Hramadstva11

«Na buterbrod biez prablem zarobiš». Sisadmin raspaviadaje pra 20 hadoŭ pracy na dziaržaŭnym pradpryjemstvie

Sisadmin z abłasnoha horada Biełarusi raspaviadaje, jak uładkavana IT u dziaržaŭnym siektary, jakija tam zarobki i što padšturchnuła jaho šukać pracu ŭ Minsku paśla dvuch dziesiacihodździaŭ stabilnaści, piša Devby.io.

«Zarobak byŭ 380 tysiač u 2003 hodzie»

Ja pryjšoŭ na svajo ciapierašniaje miesca pracy ŭ 2003 hodzie, — kaža Ihar. — Pieršapačatkova zamianiaŭ «dekretnicu». Tady va ŭstanovie było kala 10 kampjutaraŭ i adzin siervier. Vybar spynili na mnie, bo ja ŭžo mieŭ dośvied pracy z 1S — kampanija šukała śpiecyjalista, jaki moh by pracavać z hetym PZ.

Darečy, užo tady zarobki byli vielmi dobryja. Paśla pieršaha zarobku z žonkaj prosta nie viedali, kudy dzieć hrošy. Dla razumieńnia: heta byŭ 2003 hod, i paśla 68 tysiač zarobak vyras da 380 tysiač (prykładna $177 pa tahačasnym kursie). Navat pasłaŭ padalej padpracoŭki. U 2011 hodzie, kali ŭsie sprabavali ŭciačy ŭ Rasiju ad dalara pa 9 tysiač, kab mianie ŭtrymać, mianie pavysili da «viadučaha inžyniera-prahramista». Zarobak taksama staŭ maksimalnym dla dziaržaŭnaj struktury.

Ad pradpryjemstva ŭdałosia pabudavać kvateru. Zarobak u paraŭnańni z «siaredniaj tempieraturaj pa balnicy» — vielmi hodny. Pamiataju, dyrektar, prymajučy mianie na pracu, skazaŭ: «Na mašynu ty tut nie zarobiš, ale na buterbrod z dobraj kaŭbasoj — biez prablem».

Ź ciaham času źjavilisia i mašyna, i kvatera ŭ kredyt (vypłacili za 9 miesiacaŭ). Svaju staruju zachavali dla dački. Usio było dobra: siamja, hodnaja praca, pavaha i siabroŭstva ŭ kalektyvie, doški honaru i hramaty. Navošta tut mianiać pracu — usio kłasna. Techniku taksama nabyvali, ukaranialisia novyja technałohii. Niahledziačy na dziaržaŭnuju strukturu, my išli ŭ nahu z časam.

Nu i za šmat hadoŭ spracavalisia ŭ kalektyvie, siabrujem siemjami. Heta taksama adna z pryčyn, čamu ja tak doŭha pracuju na adnym miescy.

«Tata, ty siabie niedaaceńvaješ»

Dačka skončyła BDUIR — možna skazać, pajšła pa maich śladach. Uładkavałasia niadrenna, pracuje ŭ IT-kampanii. Naša chruščoŭka pieratvaryłasia ŭ kvateru ŭ «Minsk-Śviecie» — biez kredytaŭ, rasterminoŭki i daŭhoŭ. Liču, što heta niadrenny vynik dla siaredniaj biełaruskaj siamji.

U niejki momant dačka pa zarobku pierasiahnuła mocna i mamu, i tatu. A potym pierajechała ŭ Polšču. I mienavita jana padkazała, što ja siabie niedaaceńvaju. Tak ja vyrašyŭ upieršyniu za 20 hadoŭ vyjści na rynak pracy.

Ale ŭsio nie tak prosta. Sistemny administratar — nie takaja zapatrabavanaja prafiesija ŭ maim horadzie, a prahramist pa 1S ja nie vielmi mocny. Šukaŭ pracu ŭ asnoŭnym na rabota.by, na LinkedIn naohuł niama vakansij pa maim profili (prynamsi ŭ maim horadzie).

Raniej šmat było pracy na pradpryjemstvach, nie toje, što ciapier… Dy i nie chaču pracavać na zavodzie. Z Rasijaj taksama nie chaču mieć spraŭ.

Śpiecyjalistaŭ nie čapajuć, ale rabočych nakiroŭvajuć dapamahać ŽKH — dvary prybirać, abočyny haradskich daroh kasić, bierah raki čyścić ad raślinnaści, śmiećcia i inšaha. Mnie takoje vielmi nie padabajecca. Ujavicie, ludzi prychodziać, a zamiest svajoj pracy treba jechać u kałhas kamiani z pola źbirać. Jak vam takoje?

Mahčyma, pierajedziem u Minsk — tam i vakansij bolš, i daččynaja kvatera pustuje. Ale jość niuansy z pracaj dla žonki — jana načalnica adździeła, u stalicy joj budzie składaniej znajści pracu, adpaviednuju jaje kvalifikacyi.

Dyskryminacyi niama

Staŭleńnie kštałtu «IT — dla 25-hadovych», dumaju, bolš tyčycca bujnych praduktovych kampanij. Tam moładź — jak raschodny materyjał. A sisadminy ŭ starych paciortych džynsach — heta narmalna. Usio ž taki heta absłuhovy piersanał, pracu jakoha vidać tolki tady, kali niešta pałamałasia. Tady siadzić usia kantora i kryčyć, što ŭ ich terminovaja praca zryvajecca, a pakul usio pracuje — my biaździejničajem.

Za 20 hadoŭ pracy mnie daviałosia vielmi šmat samastojna vyvučyć i ŭkaraniać. Tamu ja viedaju: kali treba pahruzicca ŭ čystaje prahramavańnie, to ja b vielmi chutka vyras da patrebnaha ŭzroŭniu.

Ale pracadaŭcu patrebny vopytny prahramist tut i ciapier. A ja nie chaču nikoha padmanvać nakont svajho dośviedu.

Zatoje ŭ sisadminskaj spravie hladžu patrabavańni ŭ vakansijach — i razumieju: prosta ź mianie pisali. Tolki voś u nas u horadzie zarobak prapanujuć nizki.

Ale ja pracy nie bajusia, usio ž taki dzicia SSSR. I čužoje rabiŭ, i pa načach pracavaŭ. Tamu ŭpeŭnieny, što znojdu dobruju pasadu.

Kamientary1

  • Volha
    19.06.2025
    Haŭno pčoły, haŭno miod, haŭno dziadźka-pčałavod.

Ciapier čytajuć

Tramp uziaŭ dva tydni, kab vyznačycca adnosna Irana11

Tramp uziaŭ dva tydni, kab vyznačycca adnosna Irana

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi prapanujuć zabaranić pierachodzić čyhunačnyja rejki ŭ navušnikach1

Studenta z Kot dJIvuara publična sudzili va ŭniviersitecie ŭ Hrodnie, jaho vyšluć z krainy2

Duraŭ raskazaŭ, što dumaje pra Maska, Cukierbierha i Altmana2

Šmatdzietnuju maci, jakaja pracavała ŭ banku i viała błoh, pasadzili ŭ kałoniju i nazvali terarystkaj6

Pucin nazvaŭ rasijskuju ataku na dzieviacipaviarchovik u Kijevie, padčas jakoj zahinuli 23 čałavieki, udaram pa vajennym zavodzie1

U Arhiencinie vykryli raźviedhrupu z Rasii1

Kanapackaja pryznałasia, što heta jana arhanizavała vizit Kiełaha ŭ Biełaruś23

Biełarusy, jakija chočuć ukrainski pašpart, ale nie mohuć admovicca ad hramadzianstva Biełarusi aficyjna, zmohuć zrabić heta dekłaratyŭna2

Aleksijevič: Cichanoŭskaja simpatyčnaja, šmat zrabiła, Łatuška i Viačorka razumnyja. Ale niama adčuvańnia tryvałaści apazicyi38

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp uziaŭ dva tydni, kab vyznačycca adnosna Irana11

Tramp uziaŭ dva tydni, kab vyznačycca adnosna Irana

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić