Navuka i technałohii44

Archieołahi znajšli śviedčańnie kantaktaŭ Homo sapiens ź nieandertalcami

U piačory Bača Kira ŭ centry Bałharyi paleantołahi znajšli pareštki Homo sapiens, jakija žyli prykładna 47 tys. hadoŭ tamu. Heta samyja staražytnyja ź viadomych navucy pradstaŭniki našaha vidu ŭ Jeŭropie. Vyniki ich pracy apublikavaŭ navukovy časopis Nature Ecology & Evolution.

«Analiz struktury zuboŭ i mitachandryjalnaj DNK, vydzielenaj z astankaŭ, dazvalaje adnaznačna źviazać ich z Homo sapiens. Heta adkryćcio kaža ab tym, što pieršyja pradstaŭniki našaha vidu patrapili va ŭmierany klimatyčny pojas Jeŭrazii jak minimum 45 tys. hadoŭ nazad», — pišuć navukoŭcy.

Navukoŭcy ličać, što pieršyja pradstaŭniki našaha rodu, nieandertalcy, źjavilisia ŭ Jeŭropie prykładna 300-400 tys. hadoŭ tamu. Pieršyja pradstaŭniki našaha vidu, Homo sapiens, apynulisia tam značna paźniej, kala 40 tys. hadoŭ tamu. Na heta pakazvajuć najstaražytniejšyja astanki Homo sapiens i charakternyja dla ich pryłady pracy, jakija navukoŭcy znajšli na miažy stahodździaŭ u piačorach Rumynii i Italii.

U apošnija hady, paśla taho jak navukoŭcy znajšli ślady nieandertalskaj DNK u hienomie čałavieka, a taksama vyjavili niečakana poźnija stajanki nieandertalcaŭ u Ispanii i Charvatyi, navukoŭcy pačali cikavicca tym, kali mienavita kramańjoncy trapili na terytoryju Jeŭropy. Adkaz na hetaje pytańnie moža padkazać antrapołaham, jak mienavita Homo sapiens i Homo neanderthalensis kantaktavali pamiž saboj, a taksama daviedacca, jak mienavita nieandertalcy źnikli.

Dziakujučy znachodkam z bałharskaj piačory Bača Kira paleantołahi i paleahienietyki pad kiraŭnictvam prafiesara Instytuta evalucyjnaj antrapałohii ŭ Lejpcyhu (Hiermanija) Žan-Žaka Jubłana značna adsunuli ŭ minułaje momant, kali kramańjoncy patrapili ŭ Jeŭropu.

Hetaja piačora — adna z samych viadomych stajanak staražytnych ludziej u Jeŭropie. Navukoŭcy zasiarodzilisia na paŭdniovych i ŭschodnich kutkach piačory, jakija ich papiaredniki nie vyvučali. U vyniku ŭ hruncie na dnie piačory jany znajšli mnostva frahmientaŭ kostak i zuboŭ.

Za vyklučeńniem adnaho čałaviečaha zuba, jaki vidavočna naležaŭ Homo sapiens, navukoŭcy nie zmahli vyznačyć vidavuju prynaležnaść hetych pareštkaŭ tolki pa ich formie. Tamu jany dastali abryŭki DNK i białkoŭ z kostak, a taksama vymierali ich uzrost z dapamohaj paskaralnika čaścic.

Jak akazałasia, častka hetych abłomkaŭ, sapraŭdy, naležała čałavieku, tady jak astatnija, miarkujučy pa malunku drapin i struktury białkoŭ, adnosilisia da žyvioł, miasa jakich jeli nasielniki piačory. Siarod ich byli bizony, vysakarodnyja aleni, roznyja pradstaŭniki rodu kazinych, a taksama piačornyja miadźviedzi, z zuboŭ jakich piačornyja žychary rabili karali.

Uzrost mnohich hetych pareštkaŭ, u tym liku zuboŭ i kostak Homo sapiens, akazaŭsia niečakana vialikim — u niekatorych vypadkach jon dasiahaŭ 47 tys. hadoŭ. Heta robić i hetyja kostki staražytnych Homo sapiens, i źviazanyja ź imi pryłady pracy pakul samymi staražytnymi śladami pradstaŭnikoŭ našaha vidu ŭ Jeŭropie.

Heta adkryćcio, jak adznačajuć Jubłan i jaho kalehi, kaža pra toje, što nieandertalcy i kramańjoncy dastatkova doŭha kantaktavali adzin z adnym da taho, jak pieršyja całkam vymierli. Na karyść hetaha, u pryvatnaści, kažuć karali z zuboŭ miadźviedzia, anałahi jakich zvyčajna znachodziać na stajankach nieandertalcaŭ. Jak mienavita prachodzili padobnyja «mižkulturnyja» ŭzajemadziejańni, antrapołaham jašče treba vyśvietlić, padsumoŭvajuć aŭtary artykuła.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

«Praca prapahandystaŭ naŭrad ci čyściejšaja za našu». Eks-palitviaźni adkryli ŭ Varšavie svoj klininh — jak pajšło?

«Praca prapahandystaŭ naŭrad ci čyściejšaja za našu». Eks-palitviaźni adkryli ŭ Varšavie svoj klininh — jak pajšło?

Usie naviny →
Usie naviny

«Santa Bremar» choča adsudzić pravy na brend u viadomaha rasijskaha vytvorcy, jakoha pryznali ekstremisckim za padtrymku USU3

U histaryčnym centry Minska vystavili na prodaž pamiaškańnie z restaranam Burger King1

Amierykanskamu ŭłaśniku parku «Suła», vychadcu ź Biełarusi, pradali budynki byłoha jaŭrejskaha hieta ŭ Navahrudku13

Dobraachvotnik Łachvič paćvierdziŭ, što zapisaŭ «pakajannaje» videa paholenym nałysa paśla sustrečy z Batulinym16

Hubiernatar Prymorskaha kraju RF raskazaŭ, što tam z budaŭnictvam biełaruskaha porta3

«Pieradajcie, što ŭ nas tak nie parkujucca». U sacsietkach aburanyja parkoŭkaj «Hielendvahiena» na błatnych numarach7

Štučny intelekt rašyŭ matematyčnuju zadaču, jakaja 80 hadoŭ staviła navukoŭcaŭ u tupik10

Jak u samaj žorstkaj biełaruskaj turmie łamajuć ludziej5

Rasijskaja błohierka-miljońnica, jakaja zhańbiłasia ź biełaruskaj movaj, zapisała videa z tłumačeńniami — ale tak i nie vybačyłasia43

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Praca prapahandystaŭ naŭrad ci čyściejšaja za našu». Eks-palitviaźni adkryli ŭ Varšavie svoj klininh — jak pajšło?

«Praca prapahandystaŭ naŭrad ci čyściejšaja za našu». Eks-palitviaźni adkryli ŭ Varšavie svoj klininh — jak pajšło?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić