Kultura22

U Maskvie vyjšaŭ dziasiaty numar almanacha «Skarynič»

Almanach źmiaščaje šerah artykułaŭ i ese pa historyi Biełarusi, biełaruskaj litaratury, a taksama biełaruskaj dyjaspary ŭ Maskvie.

U Maskvie vyjšaŭ dziasiaty numar litaraturna-navukovaha almanacha «Skarynič».

U novym «Skaryniču» publikujucca materyjały, pryśviečanyja ŭhodkam M.Bahdanoviča, Uł. Karatkieviča, B.Taraškieviča i M.Ułaščyka. Pryvodziacca małaviadomyja staronki spadčyny M.Łabojki, I.Hryharoviča, I.Nasoviča, P.Špileŭskaha, V.Łastoŭskaha, Ja.Chlabceviča, Uł. Duboŭki. Padarožnaje ese, listy Ja.Chlabceviča pra Jasnuju Palanu, Ł.Tałstoha dadajuć jaskravy štrych da tvorčaha partreta piśmieńnika-«našaniŭca», adnaho ź lidaraŭ biełaruskaha studenckaha ruchu ŭ Pieciarburhu pačatku XX stahodździa, bahaciać tahačasnuju chroniku biełaruska-rasijskich litaraturnych suviaziej».

Upieršyniu drukujucca ŭspaminy pra B.Taraškieviča jaho druhoj žonki N.Palanskaj, łahiernyja ŭspaminy z «Chroniki» i listy M.Ułaščyka, materyjały Bahdanovičavych čytańniaŭ (1991 h.), staronki z spadčyny Uł. Duboŭki, Uł. Karatkieviča.

Doŭžycca tema prysutnaści Biełarusi i biełarusa ŭ rasijskaj, maskoŭskaj prastory, uklučna z tajemnym losam kryža Jeŭfrasińni Połackaj. Asobnym raździełam «Z Maskvy hledziačy» vyłučany šmatviakovaja prysutnaść, pačuvańnie biełarusaŭ u Maskvie.

U raździele «Biełaruś učora i siońnia» analizujucca mižnarodnyja suviazi Biełarusi, u tym liku ŭ histaryčnym kantekście, pačynajučy z biełaruska-litoŭskaj minuŭščyny. Abmiarkoŭvajucca niaprosty stan sučasnych adnosin z susiedziami i nieabchodnaść vychadu Biełarusi — krainy ŭ hieahrafičnym centry Jeŭropy, na pierakryžavańni hieapalityčnych ruchaŭ na kantyniencie — na šyrokuju darohu šmatbakovaj jeŭrapiejskaj intehracyi.

U raździele skarynaznaŭčych materyjałaŭ, «Scoriniana», uvazie čytačoŭ prapanujucca natatki I.Łabojki, I.Hryharoviča, P.Špileŭskaha, I.Nasoviča, čyj śled u stanaŭleńni novaj biełaruskaj litaratury dasiul pa-naležnamu nie asensavany i nie acenieny.

Drukujucca archiŭnyja śviedčańni pra adradžeńnie biełaruskaj dziaržaŭnaści, pra emihracyju — BNR 1920-ch hadoŭ. Materyjały raździełu «Varia» — jašče adno, małaviadomaje śviedčańnie pakručastaha, dramatyčnaha šlachu biełarusaŭ da ŭłasnaje dziaržaŭnaści.

Almanach «Skarynič» vydajecca z 1991 hoda biełarusami Maskvy pad kiraŭnictvam doktara fiłałahičnych navuk prafiesara Alaksieja Kaŭki.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

«Ja dumaŭ, mianie nie moža ničoha ździvić». Na fudkorcie ŭ minskim HC zrabili płatnyja stały4

«Ja dumaŭ, mianie nie moža ničoha ździvić». Na fudkorcie ŭ minskim HC zrabili płatnyja stały

Usie naviny →
Usie naviny

«U nas inšaja atrybutyka». U Viciebsku nie davali razhulacca prarasijskim aktyvistam z hieorhijeŭskimi stužkami18

U abłasnych haradach Biełarusi prarasijskija aktyvisty praviali «Bieśśmiarotnyja pałki»10

EPAM zaklučyła šmathadovaje partniorstva z Anthropic, buduć ukaraniać Claude1

Piensijaniercy ź Minska prysudzili kałoniju pa dvuch palityčnych artykułach. Jaje zatrymali za Hajuna

«Biełaruś — pryhožaja, čystaja, ale jaje dušać kirzavyja boty». Biełaruski paviljon u Vieniecyi staŭ siensacyjaj9

Hruzinskija ŭłady z 2019 hoda adchilili ŭsie 80 razhledžanych chadajnictvaŭ biełaruskich hramadzian ab nadańni prytułku1

Marfa Rabkova: Ja dakładna viedaju, u čyich siłach dapamahčy palitviaźniam viarnucca ŭ svaje siemji, damy, žyćci5

U novym uradzie Vienhryi budzie nieviduščy ministr — jaki ŭžo staŭ majstram ajkido i jurystam

Łukašenkaŭcy zapuścili fłešmob #mojściahmojstyl. Dałučylisia Cichanoŭskaja, Sieviaryniec, Laŭčuk24

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja dumaŭ, mianie nie moža ničoha ździvić». Na fudkorcie ŭ minskim HC zrabili płatnyja stały4

«Ja dumaŭ, mianie nie moža ničoha ździvić». Na fudkorcie ŭ minskim HC zrabili płatnyja stały

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić