Hramadstva

U Jeŭraparłamiencie na Dzień Voli vystupili ŭ padtrymku biełarusaŭ

Staršynia Jeŭraparłamienta Rabierta Mietsoła napiaredadni pasiadžeńnia 25 sakavika vystupiła z zajavaj u padtrymku biełarusaŭ. Taksama sumiesnuju zajavu z hetaj nahody vydała hrupa deputataŭ.

U Jeŭraparłamiencie 25 sakavika 2026 hoda

Rabierta Mietsoła ŭ svajoj zajavie adznačyła, što hetaja data maje asablivaje značeńnie dla Biełarusi jak simvał baraćby za svabodu i demakratyju.

@nashaniva Zialenski pa-biełarusku pavinšavaŭ biełarusaŭ z Dniom Voli #dzieńvoli #25sakavika #žyviebiełaruś #bčb #biełaruś ♬ New Home - Frozen Silence

«Siońnia my adznačajem Mižnarodny dzień salidarnaści ź Biełaruśsiu, viadomy jak Dzień Voli. U hety dzień u 1918 hodzie Biełaruś abviaściła niezaležnaść. Dla miljonaŭ biełarusaŭ hetaja hadavina stała mahutnym simvałam pratestu suprać pryhniatalnaj dyktatury. I my karystajemsia hetaj mahčymaściu, kab znoŭ paćvierdzić našu padtrymku ŭsim biełarusam, jakija zmahajucca za svabodnuju i demakratyčnuju krainu».

U Jeŭraparłamiencie 25 sakavika 2026 hoda

Aŭtary zajavy ad deputataŭ padkreślili, što Dzień Voli — heta nie tolki histaryčnaja data, ale i simvał imknieńnia biełarusaŭ da svabody, hodnaści i samavyznačeńnia. Siońnia jon nabyvaje asablivaje značeńnie jak znak supracivu va ŭmovach praciahłych represij paśla falsifikavanych vybaraŭ 2020 hoda.

U zajavie adznačajecca, što, niahledziačy na vyzvaleńnie niekatorych palitviaźniaŭ, kala 900 čałaviek pa-raniejšamu zastajucca za kratami, a represii praciahvajucca. Asablivuju zaniepakojenaść vyklikaje cisk na hramadzianskuju supolnaść i biełaruskuju kulturu.

Jeŭradeputaty padkreślivajuć, što suvierenitet Biełarusi znachodzicca pad pahrozaj na fonie ŭzrastajučaj zaležnaści ad Rasii, i zaklikajuć da jaho abarony. Jany paćviardžajuć padtrymku demakratyčnym siłam Biełarusi i prava biełarusaŭ samastojna vyznačać svaju budučyniu.

Aŭtary zajavy vykazali salidarnaść ź biełarusami pa ŭsim śviecie i padkreślili, što Jeŭropa praciahnie padtrymlivać šlach Biełarusi da svabody, demakratyi i viartańnia ŭ jeŭrapiejskuju siamju.

Zajavu padpisali: staršynia Kamiteta pa zamiežnych spravach (AFET) Devid Makalister, staršynia Padkamiteta pa pravach čałavieka Munir Satury, staršynia Delehacyi pa suviaziach ź Biełaruśsiu Małhažata Hasieŭskaja, a taksama ad imia Biuro delehacyi — pieršy vice-staršynia Tomaš Tobe i druhi vice-staršynia Michał Kaboska, a taksama pastajanny dakładčyk AFET pa Biełarusi Chielmut Brandšteter.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?10

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭskaja pakazała, jak hulaje ŭ padeł na korcie30

Ekanamist Lvoŭski nazvaŭ samuju niebiaśpiečnuju krainu16

U Pružanach sa stralaninaj zatrymlivali kiroŭcu biez pravoŭ1

Kaciaryna Andrejeva apublikavała pieršy dopis paśla vyzvaleńnia6

Apytańni pierad vybarami ŭ Kaardynacyjnuju radu pakazvajuć, što Łatuška zachavaŭ najvyšejšy davier hramadstva88

Ciače vada ŭ jarok. Na biadu, u Łahojsku taja vada — kanalizacyja

«Prahresiŭnaja Bałharyja» ŭčystuju pieramahła na vybarach. Hienierał Radzieŭ supakojvaje: Praciahniem jeŭrapiejski šlach, ale krytyčna8

Raźviedka Šviecyi: Ekanomika Rasii na miažy najhłybiejšaha kryzisu. Niajasna, ci Pucinu pra heta kažuć23

Adnaho čałavieka na ŭjeździe ŭ Biełaruś aštrafavali za adzieńnie, druhoha — za abutak

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?10

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić