Archiŭ

Talii i talenty

Kupiŭ niejak šakaladku fabryki «Kamunarka» — zaviecca «Talija». Na abhortcy sa śpiny namalavana efektnaja paŭaholenaja da miesca troški nižej talii dziaŭčyna — typovaja biełaruskaja pryhažość.

Ja žartam pacikaviŭsia ŭ pradavački, ci niama inšaha hatunku. Naprykład, «Dupka» — kab suzirać pryhažość u poŭnym abjomie. Nie, niama. Adnak i «Talija» akazałasia vydatnaj na smak, i ja adrazu nabyŭ jašče paračku. Pahatoŭ vobraz na abhortcy niedvuchsensoŭna padkazvaŭ: ješ kolki chočaš — talija budzie na miescy.

Uviečary taho ž dnia ja pajšoŭ u miesca, dzie talij — i talentaŭ — vielmi bahata. Pryhožyja biełaruskija dziaŭčatki, razbaŭlenyja adnym chłopcam, u vialikaj zali Akademii muzyki vykonvali hienijalnuju muzyku Ihnata Jana Padareŭskaha (1860—1941), a fartepijannaje majsterstva Hanny Bondar, studentki III kursu BDAM, było paprostu najvyšejšym. Dziaŭčyna nia prosta hrała muzyku, a stvarała sceničny vobraz, u vyniku ŭ zali panavała sama pryhažość.

Zasmučała adno — u zali na 500 miescaŭ na šykoŭnym biaspłatnym kancercie siadzieła čałaviek 70.

Razumiejučy, što zavabić biełarusa na dobraje mierapryjemstva biaspłatna — zusim nia prostaja zadača, ja prapanavaŭ polskamu dyplamatu, arhanizataru kancertu, prysutnamu ŭ zali, nastupnaje vyjście. Jon kuplaje mnoha šakaladak «Talija», i ich razdajuć studentam BDAM, a taksama inšym cikaŭnym za prychod na kancert. Jak čałaviek razumny, dyplamat adžartavaŭsia, skazaŭšy: dla fartepijannaj ihry i jaje ŭsprymańnia patrebien šakalad dla inšych častak cieła. Naprykład, «Ruki», «Vušy» ci niešta padobnaje na kaliści papularnuju marku «Natchnieńnie».

Dyplamat pažartavaŭ, a ja ŭspryniaŭ jaho słovy ŭsurjoz. Reč u tym, što ŭ mianie jašče z savieckich časoŭ u šafie zachoŭvajecca adna znakamitaja reč. Pra jaje kaliści pisała «Litieraturnaja hazieta» na 16-j staroncy. U mianie ŭ šafie na specyjalnaj paličcy lažać tyja samyja znakamityja… mužčynskija trusy. Na ich niekalki razoŭ paŭtorany namalavany talenavitaj rukoj paeta aŭtapartret u profil. Heta ŭsim viadomy aŭtapartret Puškina. Narešcie, vyrašyŭ ja, čas nadyšoŭ. Ja adzienu hetyja trusy i dobry kaścium i pajdu da talenavitaha dyzajnera «Kamunarki», kab prapanavać jamu čarhovy hustoŭny prajekt — šakalad «Ruki z vušami».

Na hetym samym tydni niadzielnaja kazań u kaściole była pryśviečana prypavieści pra talenty. Bačycie, talenty i talija — navat suhučnyja słovy. I havaryłasia, što talenty nielha zakopvać u ziamlu. Bo tolki toj, chto talenty nie zakopvaje, moža ich pamnažać i žyć u harmonii z saboju dy śvietam.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Tramp padziakavaŭ «mahutnamu lidaru Biełarusi»: Spadziajusia, 1300 čałaviek chutka buduć vyzvaleny!39

Tramp padziakavaŭ «mahutnamu lidaru Biełarusi»: Spadziajusia, 1300 čałaviek chutka buduć vyzvaleny!

Usie naviny →
Usie naviny

Krainy Afryki patrabujuć admovicca ad prajekcyi Mierkatara17

Na miescy šviejnaj fabryki «Alesia» ŭ Minsku pabudujuć žyłyja damy1

Miełkazioraŭ u zachapleńni ad Nasty Roŭdy: «Heta prahres siezona»9

Franak Viačorka: Ja b nie razhladaŭ zvanok Trampa Łukašenku jak razvarot ZŠA ŭ bok Minska8

ZŠA pryznačyli novaha časovaha pavieranaha ŭ Biełarusi4

Tramp pieradaŭ Zialenskamu, što Pucin choča atrymać uvieś Danbas29

Biełarusy ŭ panicy šturmujuć polskija dziaržaŭnyja słužby — tam bolš nie prymajuć dakumienty na savieckich błankach21

Na fonie nierealnaj čarhi na vyjezd u Polšču Pamiežny kamitet zaklikaje vybirać alternatyŭnyja šlachi vyjezdu9

Kala 300 tysiač žycharoŭ Homielskaj vobłaści sahnali na subotnik13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp padziakavaŭ «mahutnamu lidaru Biełarusi»: Spadziajusia, 1300 čałaviek chutka buduć vyzvaleny!39

Tramp padziakavaŭ «mahutnamu lidaru Biełarusi»: Spadziajusia, 1300 čałaviek chutka buduć vyzvaleny!

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić