Śviet44

Premjer Kanady: Stary suśvietny paradak nie vierniecca, siarednim dziaržavam treba trymacca razam

«Siarednija dziaržavy pavinny dziejničać razam, bo, kali nas niama za stałom, my stanovimsia častkaj mieniu», — zajaviŭ Karni.

Mark Karni na piarednim płanie. Fota: Mark Schiefelbein / AP 

Mark Karni ŭ svajoj pramovie na Suśvietnym ekanamičnym forumie ŭ Davosie zajaviŭ, što «stary paradak užo nie vierniecca» i zaklikaŭ mienš bujnyja krainy abjadnacca, kab adstojvać svaje intaresy ŭ baraćbie z samymi bujnymi, piša Bi-bi-si.

«Siarednija dziaržavy pavinny dziejničać razam, bo, kali nas niama za stałom, my stanovimsia častkaj mieniu», — zajaviŭ Karni ŭ aŭtorak, dadaŭšy, što, na jaho dumku, mahutnyja krainy vykarystoŭvajuć ekanamičny prymus, kab atrymać žadanaje.

Jon taksama paćvierdziŭ hatoŭnaść Kanady akazvać padtrymku Hrenłandyi, Danii i aljansu NATA, čym vyklikaŭ apładysmienty zały.

Pad vialikimi dziaržavami zvyčajna razumiejuć krainy, jakija majuć pastajannyja miescy ŭ Radzie biaśpieki AAN — Kitaj, Francyju, Rasiju, Vialikabrytaniju i ZŠA. Ich status adlustroŭvaje značny ekanamičny i vajenny patencyjał.

Da siarednich dziaržaŭ adnosiać dziaržavy nakštałt Kanady, Aŭstralii, Arhienciny, Paŭdniovaj Karei i Brazilii — krainy, jakija, niahledziačy na bolš ścipłyja pamiery ich ekanomik, taksama akazvajuć vialiki ŭpłyŭ na suśvietnuju palityku.

U svajoj pramovie Karni skazaŭ, što śviet znachodzicca «ŭ razhary pierałomu, a nie ŭ pracesie pierachodu».

«Vialikija dziaržavy pačali vykarystoŭvać ekanamičnuju intehracyju ŭ jakaści zbroi, taryfy ŭ jakaści ryčahu ŭździejańnia, finansavuju infrastrukturu ŭ jakaści srodku prymusu, a łancužki pastavak u jakaści ŭraźlivych miescaŭ, jakija možna vykarystoŭvać u svaich intaresach», — skazaŭ jon.

Karni taksama zajaviŭ, što «Kanada była adnoj ź pieršych, chto pačuŭ tryvožny sihnał» ab tym, što hieahrafičnaje stanovišča i histaryčnyja sajuzy bolš nie harantujuć biaśpieku i roskvit.

Prezident ZŠA nieadnarazova nazyvaŭ Kanadu « 51‑m štatam» i pahražaŭ abjadnać jaje z ZŠA z dapamohaj «ekanamičnaj siły». Vašynhton uvioŭ u dačynieńni da paŭnočnaha susieda i bujnoha handlovaha partniora vysokija pošliny. Pry hetym Kanadzie ŭdałosia naraścić ekspart na inšyja rynki na 14% — bolš, čym jana straciła z-za źnižeńnia pastavak u ZŠA. Niadaŭna Karni taksama zaklučyŭ ambicyjnaje handlovaje pahadnieńnie z Kitajem.

Niadaŭna Tramp uklučyŭ Kanadu ŭ svaje płany pa zachopu Hrenłandyi, apublikavaŭšy ŭ sacyjalnych sietkach kartu ZŠA, Kanady i Hrenłandyi z nakładzienym na jaje vyjavaj amierykanskaha ściaha.

Pa słovach Karni, Kanada, jak člen NATA, ćviorda padtrymlivaje Hrenłandyju, Daniju i «ich vyklučnaje prava vyznačać budučyniu Hrenłandyi».

«Naša prychilnaść artykułu 5 zastajecca niepachisnaj», — dadaŭ premjer-ministr, majučy na ŭvazie punkt damovy NATA, jaki zvyčajna traktujecca takim čynam, što napad na adnaho z členaŭ aljansu ličycca napadam na ŭsich.

U pačatku hetaha tydnia kanadskija ŚMI paviedamili, što Kanada razhladaje mahčymaść adpraŭki nievialikaha kantynhientu vojskaŭ u Hrenłandyju dla ŭdziełu ŭ vajennych vučeńniach razam z dackimi i inšymi jeŭrapiejskimi vojskami.

Adkazvajučy na pytańnie pra heta ŭ Davosie, ministr zamiežnych spraŭ Kanady Anita Anand skazała: «My rehularna ŭdzielničajem u vučeńniach NATA, a taksama ŭ vučeńniach, jakija pravodziać sami kanadskija ŭzbrojenyja siły». Jana dadała, što rašeńni ab budučych raźmiaščeńniach vojskaŭ prymajuć ministr nacyjanalnaj abarony i načalnik štaba abarony.

U svajoj pramovie Karni skazaŭ, što dla adaptacyi da hieapalityčnaj situacyi, jakaja źmianiajecca, Kanada ŭ ciapierašni čas skancentravana na ŭzajemadziejańni ź inšymi krainami i stvareńni «roznych kaalicyj pa roznych pytańniach na asnovie ahulnych kaštoŭnaściej i intaresaŭ».

Premjer-ministr nazvaŭ Kanadu «stabilnym i nadziejnym» partnioram i adznačyŭ niadaŭnija handlovyja i inviestycyjnyja pahadnieńni, zaklučanyja z Kitajem i Kataram, a taksama dahavor ab zakupkach u śfiery abarony, padpisany Kanadaj ź ES u pačatku minułaha hoda.

Karni naŭprost nie zhadaŭ Donalda Trampa ŭ svaim vystupie, ale niekatoryja jaho zaŭvahi zdavalisia adrasavanymi prezidentu ZŠA, jaki płanuje vystupić na Suśvietnym ekanamičnym forumie z pramovaj ŭ sieradu.

Kamientary4

  • pff
    21.01.2026
    a dostatočno liš uničtožiť vsiech etich priestariełych šizoidov i krov́ pieriestaniet liťsia. skolko žiźniej možno spasti
  • Aleś
    21.01.2026
    siarednim i małym dziaržavam treba vyznačycca boty čyich sałdataŭ buduć maršyravać pa ich ziamli: rasiejskich, kitajskich abo amerykanskich. Vybar , jak bačym, nievialiki. I lepiej kab heta byli amerykancy
  • Priestariełyj
    21.01.2026
    Adamuška podrastajet , tak čto nie tolko priestariełych.

Ciapier čytajuć

Stali viadomyja novyja padrabiaznaści lutaŭskaha žorstkaha napadu na siamju pad Smalavičami

Stali viadomyja novyja padrabiaznaści lutaŭskaha žorstkaha napadu na siamju pad Smalavičami

Usie naviny →
Usie naviny

U Rastoŭskaj vobłaści atakavany skład Ozon. Paciarpieli siem čałaviek2

Navukoŭcy vyjavili try supierzdolnaści, jakija abaraniajuć kažanoŭ ad raku

U Minsku chutka źniknie jašče adzin zakutak pryvatnaha siektara. Tut pabudujuć žyllovy kompleks8

Na stancyi mietro «Słucki haściniec» spynili ciahniki i vyklikali ratavalnikaŭ

Žychary ahraharadka pad Homielem stohnuć ad našeścia «šalonaha ahurka»1

U Tbilisi znajšli miortvym abchazskaha błohiera, jaki vystupaŭ za prymireńnie z Hruzijaj2

Łaŭroŭ zajaviŭ, što Rasija choča vyrašyć pytańnie vajny va Ukrainie «pa-pacansku»11

U Biełarusi čakajecca pavyšeńnie cen na muku4

U dvaccaci štatach ZŠA tysiačy ludziej atrucilisia mieksikanskaj sałataj. Dvoje naśmierć

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stali viadomyja novyja padrabiaznaści lutaŭskaha žorstkaha napadu na siamju pad Smalavičami

Stali viadomyja novyja padrabiaznaści lutaŭskaha žorstkaha napadu na siamju pad Smalavičami

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić