Prezident Francyi Emaniuel Makron, jaki znachodzicca ź vizitam u Litvie, ranicaj sustreŭsia ź lidaram biełaruskaj apazicyi Śviatłanaj Cichanoŭskaj, piša Delfi.lt.
Cichanoŭskaja atrymała abiacańnie dapamohi ŭ imknieńni da pieramovaŭ pa ŭrehulavańni palityčnaha kryzisu i vyzvaleńni palityčnych viaźniaŭ.
«Jon paabiacaŭ nam zrabić usio, kab dapamahčy ŭ pieramovach [pa vyrašeńni] palityčnaha kryzisu ŭ našaj krainie», — skazała žurnalistam u aŭtorak Cichanoŭskaja.
Jak paviedamiła ŭ aŭtorak pres-sakratarka Cichanoŭskaj Hanna Krasulina, na sustrečy z kiraŭnikom Francyi pavinna była abmiarkoŭvacca asnoŭnaja tema — mahčymaść arhanizavać pieramovy ab praviadzieńni novych prezidenckich vybaraŭ u Biełarusi i mahčymym pasiarednictvie inšych krain, siarod ich i Francyi.
Ministr zamiežnych spravaŭ Litvy Linas Linkiavičus nastupnym čynam prakamientavaŭ sustreču Cichanoŭskaj i Makrona.
«Sam fakt sustrečy pasyłaje vyrazny mesiedž i śviedčyć pra padtrymku hramadzianskaj supolnaści Biełarusi, padtrymku apazicyi. Zajava Makrona, što Łukašenka musić pakinuć pasadu, taksama śviedčyć pra vielmi vyraznuju pazicyju», — zajaviŭ Linas Linkiavičus.
Ciapier čytajuć
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Heta ryzykoŭna dla Biełarusi». Zialenski zajaviŭ, što Rasija raźmiaščaje abstalavańnie dla naviadzieńnia šachiedaŭ na dachach biełaruskich šmatpaviarchovikaŭ
«Hienierał Biada vylecieŭ praz bakavoje škło «Čajki». Małaviadomaja avaryja 1976 hoda, u jakoj zahinuli druhi čałaviek u BSSR i bajavy lotčyk-hienierał

Kamientary