Śviet11

Turcyja abjaviła pra admienu abmiežavańniaŭ na pramy handal z Armienijaj

Turcyja abjaviła, što admianiaje abmiežavańni na pramyja handlovyja kantakty z Armienijaj. U Jerevanie hetaje rašeńnie vitali i nazvali važnym krokam u narmalizacyi adnosin pamiž dźviuma krainami.

Premjer-ministr Armienii Nikoł Pašynian i prezident Turcyi Redžep Taip Erdahan 6 kastryčnika 2022 hoda. Fota: Turkish Presidency via AP, File

Pradstaŭnik tureckaha MZS paviedamiŭ, što ŭsie biurakratyčnyja pracedury dla zapusku pramoha handlu byli zavieršanyja 11 maja 2026 hoda. Pavodle jaho słoŭ, heta robicca ŭ miežach pracesu palapšeńnia adnosin pamiž Turcyjaj i Armienijaj, jaki praciahvajecca z 2022 hoda. Taksama Ankara zajaviła, što praciahvaje pracu nad adkryćciom ahulnaj miažy.

Armianski bok stanoŭča acaniŭ hety krok. Pres-sakratarka MZS Armienii Ani Badalan adznačyła, što rašeńnie dapamoža pašyryć ekanamičnyja i dziełavyja suviazi, a taksama budzie spryjać raźvićciu rehijona i ŭmacavańniu miru. Jana dadała, što łahičnym praciaham mahło b stać adkryćcio miažy i ŭstalavańnie dypłamatyčnych adnosin pamiž krainami.

Navina stała viadomaj jašče napiaredadni, kali žurnalisty vypadkova pačuli razmovu ministra zamiežnych spraŭ Armienii z premjer-ministram Nikołam Pašynianam. Ministr šeptam paviedamiŭ, što Turcyja «siońnia adkryvaje» novyja mahčymaści dla handlu.

Paźniej Pašynian rastłumačyŭ, što raniej armianskija kampanii nie mahli aficyjna paznačać Armieniju jak krainu-imparciora tureckich tavaraŭ. Tamu pradukcyju davodziłasia zavozić praz trecija krainy. Ciapier hetaje abmiežavańnie admianiajecca, što sprościć pramy handal pamiž dziaržavami.

Niadaŭna pradstaŭniki Armienii i Turcyi taksama sustrelisia na mižnarodnym samicie ŭ Jerevanie, dzie damovilisia pra adnaŭleńnie histaryčnaha mosta Ani na sumiesnaj miažy.

Pry hetym pamiž Armienijaj i Turcyjaj da hetaha času niama aficyjnych dypłamatyčnych adnosin, a miaža zastajecca zakrytaj z 1993 hoda z-za karabachskaha kanfliktu. Z 2022 hoda krainy pastupova viaduć pieramovy pra narmalizacyju adnosin i častkovaje adkryćcio miažy.

Kamientary1

  • usio jak ŭ 1917&1991
    13.05.2026
    a imieryja djabła suprać hetaha 40 hod pracavała. usio jak ŭ 1917&1991 ))

Ciapier čytajuć

Dziadok raskazaŭ, jak pavodziŭ by siabie ŭ siońniašniaj Biełarusi i što budzie dalej4

Dziadok raskazaŭ, jak pavodziŭ by siabie ŭ siońniašniaj Biełarusi i što budzie dalej

Usie naviny →
Usie naviny

«Navošta nam vioski pa try čałavieki?» Piotra Piatroŭski prapanuje zvozić piensijanieraŭ z małych viosak u ahraharadki20

«Cudy apakaliptyčnaha śvietu». Na Danbasie ptuški vijuć hniozdy z dronavaha optavałakna4

Dźmitryj Kałdun pakazaŭ svajo lecišča pad Minskam. Jon zmahajecca za svoj hazon z hradkami žonki9

«Za hod možna zarabić na kvateru ŭ Minsku». Biełaruska raskazała, jak pajechała pracavać u horad budučyni16

U Hrodzienskim zaaparku stary voŭk pamior, dačakaŭšysia vaŭčaniat sabie na zamienu5

Jak zdymali «Adysieju» — taki maštab uražvaje navat Halivud. Metu Dejmanu i Robiertu Pacinsanu daviałosia prajści praz sapraŭdnyja vyprabavańni16

Žanočy «Rałan Haros» vyjhrała rasijanka2

83‑hadovy Poł Makartni znoŭ uznačaliŭ brytanski chit-parad. Heta dla jaho ŭžo 24‑ty raz7

Biełarusam dazvolać mieć tolki adnu nievialikuju kopanku13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dziadok raskazaŭ, jak pavodziŭ by siabie ŭ siońniašniaj Biełarusi i što budzie dalej4

Dziadok raskazaŭ, jak pavodziŭ by siabie ŭ siońniašniaj Biełarusi i što budzie dalej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić