Teatr11

Łukašenka pavinšavaŭ narodnuju artystku Biełarusi Taćcianu Marchiel z 80-hodździem

Fota: Maksim Šumilin, kultprosvet.by

Alaksandr Łukašenka pavinšavaŭ narodnuju artystku Biełarusi Taćcianu Marchiel ź jubilejem.

«Vy nabyli viadomaść jak praniknionaja i talenavitaja aktrysa, tvorčaść jakoj zaŭsiody znachodzić udziačny vodhuk u sercach šmatlikich pakłońnikaŭ. Stvoranyja vami niezabyŭna kranalnyja i emacyjanalnyja vobrazy vyłučajucca hłybokim humanistyčnym źmiestam, samabytnaściu narodnych charaktaraŭ i bahatym unutranym śvietam», — havorycca ŭ vinšavańni.

Alaksandr Łukašenka padkreśliŭ, što ŭkład Taćciany Marchiel u stvareńnie i zachavańnie tradycyj biełaruskaha teatralnaha mastactva — uzor najvyšejšaha słužeńnia nacyjanalnaj kultury.

Taćciana Ryhoraŭna Marchiel naradziłasia ŭ vioscy Špakoŭščyna Smalavickaha rajona. Pracavała ŭ Hrodzienskim i Mahiloŭskim abłasnych dramatyčnych teatrach, z 1970 u Biełaruskim teatry imia Ja. Kołasa, z 1987 u Teatry-studyi kinaakciora, z 1994 u Respublikanskim teatry biełaruskaj dramaturhii. «Być aktorkaj — heta vialikaja praca… i ščaście, kali zakančvajecca vystup, paŭsiul vopleski hledačoŭ, a ty adčuvaješ, što ŭsio syšłosia!» — cytuje Taćcianu Marchiel sajt kultprosvet.by.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Usie naviny →
Usie naviny

«Da hetaha času nie vieru, što vyžyŭ». Raspovied adzinaha vyžyłaha ŭ katastrofie samalota Air India, jaki raźbiŭsia ŭ Achmiedabadzie

Chłopca, jaki ŭ Lebiedzievaj beściŭ Jeŭropu, asudzili za ŭdzieł u pratestach i ŭchileńnie ad vojska6

Łukašenka zapatrabavaŭ ad vajskoŭcaŭ vynajści cud-mašynu dla baraćby z dronami9

Rasijanie zapuścili ŭ Biełarusi dziŭny miesiendžar — rehistracyja pa numary telefona, a voś vydalicca možna tolki kali dazvolać34

Džon Kienedzi i Robiert Kienedzi zhulajuć na kłubnym čempijanacie śvietu pa futbole ŭ ZŠA. Pryčym u adnoj kamandzie

Pałavoje vyśpiavańnie robicca ŭsio bolš rańnim, a psichałahičnaja darosłaść — poźniaj. I heta prablema4

Dziciačy centr, jaki admoviŭ dziaŭčynie ŭ pracaŭładkavańni za biełaruskuju movu, ułady pravieryli i znajšli parušeńni2

U Izraili 1 zahinuŭ, 40 paranienych ad iranskaj balistyki. Pačałasia treciaja chvala ŭdaraŭ pa Iranie11

«Hety fest nie tolki dla kajfu». Arhanizatary fiestyvalu Tutaka raskazali pra sioletnija płany i pierśpiektyvy10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić