Jeŭrapiejskaja kraina, dzie miadźviedzi svabodna błukajuć i jakaja zrabiła na ich turbiznes
Rumynija — adzin z apošnich kutkoŭ Jeŭropy, dzie dzikija buryja miadźviedzi volna błukajuć pa lasach i dzie čałaviek im nie pieraškoda. Pavodle apošnich danych, u hetaj krainie žyvie kala 13 000 miadźviedziaŭ, što ŭ 100 razoŭ bolš, čym u Polščy i ŭ sotni razoŭ bolš, čym u Biełarusi, dzie papulacyja redkaja i łakalnaja. Dla paraŭnańnia, u jeŭrapiejskaj častcy Rasii žyvie prykładna 36 000 miadźviedziaŭ, ale jany raskidanyja pa vielizarnaj terytoryi, piša BBC.

Rumynskija miadźviedzi sfarmiravali najbujniejšuju karpackuju papulacyju, jakaja zastajecca žyćciazdolnaj dziakujučy sucelnym lasam Karpat. U Polščy ci Biełarusi miadźviedziu niama dzie vandravać: lasy frahmientavanyja, poŭnyja aharodžaŭ, daroh i ludziej.
Rumynija pieratvaryła miadźviedzia ŭ nacyjanalny brend: tury pa nazirańni za miadźviedziami — sapraŭdny trend. Kampanii nakštałt Outdoor Holidays ci Much Better Adventures ładziać pachody ŭ supravadžeńni hidaŭ, kab ludzi mahli biez strachu ŭbačyć karala lasoŭ u jaho naturalnym asiarodździ.
Asobny honar krainy — reziervacyja Libearty u Zernešci, dzie na 69 hiektarach dubovaha lesu žyvuć bolš za 130 miadźviedziaŭ, vyzvalenych z cyrkaŭ, źviaryncaŭ i pryvatnych dvaroŭ.
Jašče 20 hadoŭ tamu ŭ Rumynii možna było sustreć miadźviedzia, jaki zabaŭlaje turystaŭ kala restarana, pryviazany na łancuhu. Zaraz heta ŭžo minułaje.
Ale rost papulacyi maje canu. Usio čaściej zdarajucca niebiaśpiečnyja kantakty ź ludźmi. U lipieni miadźviedź zabiŭ matacyklista, jaki spyniŭsia sfatahrafavać piejzaž na znakamitaj Drozie Transfeharašan — miaścinie, jakuju rekłamavaŭ navat «Top Gear». Miadźviedź ściahnuŭ čałavieka ŭ 80-mietrovy abryŭ. Mužčyna byŭ u šlemie, u achoŭnaj vopratcy — ale nie vyratavaŭsia.
Ułady ciapier šukajuć «załatuju siaredzinu»: jak abaranić i miadźviedzia, i čałavieka. Pamyłki z boku ludziej — hałoŭnaja pryčyna incydentaŭ: spałochali, padyšli da miadźviedzicy z małymi, pakinuli śmiećcie ci ježu. Tamu ŭsich vučać prostym praviłam: rabicie šum u lesie — i miadźviedź sam adydzie. Nie fatahrafujcie, nie karmicie, nie sprabujcie padyści.
Kamientary
Niesupadzieńni ŭ aficyjnaj spravazdačnaści pačynajucca z 2010-ch hadoŭ, kali nazirajecca to ŭsplosk, to źnižeńnie kolkaści kasałapych. Biełstat vydaje takuju statystyku: u 2010 hodzie ŭ krainie było 111 miadźviedziaŭ, u 2013-m – 123, u 2014-m – 119, u 2015-m – 20, u 2016-m – 76, u 2017-m – 68, u 2018-m – 25. U 2019-m kolkaść miadźviedziaŭ skaraciłasia da 19 asobin. A praz 2 hady jana – bac! – i vyrasła da 580. U 2023-m u Biełarusi naohuł naličyli 700 miadźviedziaŭ.