Mody77

Dziaŭčaty łamajuć sabie nohi, kab pamienšyć rost — ličycca, što apieracyja dapamoža znajści kachańnie

Turcyja viadomaja svaimi apieracyjami pa pierasadcy vałasoŭ. Ale ciapier tudy jeduć ź inšaj nahody — kab pamienšyć rost.

Fota: heightreduction / Instagram

U Stambule ŭsio čaściej robiać apieracyi, jakija dapamahajuć pamienšyć rost. Dziela takoj apieracyi ŭ Turcyju jeduć i zamiežniki — naprykład, žančyny z Brytanii.

Kab pamienšyć rost pacyjentak, chirurhi raśpiłoŭvajuć adnu z kostak nahi — ściehnavuju ci vialikahalonačnuju. Dalej jany prybirajuć frahmient kostki i zamacoŭvajuć kostku mietaličnym stryžniem. U vyniku vierchniuju častku nahi možna pamienšyć na daŭžyniu da 5,5 sm, a nižniuju — da 3 sm.

Paviedamlajecca, što adna pacyjentka z ZŠA zdoleła takim čynam pamienšyć svoj rost z 172 sm da 167,9 sm.

Zvyčajna kliniki prapanujuć pakiet pasłuh, jaki składajecca z samoj apieracyi, usich nieabchodnych tranśfieraŭ, apłaty hatela i balnicy, pracy daktaroŭ, reabilitacyi i srodkaŭ pierasoŭvańnia nakštałt mylic ci invalidnaha vazka. Adna sa stambulskich klinik prapanuje taki pakiet za 22 850 dalaraŭ.

Jość kliniki, jakija prapanujuć pacyjentam u dadatak ekskursiju pa horadzie i naviedvańnie restarana.

Ale i ŭ apieracyi, i ŭ adnaŭleńni paśla jaje mała pryjemnaha. U pacyjentaŭ sychodziać miesiacy na toje, kab pryjści ŭ siabie, časta jany pravodziać hety čas u invalidnych vazkach i musiać chadzić na fizijaterapiju da piaci razoŭ na tydzień.

Viadoma, jość i ryzyki. Možna atrymać paškodžańnie niervaŭ i muskułaŭ, zanieści infiekcyju, dy i pierałomy kostak, jakija atrymlivajuć pacyjenty, mohuć drenna zahaicca. U sasudach mohuć utvarycca tromby, taksama mahčymyja prablemy z sustavami.

Navošta ž takija pakuty? Častka pacyjentaŭ vyrašajuć pamienšyć rost, kab kampiensavać roźnicu ŭ daŭžyni pamiž dźviuma nahami abo ź inšych pryčyn, źviazanych sa zdaroŭjem.

Ale niekatoryja žančyny iduć na apieracyju, kab palepšyć asabistaje žyćcio. Žančynam padajecca, što jany zanadta vysokija, kab być pryvabnymi dla mužčyn: maŭlaŭ, daśledavańni pakazvajuć, što mužčynam bolš daspadoby nievysokija žančyny.

Pakul nie vielmi šmat ludziej iduć na toje, kab pakaracić nohi chirurhičnym šlacham, ale kliniki adznačajuć, što popyt na heta pacichu raście. Adna z asnoŭnych stambulskich klinik, kudy jeduć pa takuju apieracyju, kaža, što z 2023 hoda jaje śpiecyjalisty praviali 10 takich apieracyj. 

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary7

  • Im by hołovu provieriť
    10.09.2025
    Sumasšiedšije ludi
  • Biełarus
    10.09.2025
    Hladžu, što žančyny ŭ hety čas jak tolki siabie nie niaviečać nieviadoma dla čaho.
  • Žyvi ŭ momant, atrymlivaj łajki
    10.09.2025
    Čaho tolki dziaŭčaty nie robiać z-za sacyjalnaha cisku inšych dziaŭčat

    Absalutnaja bolšaść hetych apieracyj - rezać ščoki, naduvać huby ci voś heta voś heta... - z-za inšyz dziaŭčat. Chłopcam heta nia treba.

    Čas užo zavodzić virtualny avatar u sacsietkach, jaki možna źmianiać pad modu hetaha tydnia.

Ciapier čytajuć

Polšča zakryła miažu ź Biełaruśsiu19

Polšča zakryła miažu ź Biełaruśsiu

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi +8 novych palitviaźniaŭ — u dzień vyzvaleńnia 52 čałaviek3

Koŭł u Vilni: My nie budziem umiešvacca ŭ adnosiny Łukašenki z Pucinym3

Minfin ZŠA patłumačyŭ, jak z «Biełavija» zdymuć sankcyi

MZS Polščy: My spadziajomsia, što ŭ nastupnaj hrupie vyzvalenych palitźniavolenych budzie Andžej Pačobut1

Viačorka: Jašče nie ŭsie palitviaźni prajšli miažu

Piać rasijskich dronaŭ lacieli pramym kursam na bazu NATA ŭ Polščy5

Mikoła Statkievič doŭha byŭ adzin u niejtralnaj zonie na miažy, a paśla źnik FOTY5

Abjaŭleny zbor na padtrymku vyzvalenych palitviaźniaŭ8

Polšča razhortvaje na miažy ź Biełaruśsiu 40 tysiač vajskoŭcaŭ2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Polšča zakryła miažu ź Biełaruśsiu19

Polšča zakryła miažu ź Biełaruśsiu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić