda-to u nas było vriemia,
Tiepieŕ u nas jesť dieła —
Dokazyvať, čto silnyj žriot słabych,
Dokazyvať, čto saža bieła.
My vsie potieriali čto-to
Na etoj biezumnoj vojnie.
Kstati, hdie tvoi krylja,
Kotoryje nraviliś mnie?
Hdie tvoi krylja,
Kotoryje nraviliś mnie?
Hdie tvoi krylja,
Kotoryje nraviliś mnie?
Ja nie sprašivaju, skolko u tiebia dienieh,
Nie sprašivaju, skolko mužiej.
Ja vižu — ty boišsia otkrytych okon
I vierchnich etažiej.
I jeśli zavtra načniotsia požar
I vsio zdanije budiet v ohnie,
My pohibniem biez etich kryljev,
Kotoryje nraviliś mnie.
Hdie tvoi krylja,
Kotoryje nraviliś mnie?
Hdie tvoi krylja,
Kotoryje nraviliś mnie?
(S)
Mietadołah Andruška, d
ajti
da
słušať
piesTniu
nie pieriebiv
ajti
jeje -
10.05.2026nu a ciapier, Mietadołah Andruška, što da vašaha pytańnia
"a ci jość žyćcio na Marsie?"
ja ž pierakazvała ŭžo..
vokładka časopisa Vožyk kanca 80-ch hadoŭ...
prylataje pieršy kasmanaŭt na Mars i bačyć tam akuratnuju draŭlanuju chatku, dahledžany aharodzik i akuratnych babulečku i dziadka ŭ vyšyvankach... kasmanaŭt amierykanski ŭ šoku - jak!? što!? adkul!? Mars ža niby nieabitajemy
na što našy jamu - dy supakojciesia. nijakija my nie marsijanie. my - biełarusy. apaśla čarnobylskaj avaryi my narmalna tut atabarysia -
10.05.2026Mietadołah Andruška, )
u muža vstriečnyj vopros )
jesť li žizń na Iłonie Maskie ? -
10.05.2026ana r chi s taka, u mianie nie było i niama kryłaŭ, voś u čym prablema. A praŭda ŭ tym, što i ŭ vas ich niama. Dy i pieśnia sumnaja i rasiejskaja.
-
10.05.2026,,u mianie nie było i niama kryłaŭ,,
Mietadołah Andruška , a rohi? a chvasty? j kapyty jo? -
10.05.2026ana r chi s taka, heta da mackieviča.
-
10.05.2026i i, mnie bolš cikavić ci jość u muža rohi?
-
11.05.2026Iłon Mask, zaraz dakładna niama.
a ad jaho byłych... chto ich viedaje... moža i byli... -
11.05.2026Iłon Mask, nie adrazu zrazumieła, pra jakoha muža pytajeciesia... dumała - pra majho...
a vy peŭna ž pytajeciesia pra jej
naha
nu hetaha
si -roha -
10.05.2026Čały pracuje ŭ styli "nie čitał, no osuždaju" ("nikoli b u takim nie ŭdzielničaŭ"). Kaža "maje ŭsie pryznaki siekty", ale ž nivodnaha z pryznakaŭ nie pryvodzić - tamu što nie viedaje, jakija pryznaki siektaŭ, ci tamu što ich tam paprostu niama? I cikava, jakija pamyłki sam Čały zrazumieŭ paśla 2020 i jakija ź ich zrabiŭ vysnovy... Pakul što ad jaho samoha ŭ pieradačach ź jaho ŭdziełam ničoha akramia stałaha "a ja, a voś ja, a ja jašče tady kazaŭ" nie čutna...
-
10.05.2026Pozirk z boku, Čały viedaje siektu Mackieviča ź jahonymi zababonami bolš za 30 hod, tamu śmiešna kazać pra "nie čytaŭ, ale asudžaju". Za takija hrošy na ihruški i my z taboj možam bła-bła-bła pra transfarmacyju Biełarusi )))))
-
10.05.2026Pozirk z boku, jon pryvioŭ hałoŭny pryznak sekty: viera ŭ toje, što tolki ŭdzielniki sekty majuć niejkija sakretnyja tajemnyja viedy. Jon skazaŭ, što kali treba, moža i inšyja prykmiety nazvać. Ale ŭ prahramy nie było na heta času.
-
10.05.2026Hanka, pa-pieršaje, raju trochi bolš hruntoŭna aznajomicca z pryznakami siektaŭ, pa-druhoje - pra tajemnyja viedy ni Mackievič, ni jaho prychilniki ničoha i nie kazali - tolki kanapnyja "ekśpierty" vykazvali svaje asabistyja mierkavańni
-
10.05.2026Čałyj absolutno prav. Dla toho, čto ranieje sravšimsia miež soboj ludiam pieriestať sraťsia, vovsie nie obiazatielno tratiť babło hranta na saunu v Tatrach. Druhich itohov ihrušiek Mackieviča nie vidať
-
10.05.2026Kon, dla taho kab pierastać sracca treba być na dystancyi vyciahnutaj ruki
-
11.05.2026Piecia, jak bačym Mackievič maje inšy pohlad - Tatry, saŭna, piva
-
10.05.2026Hdie možno oznakomiťsia s piśmiennymi rabotami "ekonomista" Čałoho? Nie smoh najti ni odnoj.
-
10.05.2026Vładimir Vładimirovič, panočak chiba ź siabroŭ Mackieviča? Ci heta panienka Śviatłana?
-
10.05.2026Vładimir Vładimirovič, tamsama dzie i vyniki hulni
-
10.05.2026> staić u pozie «praroka», jakoha nichto nie słuchaje
Iranična, bo tak možna i pra samoha Čałaha skazać -
10.05.2026Sacyjalizacyja heta niamała. Lepš razok usich prymusić parazmaŭlać tvar u tvar, čym jany buduć hadami brachać kožny sa svajho dvaru
-
10.05.2026chach, dyk brachałava budzie jašče bolš. Pačakaj.
-
10.05.2026chach, Jany tam na hulni nie razmaŭlali, a kryčali i svarylisia. Takaja była ŭmova hulni - nakrucić psichoz zamiest spakojnaj hutarki.
-
10.05.2026chach, dyk ty ž potym pieršy budzieš kryčać - kudy iduć hrantaŭskija hrošy, čamu nie na dapamohu palitviaźniam?
-
10.05.2026choch, nie budu. Hrošy palitviaźniam heta niepahana, ale heta ryba, a nie vuda
-
10.05.2026Mackievič - odin iz podrazdiełov "uśpiešnoho uśpiecha", t.ie. ssan*na v uši dla łochov. Posłušajtie užie kakich-nibud́ huru etoho dieła tipa Toni Robinsa i pročich, jeśli chotitie na vriemia otvleċsia ot riealnosti.
-
10.05.2026Mickieŭka jaki kruciej za mackieŭku
A vo taki vo niečakany mickieŭka, akazvajecca, ciapieraka ŭznačalvaje sajentołahaŭ usiaho śvietu žyvicia ciapieraka z henym
https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%9C%D0%B8%D1%86%D0%BA%D0%B5%D0%B2%D0%B8%D1%87,_%D0%94%D1%8D%D0%B2%D0%B8%D0%B4 -
10.05.2026Gorliwy Litwin , ru.wiki, heta pravał, Biełyj.
-
10.05.2026@«Čałaviek ni chrana nie zrazumieŭ, što adbyvałasia.@
heta fiłosaf-to nie razumieŭ?
@Praciahvajučy krytyku Mackieviča, Čały nahadvaje, što ŭ 2020 hodzie fiłosaf pakazaŭ «svaju poŭnuju prafnieprydatnaść». U razhar pieradvybarčaj kampanii, kali «i Babaryka ŭžo byŭ, i Cichanoŭski ŭžo byŭ, i Capkała. Užo byli vielizarnyja čerhi ludziej, jakija stajali ŭ čarzie zapisvacca ŭ inicyjatyŭnyja hrupy ci stavili podpisy za vyłučeńnie», Mackievič «da apošniaha vystupaŭ za bajkot, tamu što jamu miesca nie znajšłosia».
«Treba było ŭstać ubaku i ŭ pozie praroka kazać: «Čamu mianie nichto nie słuchaje?».@
lipień 2020-ha... prypaŭzaju z pracy da chaty... mužu kažu - da nas tut u susiedni dvor fiłosaf ź lekcyjaj siońnia zavitaje... nie chočaš schadzić? kaža - da? badaj schadžu. i pajšoŭ
heta byŭ darečy Mackievič -
10.05.2026chch, na sustrečach ludzi pytalisia, što im rabić, kab skinuć Łukašenku, ludzi byli zaradžanyja na dziejańnie. Iści i rabić.
A Mackievič im nios usialakuju chierniu. Ludzi sychodzili rasčaravanyja takimi "lidarami" i dematyvavanymi. -
10.05.2026viartajecca...
- nu što? jak? uzbahaciŭsia viedami? - kažu
- dy viedaješ... nu jak tabie skazać... z mužykoŭ tam byli tolki hety fiłosaf i ja... ja ŭvažliva vysłuchaŭ, što jon havoryć. a potym pačaŭ asprečvać jahonyja dumki
dyk dziaŭčyny (a tam u asnoŭnym byli dziaŭčyny), jakija da taho z adkrytym rotam słuchali hetaha fiłosafa, jak tolki ja potym adkryŭ rot, kinulisia da mianie...
zdajecca z namieram vyjści za mianie zamuž (S) -
10.05.2026"ludzi byli zaradžanyja na dziejańnie. Iści i rabić."
2020ty, a jak jany byli zaradžanyja? kim i čym?
nahadaju, kali pamiać adbita...
ja takaja-to takaja-to hołosujtie za mienia
i h.d. -
10.05.2026nu schadzili.. nu ,,zrabili.. niekatoryja pry hetym niabłaha zarabili...
nu j ? -
11.05.2026chch, Što, i ŭ łaźni mužykoŭ nie było?
-
11.05.2026Parok, vy aba što?
kali pra siońnia, to... muž siońnia zvykła pajšoŭ u łaźniu. a jon amal kožny tydzień paśla načnych źmien chodzić tudy, kab rassłabicca i ŭsio takoje... chodzić adzin, bo ź siabroŭ u łaźniu ź im daŭno nie vybirajecca ŭžo nichto... va ŭsich svaje spravy, svajo žućcio... i ŭsio takoje
ale siońnia nieŭzabavie sustreŭ u łaźni adnaho sa svaich starych siabroŭ časoŭ studenctva...
jaki ŭ Minsku zdajecca daŭno nie žyvie... nu ale..
mir ciesny i ŭsio takoje ) -
10.05.2026Takije ekśpierty, kak Sierhiej Čałyj, Filipp Bikanov i ich jedinomyšleńniki, prodołžajut poddierživať Śvietłanu Tichanovskuju: ich vpołnie ustraivajet słoživšijsia v emihracii status-kvo i nałažiennaja kommunikacija s Ofisom. Na etom fonie osobienno vydielajetsia uśpiech Mackieviča, kotoromu udałoś sdiełať to, čto u Śvietłany nie połučajetsia užie davno — sobrať za odnim stołom ludiej s absolutno raznymi političieskimi vzhladami. Boleje toho, on smoh nie prosto objediniť ich, no i vystroiť mieždu nimi konstruktivnuju sovmiestnuju rabotu. Ofis žie, namierienno distancirovavšiś ot etoho prociessa, tiepieŕ priedpočitajet tranślirovať svoju rieakciju čužimi rukami — čieriez łojalnych analitikov. Podobnaja linija poviedienija Ofisa vyzyvajet u mienia hłubokoje razočarovanije
-
10.05.2026Vsie banalno i prosto, plus vam
-
10.05.2026Vsie banalno i prosto, kaardynacyjnaja Rada jość dla taho, kab abjadnoŭvać ludziej z roznymi palityčnymi pohladami. Niešta ja tam ni Babaryku, ni Mackieviča nie baču. Čamu? Bo niama što novaha prapanavać akramia niejkaj hulni
-
10.05.2026chch, minus vam.
-
10.05.2026Nasta, sudia po rieakcijam, minus vsio-taki vam.
-
10.05.2026Kosta, i vam.
-
10.05.2026Nasta, u mienia plus))
-
10.05.2026Bałtarus, Voobŝie, hladia na vsio eto, chočietsia sprosiť: a začiem nam voobŝie eti biurokratičieskije prokładki i ohraničitielnyje ramki?
Mackievič nahladno pokazał: ludi s raznymi vzhladami mohut otlično rabotať napriamuju, minuja oficialnyje struktury. Eto opierativniej, effiektivniej i v razy produktivniej. Tiebie nie nužno ždať otmaški śvierchu, čtoby diełať dieło.
No Ofisu takoj format popieriek horła. Im nužny ramki, im nužien kontrol. Potomu čto jeśli vsie pojmut, čto možno uśpiešno objediniaťsia i rabotať biez ich "rukovodiaŝiej roli", voźnikniet łohičnyj vopros: a začiem tohda voobŝie nužna eta struktura? -
10.05.2026Ramki, začem ivropie parłament, sudy, kamiśsii, absuždenija? Sobraliś pryzydzienty vsiech stran i absuždajcie. Bystra, nijakaha kontrola nietu i dzenhi sekanomili🤣
Tamu što demakratyja, a nie supołka pa intaresach. -
10.05.2026Bałtarus, Otličnaja anałohija, tolko jesť odin niuans. Jevropa — eto suvieriennyje hosudarstva. U nich jesť svoja tierritorija i biudžiety, kotoryje formirujutsia nałohopłatielŝikami pod nuždy vsieho obŝiestva.
A u nas situacija principialno inaja. U nas niet ni tierritorii, ni nałohovoj bazy. Zato jesť struktury, komfortno sidiaŝije na hrantovoj poddieržkie (čto samo po siebie niepłocho), v to vriemia kak bolšinstvo biełarusov v emihracii vynuždieny prosto svodiť koncy s koncami, riešaja problemy lehalizacii i vyživanija. Ihrať v "ievroparłamienty" i razvodiť biurokratiju, kohda struktury zavisiat ot vniešnich donorov, a nie ot iźbiratielej — eto nie diemokratija. Eto imitacija burnoj diejatielnosti. Poetomu priamaja rabota biez iskusstviennych ramok siejčas kuda čiestnieje i effiektivnieje -
10.05.2026Sravnił, protoparłamient dołžien byť, kak žie inačie. I rieputaciju dołžien poddierživať, i avtoritiet narabatyvať. Čtoby v čas Ch srača nie było. No, k sožaleniju, s rieputacijej kak-to nie składyvajetsia.
-
10.05.2026Čały - heta paprostu miarzotnik. Treba z hetaha pačać. Nu a što datyčna Mackieviča, to kaniešnie jen jeść davoli ćmianaj asobaj z časam całkam niezrazumiełymi prapanovami i dumkami
-
10.05.2026%, dy čaho ty saromieŭsia. Pišy, što taksama miarzotnik.
-
10.05.2026Nado! Nado dziełať rabotu nad ašypkami, Saša. Tvai ašypki tibia vydajut.
-
10.05.2026Čały chiba pofpryhodny?
Aboje raboje Łbiedźcka, Čały, Mackvyič i 99 % apazycyi -
10.05.2026imia, na žal, heta tak.
-
10.05.2026Dva razumnych čałavieki sru...cca. Tak pieramožam!
-
10.05.2026Bielarus' forever, my ŭžo pieramahli (s).
-
10.05.2026Chłopčyk u čornaj kašuli, adzinaje karjernaje dasiahnieńnie za 30 hod u tym, što u maładości biehaŭ i vizahataŭ, jak u Paźniaka baćka byŭ palicajem, i apaśla bolš nidzie ni dnia nie pracavaŭ, nia moža być ekśpiertam ni ŭ jakichi pytańniach
Mackievič, moža i siektant, ale nie ha**iuk -
10.05.2026Śvinski bisier, dy heta ž adnoje i toje ž.
-
10.05.2026[Red. vydalena]
-
10.05.2026Nieviadoma čamu Mackievič stavić pobač biełarusaŭ i maskaloŭ vinavatymi u vajnie suprać Ukrainy. Takoha paŭstańnia 2020h jak u Biełarusi ŭ maskaloŭ nie było. Jany i zaraz 62% padtrymlivajuć putlera.
Viadoma, Biełaruś akupavanaja unutranaj i źniešniaj dyktaturami. Tamu treba adasablać režym Łukašenki i asobna narod Biełarusi. -
10.05.2026Čamu ŭ nacyjanalistaŭ nie ŭźnikaje takich prablem?
-
10.05.2026Voś cikava, bo im hrantaŭ nie dajuć.
-
10.05.2026Čałyj točno takoj žie «ekśpiert». Posłušajtie čto on nies v 2020, v 2022 čto nikakoj vojny nie budiet. Čto on nies po povodu kracha riežima, čto vot vot, jeŝie čuť-čuť. Prosta rabota u nieho takaja - hovoriť i vsie. I nikakoj otvietstviennosti i ni tiem boleje raboty nad ošibkami.
-
10.05.2026Aboje raboje.
-
10.05.2026Žvir, aboje raboje - heta vaš łu i vaša sv
-
10.05.2026Jość prykmiety taho, što ŭ nas nazyvajuć "siektami": Zvyškaštoŭnaść niejkich ułasnych amal sakralnych viedaŭ. Atrymać ich možna tolki ad koła daśviedčanych. Atrymaŭšy ich, prachodziš svojeasablivuju inicyjacyju, a bieź jaje ciabie admaŭlajuć u pravie na mierkavańnie.
Sam Mackievič supraćstaŭlaje padychody mietadołahaŭ navukovym:
"Nauka ... bazirujetsia na postułatie niezavisimosti suŝiestvovanija svojeho objekta ot znanija o niom. To jesť, zakony prirody (a u humanitarijev i obŝiestva) diejstvujut, niezavisimo ot toho, znajet ... [čiełoviek] eti zakony, ili niet.
V SMD-mietodołohii priniata antinomija etomu principu."
Tut mienavita admaŭleńnie abjektyŭnych viedaŭ ab śviecie (navukovy padychod) na karyść śpiecyfičnych subjektyŭnych.
I dalej jon čamuści pryplataje Popiera. Ale ž, kali prajścisia kryteryjami Popiera pa mietadałohii ADI, jana dakładna trapić pa-za miežy navukovych viedaŭ, u psieŭdanavukovaje.
Niemahčyma pravieryć niesupiarečlivaść "teoryi" mietadołahaŭ, bo jana navat nie sfarmulavanaja niejak, akramia publicystyčnych tekstaŭ. Nieviadoma, jakija źjavy śvietu jana tłumačyć lepš za inšyja teoryi i jak heta paćvierdzić. I hałoŭnaje, niemahčyma prydumać ekśpierymient, jaki abviarhaje jaje, a pryncypova nieabviarhajemyja (niefalsifikujemyja) teoryi - nienavukovyja. -
10.05.2026.,
".... diejstvujut, niezavisimo ot toho, znajet ... [čiełoviek] eti zakony, ili niet.
V SMD-mietodołohii priniata antinomija etomu principu."
Jany sapraŭdy tam tak durejuć?
Cikava, kali jaki mietadołah usunie palcy ŭ razietku, jaho pavodle zakonaŭ fiziki laśnie tokam "niezavisimo ot toho znajet on eti zakony, ili niet"?
Ci mietadołaham" inahda nie da zakonaŭ"? -
10.05.2026Treba spytać. Miarkuju, buduć krucić. Skažuć, što tok z razietki heta adno, a čałaviek na puci mietadałohii druhoje.
Padobnym čynam dziejničajuć sučasnyja relihijniki, kali pytajucca sumiaścić adnačasova ŭ karcinie śvietu navuku i relihiju: voś śfiera navuki, racyjanalna tłumačycca, a voś čałaviek, u im adbyvajecca cud, "adkryćcio" ("adkravieńnie"), jakoje niemahčyma rastłumačyć i možna tolki ŭłasna pieražyć. Maŭlaŭ, vyvučajcie svoj tok, a ŭ nas viera.
Ludzi Aśvietnictva zrabili krok upierad ad cuda da rozumu, ciemrašały robiać krok nazad.
I voś u hetym čaplańni za nievytłumačalny cud mietadołahi zachoŭvajuć svoj maleńki zapaviednik archaičnaha ciemrašalstva. -
10.05.2026Najpierš , nu a jeśli dvoje sunut palcy v rozietku - odnoho ub́jot, druhoho niet - kak vy prokommientirujetie takoj ischod? A hieocientrizm, zatiem hieliocientrizm imieli miesto byť? Siejčas niet? A nyniešniaja kartina mira dołho prodieržitsia? A vy čto-nibud́ svoje by pridumali, jeśli by vas nie naučili?
-
10.05.2026I nakont vynikaŭ Hulni (akramia vidavočnaj i karysnaj sacyjalizacyi, žyvoj kamunikacyi). Mackievič u strymie Kabanava na BiełPoł skazaŭ, što kab sfarmulavać spravazdaču, jamu i "ihratechnikam" spatrebiacca 1-2 miesiacy.
Pa majmu dośviedu, nieefiektyŭna, kali sustreča, akt kamunikacyi nie zakančvajecca ahulnym farmavańniem płana nastupnych dziejańniaŭ, kankretnymi terminami i abaviazkami bakoŭ. Inakš heta farmat "parazmaŭlali i razyšlisia".
Ja razumieju, što nie mahli sfarmulavać płan pieramohi svabodnaj Biełarusi, ale, naprykład, mahli vydać vyniki dyskusij pa važnych pytańniach, arhanizavać pracoŭnyja hrupy pa tamu, što nie darašali, damovicca pra inšyja bližejšyja mety.
Mackievič kaža, ludzi pajšli ŭžo sami kamunikavać i heta nie zapłanavanyja im nastupstvy. Nibyta jon taki čaraŭnik i adbyŭsia niejki "cud" abo "chimija" pamiž udzielnikami. Heta praciah "mahičnaj" linii pijaru i tłumačeńniaŭ. Patrebna racyjanalnaja. -
10.05.2026., voś z hetaha Mackieviču treba było b pačynać, kali zaprašaŭ na hulniu - "kab sfarmulavać spravazdaču spatrebiacca 1-2 miesiacy"
Tady by ŭžo vałom valili da jaho ŭ saŭnu ŭ Tatrach -
10.05.2026[Red. vydalena]
-
10.05.2026Što Čały, što Mackievič - davoli razumnyja ludzi, katoryja mohuć śviazana niešta nieści ciaham niekalkich hadzin, nie spyniajučysia. A moža i niekalkich dzion. Abodva ŭvachodziać u siektu "havaruny anlim".
-
10.05.2026Priletajet po nočam voron ,
On biessońnicy mojej kormčij ,
Dažie jeśli ja oru orom ,
Nie stanovitsia moj or hromčie .
On jedva na piať šahov słyšien ,
No i eto , hovoriat , śliškom ,
No i eto , słovno dar svyšie , -
Byť na ciełych piať šahov słyšnym !
Aleksandr Halič -
10.05.2026Čały heta ruski siektant, u jakoha niezdarovaja reakcyja na biełaruskaje.
-
10.05.2026Błohiera čarnasocienca zabylisia spytać.
-
10.05.2026[Red. vydalena]
-
11.05.2026Kali heta mietadysta stała pryniata nazyvać fiłosafam?
Mackievič niasie poŭnuju navukapadobnuju łuchtu. Ale nie ŭ kožnaha chapaje viedaŭ zrazumieć, nakolki biaźviazna i biessensoŭna jon žanhluje terminami. -
11.05.2026/ źmieniena /
.
• SKLAPANA PA ČYNU •
😠 Jak ža my lubim čaściakom zajmacca zasłužanaj i spraviadlivaj krytykaj i zabyvajem na chvalbu. Maŭlaŭ, rabić spravu jakasna — abaviazak usich i ŭsia, i nia śled na heta raściarušvacca. Nie, tak nia nadta słušna!
🍔 Tamu mušu padziakavać aŭtaru za cikavuju temu j, hałoŭnaje, za cikavy vykład, prypierčany smačnymi pryšpiłami j padšpiłami. I hena, niahledziačy navat na tuju samuju školnuju kancovačku, jakaja stała dla mianie adnoj z haniebnych vizytovak hetaha sajtu. (Ci, mo', ich prymušajuć tak skančać svaje pisańni?) I niahledziačy, što peŭnyja słovy, naprykład, «fasilitatar», zastalisia bieź nijakaj rasšyfroŭki.
🤼♂️ Pa temie skazanu, što Čały (časta vymaŭlajuć Ċčiałyj) i Mackievič – razumniki vysokaha palotu. A nazirać, jak hetkija vielmi intelektualnyja zvyšvychavanyja intelihientnyja typý dajuć adzin adnamu słoŭnyja karšni j záśvistki — niachiłaja papkornavaja asałodka.
. -
11.05.2026Tak, mietodołohi eto siekta. A tie, kto poviełsia na nich, niedalokije.
-
11.05.2026[Red. vydalena]
-
12.05.2026Nie, nu zrazumieła jašče, kali b heta byli niejkija insajdy. A tak? Navošta pytacca ŭ pakryŭdžanaha pra toje, čamu jaho nie ŭziali ŭ piasočnicu... “Nie čytaŭ, ale asudžaju!” — akurat toj vypadak.
chto taki čały?
"V 1993 hodu učastvovał v kačiestvie analitika v priedvybornom štabie kandidata v priezidienty Riespubliki Biełaruś Aleksandra Łukašienko. Svojo učastije pozdnieje Sierhiej Viačiesłavovič objaśniał žiełanijem primieniť nakoplennyje znanija v obłasti ekonomičieskoj analitiki i obriesti opyt v političieskich tiechnołohijach, kotoryje v to vriemia tolko načinali ispolzovaťsia v biełorusskom hraždanskom obŝiestvie. Po jeho priznanijam, jeho rabota v štabie Aleksandra Łukašienko była nieopłačivajemoj[3].
V 1994—1998 hh. rabotał v Opierativno-analitičieskom cientrie pri Administracii Priezidienta Riespubliki Biełaruś, v kotorom zanimałsia ..." (Viki)