Navuka i technałohii55

«Džyn vypuščany z butelki». Pačałasia praca pa stvareńni štučnaj čałaviečaj DNK

U Kiembrydžy startavaŭ navukovy prajekt, jaki stavić pierad saboj ambicyjnuju metu — sintezavać čałaviečuju DNK z nula, litaralna pa atamie. Heta biesprecedentnaja inicyjatyva, jakaja moža stać čarhovym krokam u raźvićci bijałohii i miedycyny, piša Bi-bi-si.

Fota: Getty Image

Prajekt padtrymała miedycynskaja dabračynnaja arhanizacyja Wellcome Trust, vydzieliŭšy na daśledavańni kala 14 miljonaŭ dalaraŭ.

Da niadaŭniaha času padobnyja raboty byli zabaronienyja z-za strachu pierad mahčymaściu stvareńnia «dyzajnierskich» dziaciej abo niepradkazalnych nastupstvaŭ dla čałaviectva. Ale ciapier navukoŭcy śćviardžajuć, što patencyjnaja karyść pieraŭzychodzić ryzyki: heta moža pryvieści da raspracoŭki lekaŭ ad ciažkich spadčynnych chvarob i navat da stvareńnia kletak, ustojlivych da roznych zachvorvańniaŭ.

Pa słovach adnaho z udzielnikaŭ, prafiesara Džulijana Siejła, u budučyni takaja technałohija moža dazvolić zamianiać paškodžanyja tkanki piečani, serca ci imunnaj sistemy sintetyčnymi zdarovymi kletkami.

Adnak krytyki zaniepakojenyja tym, što hetyja raspracoŭki mohuć być vykarystanyja nie pa pryznačeńni — naprykład, dla stvareńnia hienietyčna «palepšanaha» čałavieka abo bijałahičnaj zbroi.

Viadučy hienietyk Edynburhskaha ŭniviersiteta, prafiesar Bił Ernšou papiaredžvaje: technałohija ŭžo zapuščanaja, i kali niechta z dostupam da abstalavańnia zachoča jaje vykarystać — spynić heta budzie amal niemahčyma.

«Džyn užo vypuščany z butelki, — zajaviŭ Ernšou ŭ intervju Bi-bi-si. — My, viadoma, mahli b uvieści ciapier šerah abmiežavańniaŭ — ale kali arhanizacyja, jakaja maje dostup da adpaviednaha abstalavańnia, vyrašyć pačać što-niebudź padobnaje sintezavać, ja nie dumaju, što ŭ nas jość sposab heta spynić».

Paralelna z navukovaj častkaj budzie pravodzicca sacyjałahičnaje daśledavańnie, kab vyśvietlić, jak hramadstva stavicca da takich pieraŭtvareńniaŭ u hienietycy i jakija ŭ ludziej jość strachi ci čakańni.

U vyniku navukoŭcy spadziajucca nie tolki zrabić miedycynu bolš efiektyŭnaj, ale i vyklikać šyrokuju dyskusiju pra etyku vykarystańnia takich mahčymaściaŭ.

Kamientary5

  • Igar
    26.06.2025
    Čarhovy chajp. Vy spačatku DNK bakteryi sintezujcie, pražekciery.
    NN, navina, heta toje, što ŭžo zdaryłasia, a nie toje što moža (a moža i nie) zdarycca.
  • čytajem tekst
    26.06.2025
    Igar, navina ŭ tym, što prajekt startavaŭ ))
  • YES!
    26.06.2025
    Eti tiechnołohii pozvolat vam vyrastiť luboj orhan, jeśli potriebujetsia, a niekotorym protivnikam prohriessa - rabotajuŝij mozh

Ciapier čytajuć

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj31

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj

Usie naviny →
Usie naviny

«Boh vielmi hanarycca pracaj, jakuju ja zrabiŭ». Tramp vylecieŭ na Suśvietny ekanamičny forum u Davosie10

Śviatłana Cichanoŭskaja zaviała treds. Što joj pišuć biełarusy?15

Rasijskaja rakieta SPA trapiła ŭ žyły dom u Adyhiei10

Premjer Kanady: Stary suśvietny paradak nie vierniecca, siarednim dziaržavam treba trymacca razam4

Pad Barsiełonaj syšoŭ z rejek ciahnik, zahinuŭ mašynist, dziasiatki ludziej paranieny2

Prahnoz nadvorja ad Hidramietcentra Rasii samy niajakasny siarod kankurentaŭ. A jakija madeli pradkazvajuć nadvorje najlepš?1

Byłaja rasijskaja nastaŭnica stała viarboŭščycaj zamiežnikaŭ na vajnu suprać Ukrainy4

«Anlifanščyca ź Pinska» kaža, što jana nie anlifanščyca i nie ŭ rabstvie ŭ Mjanmie20

Devid i Viktoryja Bekchemy mocna nie paładzili sa svaim starejšym synam. Jon abvinavaciŭ ich publična4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj31

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić