Teatr11

U červieni projduć dva tradycyjnyja baletnyja fiestyvali

U červieni Nacyjanalny akademičny vialiki teatr opiery i baleta pradstavić tradycyjnyja fiestyvali «Baletnaje leta ŭ Vialikim» i «Viečary Vialikaha teatra ŭ zamku Radziviłaŭ», paviedamiŭ 6 červienia padčas videabryfinhu na sajcie Nacyjanalnaha pres-centra hienieralny dyrektar teatra Uładzimir Hrydziuška.

Treci štohadovy fiestyval «Baletnaje leta ŭ Vialikim» projdzie z 11 pa 17 červienia. Pavodle słoŭ Hrydziuški, fiestyval «zadumvaŭsia jak razavy prajekt, a atrymałasia tak, što jon pryžyŭsia» i staŭ tradycyjnym letnim mierapryjemstvam teatra.

Adkryjecca fiestyval 11 červienia premjeraj baleta Pałada Biulbiula-ahły «Kachańnie i śmierć» u pastanoŭcy maładoha chareohrafa Volhi Kastel. 14 červienia budzie pakazany balet «Maleńki prync» Jaŭhiena Hlebava, u jakim hałoŭnyja partyi vykanajuć viadučyja majstry biełaruskaj sceny.

15 červienia ŭ partyi Adety-Adylii ŭ balecie «Lebiadzinaje voziera» Piatra Čajkoŭskaha vystupić zasłužanaja artystka Rasii, viadučaja baleryna Michajłaŭskaha teatra Kaciaryna Borčanka. 16 červienia hledačoŭ čakaje viečar, jaki składajecca z dvuch baletaŭ kultavaha chareohrafa Iržy Kilijana «Šeść tancaŭ» i «Maleńkaja śmierć», a taksama chareahrafičnaj karciny z baleta «Bajaderka» Ludviha Minkusa.

Zavieršyć «Baletnaje leta» 17 červienia hała-kancert zorak suśvietnaha baleta, na jaki zaprošanyja tancoŭščyki z 10 krain: Ksienija Aŭsianik-Kanvalina i Džejms Forbat (salisty Anhlijskaha nacyjanalnaha baleta); Hauchar Usinu i Žanibiek Imankułaŭ (viadučyja salisty Dziaržaŭnaha teatra opiery i baleta «Astana Opiera»); pryma-baleryna Azierbajdžanskaha dziaržaŭnaha akademičnaha teatra opiery i baleta Nihiar Ibrahimava. Paćvierdzili svoj udzieł taksama salisty Bierlinskaha dziaržaŭnaha baleta Uładzisłaŭ Marynaŭ, vypusknik bałharskaj Vyšejšaj škoły mastactvaŭ i muzyki, i Łučya Bačyŭ, jaki skončyŭ teatralnuju škołu sučasnaha tanca ŭ Buenas-Ajresie.

24 červienia «Viečary Vialikaha teatra ŭ zamku Radziviłaŭ» ŭ Niaśvižy (Minskaja vobłaść) adkryje kancert biełaruskaj duchoŭnaj muzyki epochi Baroka, u prahramie kancerta: frahmienty «Žalbaŭ», psałmoŭ Simiaona Połackaha, tvoraŭ Iahana Siebaśćiana Bacha, Hieorha Frydrycha Hiendela, Džavani Pierhalezi i inšyja.

U hety ž dzień va ŭnutranym dvary Niaśvižskaha zamka pakažuć chareahrafičnuju interpretacyju historyi Siervantesa «Don Kichot».

25 červienia ŭ Kancertnaj zale zamka adbudziecca kancert «Serca, tabie nie chočacca spakoju» z udziełam viadučych salistaŭ opiernaj trupy Vialikaha teatra Biełarusi Uładzimira Piatrova, Taćciany Traćciak, Natalli Akininaj i strunnaha kvinteta «Sierenada». Uviečary 25 červienia pakažuć liryčnuju kazku Piatra Čajkoŭskaha «Iałanta».

26 červienia ŭ kamiernaj zale zamka adbudziecca muzyčnaja bitva «Tenary suprać basoŭ». A finalnym akordam muzyčnaha marafonu stanie hała-kancert «Zorki Vialikaha ŭ Niaśvižy», jaki projdzie na hałoŭnaj scenie va ŭnutranym dvary zamka ŭviečary. U prahramie kancerta — papularnyja aryi, charavyja sceny, kuplety i duety z załatoha fondu suśvietnaj opiery, a taksama najiarčejšyja frahmienty, pa-de-de, adažya i varyjacyi z ulubionych publikaj baletaŭ. U kancercie biaruć udzieł zorki opiernaj i baletnaj trupy Vialikaha. Dyryžory — Viktar Płaskina, Andrej Hałanaŭ.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Z 1 lipienia va ŭsich kramach zapracujuć novyja praviły — tłumačym, jak ciapier rabić pakupki3

Z 1 lipienia va ŭsich kramach zapracujuć novyja praviły — tłumačym, jak ciapier rabić pakupki

Usie naviny →
Usie naviny

Anžalika Borys zaklikała vyzvalić Andžeja Pačobuta

«Cichanoŭski svajoj žyviolnaj charyzmaj moža zaciamnić šmat kaho ź lidaraŭ». Šrajbman pra viartańnie Cichanoŭskaha6

Piešachod u Minsku ŭpaŭ prosta na darohu i ledź nie trapiŭ pad aŭto VIDEA

Śviatłana i Siarhiej Cichanoŭskija adpraŭlajucca ŭ pieršy sumiesny vizit — u Polšču5

«Zachodziš u kamieru, a jany kažuć: «My z taboj admaŭlajemsia siadzieć». Cichanoŭski raskazaŭ, jak sutyknuŭsia z prablemaj nizkaha statusu16

KNDR adkryła kurort «suśvietnaha kłasa». Jon moža być aryjentavany na rasijskich turystaŭ FOTY7

Klučavym drajvieram ekanamičnaha rostu Jeŭropy stała Irłandyja. Voś u čym krynica jaje pośpiechu3

Siarhiej i Śviatłana Cichanoŭskija sustrenucca ź biełarusami Vilni3

«Staryja špalery i abłuplenaja padłoha». Jak vyhladaje samaja tannaja kvatera Minska, jakaja kaštuje amal 50 tysiač dalaraŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Z 1 lipienia va ŭsich kramach zapracujuć novyja praviły — tłumačym, jak ciapier rabić pakupki3

Z 1 lipienia va ŭsich kramach zapracujuć novyja praviły — tłumačym, jak ciapier rabić pakupki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić