Hramadstva1111

Cierciel: Pamiž Biełaruśsiu i Polščaj idzie dyjałoh, my dasiahniom vyniku

«Heta ciažkaja i surjoznaja praca, ale vynik budzie dasiahnuty», zajaviŭ staršynia KDB Biełarusi Ivan Cierciel. Jon namiakaje, što ad Polščy patrabujuć admovy ad padtrymki antyłukašenkaŭskich sił.

«Z Polščaj u nas idzie dyjałoh. Ja b skazaŭ, što my dasiahniem vyniku. Treba, kab polski bok, skažam tak, stymulavaŭ niekatorych svaich sajuźnikaŭ vykanać svaje sajuźnickija abaviazacielstvy. U nas takoje razumieńnie jość, u ich taksama razumieńnie jość. Praca ciažkaja, surjoznaja praca», — skazaŭ Ivan Cierciel.

Pavodle jaho słoŭ, dyjałoh z polskim bokam nie spyniaŭsia nikoli, isnavali kantakty pamiž dypłamatyčnymi viedamstvami na roznym uzroŭni.

«Ciapier jany pierajšli ŭ bolš aktyŭnuju fazu. Kaniešnie, jość kantakty pamiž śpiecsłužbami», — skazaŭ Cierciel.

«My peŭny vodhuk znachodzili, ale nie zaŭsiody znachodzili rašeńnie tych ci inšych vostrych prablem. Ciapier takich vostrych prablem faktyčna try-čatyry jość. Jany źviazanyja ź nieabchodnaściu rabić sustrečnyja kroki, razumiejučy našu zacikaŭlenaść u ekanamičnym raźvićci, raźvićci suviaziej pamiž ludźmi. I inšyja pytańni, jakija patrabujuć rašeńnia KDB», — dadaŭ kiraŭnik viedamstva.

Jon adznačyŭ, što abmiarkoŭvajucca i pytańni, źviazanyja z tym, što łukašysty nazyvajuć «padryŭnymi centrami», jakija isnujuć na terytoryi susiednich dziaržaŭ — u krainach Bałtyi, Polščy i Ukrainie. Havorka idzie pra apazicyjnyja struktury za miažoj i biełaruskich dobraachvotnikaŭ.

«My abmiarkoŭvajem z našymi kalehami dosyć adkryta ŭ chodzie hetych kantaktaŭ. Jany razumiejuć, što tyja prajekty, jakija namiačalisia i pačali realizoŭvacca ŭ 2020 hodzie, užo niemahčyma realizavać. Tamu dla ich heta peŭny hruz, ​​iaki jany chacieli b ź siabie skinuć i nie mieć hetaha razdražnialnika ŭ adnosinach», — śćviardžaje Cierciel.

U Polščy Ivana (u dziacinstvie — Jana) Cierciela ličać adnym z architektaraŭ tatalitarnaha režymu ŭ Biełarusi. Jaho źviazvajuć taksama z arhanizacyjaj nielehalnaj mihracyi, jakaja vymusiła Polšču pabudavać na miažy sistemu zaharod.

Kamientary11

  • Juzik
    24.12.2025
    cieŭciel znoŭ vydaje žadanaje za rečaisnaść?
  • Taras
    24.12.2025
    Łukašienko lekarstva iz SŠA podvieźli, podviezitie i dla Tiertiela
  • Očeń inciaresna
    24.12.2025
    Etničieskij polak Tiertiel viediet diałoh s polskimi kollehami?

Śvieckaje žyćcio Darji Šmanaj: dni naradžeńnia dziaciej Kirkorava i Comedy Club4

Śvieckaje žyćcio Darji Šmanaj: dni naradžeńnia dziaciej Kirkorava i Comedy Club

Usie naviny →
Usie naviny

Ź bienzinam biada, a jeli na bardziury: byłaja frystajlistka Asol Śliviec z čatyrma dziećmi viartajecca z adpačynku ŭ Rasii9

Zboj na BČ: ciahniki z Połacka i Bresta zatrymlivajucca na niekalki hadzin2

FSB abvinavaciła repiera Kyivstoner u padrychtoŭcy ataki bieśpiłotnikaŭ na pradpryjemstva ŭ Padmaskoŭi9

U DTZ pad Mahilovam sutyknulisia 19‑hadovy matacyklist i 72‑hadovy kiroŭca aŭto1

Šmatdzietnuju maci z-pad Minska, jakaja ładziła dziciačyja śviaty, asudzili za palityku8

8000 rubloŭ za hod navučańnia. Samyja darahija śpiecyjalnaści ŭ VNU Minska3

Aryna Sabalenka z žanichom i sabakam prylacieli ŭ Minsk čartarnym rejsam. Ich sustreli narodnymi tancami i karavajem21

U Minsku žančyna-biaspraŭnica prataraniła dźvie mašyny, adna ź jakich urezałasia ŭ tramvaj

Paramount Pictures nabyła pravy na ekranizacyju aryhinału «Kašmaru na vulicy Viazaŭ» i płanuje vypuścić novy poŭnamietražny film

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śvieckaje žyćcio Darji Šmanaj: dni naradžeńnia dziaciej Kirkorava i Comedy Club4

Śvieckaje žyćcio Darji Šmanaj: dni naradžeńnia dziaciej Kirkorava i Comedy Club

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić