Francuz Siebaśćian raniej byŭ prahramistam, a ciapier pradaje kruasany ŭ centry Minska.

Siebaśćian rodam ź Nicy, apisvaje historyju Smartpress. U Francyi jon paznajomiŭsia z rasijankaj Volhaj, tam naradzilisia ich dzieci. Praz 15 hadoŭ siamja rašyła pierajechać u inšuju krainu, kab adkryć svaju spravu, bo ŭ Francyi heta było dla ich zanadta doraha.
Minsk abrali, bo ŭ Volhi šmat znajomych tut i adna z par vielmi chvaliła naš horad.
«Niekatory čas žyli pamiž Francyjaj i Biełaruśsiu, vyvučajučy rynak, uzvažvajučy, ci atrymajecca adkryć tut piakarniu. Kali zrazumieli, što ŭsie biurakratyčnyja i ekanamičnyja pytańni vyrašalnyja, pierajechali kančatkova».
Piakarnia Bonjour adkryłasia nasuprać Michajłaŭskaha skvieru.

Ale čamu dla jaje adkryćcia vybrali Biełaruś, a nie Francyju, radzimu bahieta i kruasana?
«Dla mianie važna zachavać tradycyjny padychod da vypiečki: rabić usio ŭručnuju, z dušoj, jak ja zadumaŭ. Ale realizavać takuju kancepcyju ŭ Francyi było b ciažka. Rachunki za kamunalnyja pasłuhi, a asabliva za elektryčnaść takija vysokija, što niekatoryja našy znajomyja, u jakich byli piakarni, prosta nie spraŭlajucca z apłataj daŭhoŭ i vymušanyja zakryvacca.
Asabliva ciažka davodzicca jakraz siamiejnamu biznesu, maleńkim, aŭtentyčnym piakarniam, jakija nie mohuć vypuskać chleb u pramysłovych maštabach. Jany sychodziać z rynku — i na ich miesca prychodziać vialikija karparacyi ź ich paŭfabrykatami: hatovym ciestam, jakoje treba prosta razmarozić… Viadoma, heta zusim nie toj smak vypiečki, zusim nie toj kruasan!»
Siebaśćian raniej byŭ prahramistam. Ale ŭ jaho siamji niekalki pakaleńniaŭ piekaraŭ, ich historyja pačynajecca z 1828 hoda. Siebaśćianu luboŭ da piakarskaj spravy pieradała babula.
Hałoŭnaj składanaściu, ź jakoj siamja sutyknułasia ŭ Biełarusi pry adkryćci piakarni, Siebaśćian nazyvaje adsutnaść patrebnych inhredyjentaŭ:
«Sprabuješ vypiečku ŭ niekatorych ustanovach — i adrazu adčuvaješ marharyn! Dla mianie heta tabu, mnie patrebny sapraŭdny, naturalny pradukt. Ale znajści tut patrebnyja nam masła i muku akazałasia ciažka. Ciapier źmiešvajem biełaruskuju muku z rasijskaj, kab damahčysia patrebnaj kansistencyi ciesta. Ale heta ŭsio drobiazi, u paraŭnańni z tym, jak nas pryniali ŭ Biełarusi! Dziakujučy hetamu bolšaść ciažkaściaŭ, ź jakimi my mahli b sutyknucca, abyšli nas bokam», — kaža Siebaśćian.
Kamientary
Kali pačynać zvarotny adlik da taho momantu, kali sanstancyja, pažarniki, padatkovaja, finmilicyja i inśpiekcyja karancinu raślinaŭ panapisvajuć na hetuju piekarniu štrafaŭ, što francuz z žonkaj buduć radyja pakinuć usio, razam z rasijskaj mukoj i masłam u fond "Biełkaapsajuza", aby tolki im dali žyvymi i zdarovymi ŭciačy nazad u tuju Nicu?
Lepiej by pakinuŭ jaje ŭ Francyi.