№ 20 (229), 14 traŭnia 2001 h.
Vodhuki
Śviedču: palakaŭ rasstrelvali pad Voršaj
Artykuł Siamiona Bukčyna “Palaki dabivajucca praŭdy” z pazaminułaha numaru “NN” mnie chaciełasia b dapoŭnić nastupnymi źviestkami. Ja dumaju, što Kabylackaja hara — miesca masavych rasstrełaŭ pad Voršaj u davajennyja časy, stała apošnim prytułkam dla mnohich palakaŭ, zakatavanych NKVD. Pryviadu tolki viadomyja mnie fakty.
Padčas budaŭnictva čyhunki praz Kabylackuju haru na pačatku 1980-ch znajšli dźvie vialikija mahiły z pareštkami ludziej. Tyja niešmatlikija śviedki, što bačyli heta, śćviardžajuć, što tam byli pachavanyja vajskoŭcy. U jamie było šmat vajskovych skuranych ramianioŭ i partupejaŭ. Hety rajon adrazu ačapili, i pareštki źbirali vajskoŭcy Ŭnutranych vojskaŭ, tady jašče SSSR. Da hetaha času ŭłady imknucca lubymi srodkami schavać praŭdu pra toje, chto ž byŭ pachavany ŭ hetych vialikich supolnych mahiłach. Moža tam byli tyja polskija aficery, što pracavali ŭ Asintorfie. Bo heta zusim pobač.
U 1988 h. ja daviedaŭsia, što ŭ vioscy Marciuchova Tałačynskaha rajonu žyvie stary, jakoha pierad samaj vajnoj mieli rasstralać na Kabylanskaj hary, jak jon kazaŭ, razam z palakami.
U toj čas ja zrabiŭ pamyłku, raspavioŭšy pra hetaha cikavaha staroha šmat kamu sa svajho akružeńnia. I kali ja pasprabavaŭ sustrecca i parazmaŭlać z hetym čałaviekam, dyk jon naadrez admoviŭsia sa mnoj hutaryć, skazaŭšy, što jamu napomnili pra tuju padpisku ab maŭčańni, jakuju jon niekali davaŭ.
Hetaha staroha nie rasstralali tady tolki tamu, što jon byŭ čyhunačnikam i raptoŭna pryjšoŭ zahad usich čyhunačnikaŭ vyzvalić.
Ja dumaju, što ŭ KDB jość źviestki pra bolšuju častku tych ludziej, jakich rasstralali na Kabylackaj hary pad Voršaj.
Aleś Siarožkin, Vorša
Kamientary