Hramadstva3333

Upieršyniu za 17 hadoŭ hramadzianina Biełarusi pakarali za abrazu rodnaj movy

Upieršyniu z 1999 hoda ŭ Biełarusi byŭ pryciahnuty da administracyjnaj adkaznaści hramadzianin, jaki abražaŭ rodnuju movu, čym parušyŭ artykuł 9.22 Kodeksa ab administracyjnych pravaparušeńniach (parušeńnie zakanadaŭstva ab movach).

Pakarańnia dla žychara Mazyra Dźmitryja Ščarbatych, jaki ŭ internecie nieadnarazova źniavažliva vykazvaŭsia pra biełaruskuju movu, damohsia žychar Homiela Ihar Słučak. Jon piša mahistarskuju dysiertacyju na temu «Pravavyja asnovy dziaržaŭnaj moŭnaj palityki ŭ Respublicy Biełaruś», tamu, aproč adstojvańnia nacyjanalnych kaštoŭnaściaŭ, jurydyčnaja častka kanfliktu jamu była cikavaja jak častka jaho navukovaj pracy.

Kanflikt, jaki skončyŭsia administracyjnym pakarańniem — štrafam čatyry bazavyja vieličyni, pačaŭsia z kamientara byłoha supracoŭnika sajta offside.by Dźmitryja Ščarbatych na adnoj sa staronak u sacyjalnych sietkach. Tam abmiarkoŭvaŭsia novy biłbord futbolnaha kłuba «Słavija» (Mazyr) z nadpisami na biełaruskaj movie. Dźmitryj Ščarbatych pakinuŭ na staroncy kamientar, jaki abražaŭ rodnuju movu.

«Ja prapanavaŭ čałavieku vybačycca, ale jon zrabiŭ vyhlad, što drenna razumieje biełaruskuju movu i vybačacca nie staŭ, choć i skončyŭ VNU», — paviedamiŭ Ihar Słučak. Tady jon źviarnuŭsia ŭ Mazyrski rajvykankam z prośbaj pryciahnuć da adkaznaści žychara Mazyra zhodna z artykułam 9.22 KoAP (parušeńnie zakanadaŭstva ab movach), za publičnuju abrazu biełaruskaj movy. Z vykankama pryjšoŭ adkaz, što z hramadzianinam praviedzienaja prafiłaktyčnaja hutarka i «jon uśviadomiŭ svaje niepravamiernyja pavodziny i zapeŭniŭ u niedapuščalnaści ździajśnieńnia padobnych dziejańniaŭ u dalejšym». Taki adkaz nie zadavoliŭ Słučaka. «Ja znoŭ prapanavaŭ Dźmitryju Ščarbatych vybačycca, i jon znoŭ admoviŭsia, i pačaŭ źniavažliva vykazvacca ŭ moj bok. Heta havoryć, što jon nie «ŭśviadomiŭ svaje niepravamiernyja pavodziny». Tamu ja źviarnuŭsia ŭ prakuraturu», — dadaŭ žychar Homiela.

Prakuratura dała niekalki adkazaŭ, jak i rajvykankam, i ŭsio-taki ŭ vyniku žychar Mazyra byŭ pakarany štrafam u pamiery 4 bazavyja vieličyni.

Zapyt Ihara Słučaka u Infarmacyjny centr MUS pakazaŭ, što z 1999 hoda hramadzianie nie pryciahvalisia da adkaznaści pa artykule 9.22 KoAP.

«Jurydyčnaja realizacyja hetaha pytańnia — pryciahnieńnie da adkaznaści za abrazu movy, pakul nie dapracavanaja. Na maju dumku, i zychodziačy z praktyki pryciahnieńnia da administracyjnaj adkaznaści za parušeńnie zakanadaŭstva ab movach, nieabchodna pašyryć kolkaść subjektaŭ, jakija majuć prava składać pratakoł ab administracyjnym parušeńni. Pakolki pytańnie parušeńnia moŭnych pravoŭ davoli składanaje i patrabuje śpiecyjalnych viedaŭ, a składańnie pratakołaŭ ab pravaparušeńniach i naohuł abarony parušanych pravoŭ nie źjaŭlajecca asnoŭnaj dziejnaściu vykankamaŭ, heta vyklikaje ŭ svaju čarhu nie zaŭsiody pravilnaje tłumačeńnie normaŭ, ź jakimi vykankam sutykajecca redka, što ŭ svaju čarhu viadzie abo da spynieńnia administracyjnaj spravy, albo jaje zaciahvańnia da takoha momantu, kali vychodziać terminy pryciahnieńnia da adkaznaści. Vykankamy abjektyŭna nie vielmi dobra padrychtavanyja dla chutkaj i jakasnaj pracy z parušeńniami zakanadaŭstva ab movach», — prakamientavaŭ žychar Homiela.

Jaho prapanovy ab udaskanaleńni zakanadaŭstva prachodzili razam z usioj dypłomnaj rabotaj recenziju va ŭpraŭleńni justycyi Homielskaha abłvykankama i atrymali dobruju adznaku. Tamu, ličyć hramadski aktyvist, varta ŭzdymać hetaje pytańnie pierad PP NS.

Słučak dadaje, što ŭ žychara Mazyra Dźmitryja Ščarbatych heta była nie pieršaja abraza rodnaj movy publična, i jak dokaz pradstaŭlaje skrynšoty z roznych staronak u sacyjalnych sietkach i na forumach, dzie toj nieadnarazova źniavažliva pisaŭ pra biełaruskuju movu. «Treba spačatku prapanavać čałavieku vybačycca, rastłumačyć, što jon nie maje racyi, a paśla źviartacca ŭ orhany, jakija musiać pakarać čałavieka, kali jon nie razumieje, što abražać nacyjanalnyja movy nielha. Precedent stvorany, i spadziajusia, što tyja, chto lubiać pisać źniavažliva pra movu, zaraz krychu supakojacca», — padahulniŭ Słučak.

Kamientary33

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?1

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

«Fłahštok» skłaŭ kartu načnych pralotaŭ dronaŭ nad Homielščynaj. Situacyja niezvyčajnaja6

Pamior były prezident Rumynii, jaki adyhraŭ klučavuju rolu pry źviaržeńni Čaŭšesku

Zialenski raskazaŭ, jak vajna paŭpłyvała na jaho zdaroŭje5

Prezidentku Šviejcaryi abvinavačvajuć u naniasieńni krainie miljardnych strataŭ, bo nie ŭmieła razmaŭlać z Trampam7

Viačorka adkazaŭ Kavaleŭskamu, jaki «niečakana raźviarnuŭ svaje pazicyi na 180 hradusaŭ»: Ni ŭ jakim razie samim nie panižać staŭki13

Na eBay pradajuć biełaruskuju manietu za 2750 dalaraŭ

Hiermanija pierad vučeńniami «Zachad-2025» pierakidaje svaje źniščalniki ŭ Polšču

Saša Filipienka paśla zabarony prodažu «Słana» ŭ Biełarusi vykłaŭ jaho ŭ internet5

Łukašenka svaim ukazam abmiežavaŭ chutkaść elektrasamakataŭ na tratuarach da 10 km/h24

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?1

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić