U Pientahonie paviedamili, što vydatki ZŠA na vajnu suprać Irana ŭžo nablizilisia da 29 miljardaŭ dałajaraŭ. Pra heta amierykanskija čynoŭniki zajavili padčas biudžetnych słuchańniaŭ u Kanhresie.

Na słuchańniach vystupali ministr abarony ZŠA Pit Chiehset, kiraŭnik Abjadnanaha kamiteta načalnikaŭ štaboŭ hienierał Den Kiejn i finansavy kiraŭnik Pientahona Džułs Chierst. Jany abmiarkoŭvali novy vajskovy biudžet ZŠA na 2027 hod, jaki płanujecca na ŭzroŭni 1,5 tryljona dalaraŭ.
Raniej, u krasaviku, Pientahon aceńvaŭ košt vajny ŭ 25 miljardaŭ dołaraŭ, ale ciapier suma pavialičyłasia amal da 29 miljardaŭ. Pavodle pradstaŭnikoŭ viedamstva, rost vydatkaŭ źviazany z ramontam i zamienaj techniki, vykarystańniem bojeprypasaŭ i ahulnymi apieracyjnymi raschodami.
Padčas słuchańniaŭ zakanadaŭcy patrabavali ad administracyi ZŠA bolš dakładnaj spravazdačnaści pra realnyja vydatki i mety vajny. Adnak Chiehset nie nazvaŭ terminaŭ, kali Kanhres atrymaje poŭnuju finansavuju spravazdaču. Jon tolki adznačyŭ, što Bieły dom budzie źviartacca pa dadatkovaje finansavańnie asobna ad asnoŭnaha vajskovaha biudžetu.
Asobna abmiarkoŭvałasia prablema zapasaŭ amierykanskich bojeprypasaŭ. Niekatoryja kanhresmieny-demakraty śćviardžajuć, što z-za vajny značna skaracilisia zapasy rakiet Tomahawk, sistem Patriot i inšych sučasnych uzbrajeńniaŭ, a ich adnaŭleńnie moža zaniać hady. Na ich dumku, heta moža asłabić hatoŭnaść ZŠA da mahčymaha kanfliktu z Kitajem.
Ministr abarony, adnak, adchiliŭ hetyja aściarohi i zajaviŭ, što situacyja z bojeprypasami nie krytyčnaja, a ZŠA majuć dastatkova nieabchodnych resursaŭ.
Tramp hublaje ciarpieńnie i razhladaje mahčymaść adnaŭleńnia vajny ź Iranam
Tramp nazvaŭ pieramirje ź Iranam «adnym z samych słabych», a irancy dasłali jamu «kavałak śmiećcia»
Dla vajny ź Iranam Izrail stvaryŭ sakretnuju bazu ŭ Iraku
Tramp dvuma słovami acaniŭ idei Irana ab zaviaršeńni vajny
Tramp zajaviŭ pra namier zabrać uzbahačany ŭran ź Irana
Kamientary