«My zrabili ŭsio mahčymaje, kab kancert adbyŭsia. Na žal, abstaviny skłalisia inakš». U instahramie źjaviłasia abviestka ad arhanizataraŭ kancerta Maksa Karža — vystupu 6 vieraśnia nie budzie.

Padrychtoŭka da kancerta viałasia ź listapada 2024 hoda. Kamanda z bolš čym 500 śpiecyjalistaŭ z krain SND i Jeŭropy pracavała nad padrychtoŭkaj. U studzieni byli padadzieny ŭsie nieabchodnyja dakumienty dla atrymańnia dazvołu na praviadzieńnie mierapryjemstva. Jašče 7 i 11 lutaha atrymali adkaz ad dziaržaŭnych orhanaŭ horada Ałmaty. Na padstavie hetych dakumientaŭ 13 sakavika byŭ zaklučany dahavor z Dyrekcyjaj spartyŭnych zbudavańniaŭ i ŭniesiena pieradapłata, raspaviadajuć arhanizatary.
Paśla letašniaj admieny kancerta, dla paćviardžeńnia dasiahnutych damoŭlenaściej, 10 sakavika Dyrekcyja spartyŭnych zbudavańniaŭ apublikavała aficyjny dopis pra toje, što kancert adbudziecca.
Užo 17 sakavika bilety pastupili ŭ prodaž i ŭ samyja karotkija terminy byli raskupleny, na kancert jechała bolš za 17 000 turystaŭ, a ŭ cełym było pradadziena 35 000 biletaŭ.
Ale 27 žniŭnia źjaviŭsia dopis u aficyjnym akaŭncie Dyrekcyi ab admienie kancerta, źviazanaj z techničnym stanam pola.
«Aficyjna zajaŭlajem: kancert Maksa Karža na Centralnym stadyjonie 6 vieraśnia nie adbudziecca», — napisali arhanizatary.
«My chočam padkreślić: padrychtoŭka viałasia da apošniaha momantu, i my zrabili ŭsio mahčymaje, kab kancert adbyŭsia. Na žal, abstaviny skłalisia inakš. Prynosim ščyryja prabačeńni kožnamu hledaču i asobna prynosim prabačeńni tym, chto ŭžo prylacieŭ i pryjechaŭ u Ałmaty ź inšych krain. My vielmi spadziajomsia na vaša razumieńnie», — napisali arhanizatary.
Hrošy za kvitki abiacajuć viarnuć.
-
Amierykanski horad zapaskudžvajuć husi. Ułady vydatkujuć amal 400 000 dalaraŭ, kab adpudzić ptušak
-
«Lezuć, rodnieńkija!» Ź pieršych dzion vosieni ŭ biełaruskich lasach pajšli apieńki
-
«Zachavać biełaruskaść za miežami krainy». Kiraŭnica Volnaha choru trymaje ŭ Varšavie škołu mastactvaŭ — pahutaryli ź joj
Ciapier čytajuć
Źnikły Anatol Kotaŭ byŭ partnioram samaha vysokapastaŭlenaha biełaruskaha raźviedčyka, jaki pierajechaŭ u Polšču. Tut moža być kluč da razhadki jaho źniknieńnia

Źnikły Anatol Kotaŭ byŭ partnioram samaha vysokapastaŭlenaha biełaruskaha raźviedčyka, jaki pierajechaŭ u Polšču. Tut moža być kluč da razhadki jaho źniknieńnia
«Z tatam vyrašyli: naśpieŭ čas vučycca pa-biełarusku». Žančyna raskazała, jak u 80-ja hady jeździła za 20 kiłamietraŭ ad Minska dziela adukacyi na rodnaj movie

Kamientary
Vłasti Kazachstana pośle koncierta v Varšavie prikinuli čto potom vydvoriať takuju tołpu budiet śliškom nakładno