Biełaruskija vydaŭcy Nadzia Kandrusievič i Dźmitryj Strocaŭ stali łaŭreatami mižnarodnaj premii IPA Prix Voltaire 2025
Mižnarodnaja asacyjacyja vydaŭcoŭ (IPA) abviaściła Nadziu Kandrusievič (vydaviectva Koska) i Dźmitryja Strocava (vydavieckaja inicyjatyva Hochroth Minsk) łaŭreatami premii Prix Voltaire 2025. Uhanaravańnie adbyłosia na cyrymonii ŭ ramkach Suśvietnaha forumu svabody vykazvańnia (WEXFO) ŭ narviežskim Lilechamiery, piša reform.news.

Premija pryznała mužnaść biełaruskich vydaŭcoŭ, jakija pracujuć u vymušanaj emihracyi, ich addanaść spravie svabodnaha słova i vydavieckaj dziejnaści, niahledziačy na pieraśled, pahrozy i cenzuru ŭ Biełarusi.
Biełaruski paet, vydaviec i aktyvist Dźmitryj Strocaŭ paśla taho, jak jaho vydaviectva «Vinahrad» pazbaviłasia licenzii, praciahnuŭ pracavać padpolnym vydaŭcom, supraciŭlajučysia dziaržaŭnaj cenzury. Aryštavany ŭ kastryčniku 2020 hoda, jon paźniej sutyknuŭsia z pahrozami i abmiežavańniami ŭ pracy. Vymušany emihravać, jon pierajechaŭ u Bierlin i zasnavaŭ vydaviectva Hochroth Minsk jak placoŭku dla svabodnaha vydańnia biełaruskich aŭtaraŭ.
U 2018 hodzie Nadzieja Kandrusievič zasnavała ŭ Biełarusi vydaviectva dziciačych knih «Koska», kab vypuskać litaraturu na biełaruskaj movie. Paśla prezidenckich vybaraŭ 2020 hoda ŭ «Koski» byli kanfiskavanyja vydańni, a ofisy začynienyja. Z 2022 hoda Kandrusievič praciahvaje svaju pracu ŭ Polščy.
«Svaboda vydavać pad pahrozaj paŭsiul. Ale toje, što našy łaŭreaty praciahvajuć svaju pracu ŭ vyhnańni — vartaje hłybokaj pavahi i pryznańnia», — adznačyŭ staršynia kamiteta IPA pa svabodzie publikacyj Krysten Ejnarsan.
Nadzia Kandrusievič nie zmahła prysutničać na cyrymonii, ale padzialiłasia nastupnaj zajavaj: «Dziakuj za vialiki honar atrymać premiju Valtera. Heta pryznańnie paćviardžaje nie tolki važnaść vydańnia i pierakładu knih dla dziaciej, ale i vieru ŭ cichuju siłu słoŭ farmiravać rozum, adkryvać sercy i budavać masty pamiž movami, kulturami i pakaleńniami». Jana pryśviaciła ŭznaharodu ŭsim pierakładčykam, aŭtaram i vydaŭcam, što pracujuć niahledziačy na abstaviny.
Dźmitryj Strocaŭ, prymajučy ŭznaharodu, vystupiŭ pa-biełarusku. Jon nahadaŭ, jak u 2022 hodzie pakinuŭ Biełaruś z adnoj valizaj, ale z metaj stvaryć «svabodnaje biełaruskaje vydaviectva ŭ emihracyi». Siońnia, pavodle jaho, kala 30 biełaruskich vydavieckich inicyjatyŭ adradzilisia za miažoj, sfarmavaŭšy novuju supolnaść.
«Hetaja ŭznaharoda — važnaja padtrymka dla biełaruskaha demakratyčnaha supracivu i adkrytaje zaprašeńnie dałučycca da suśvietnaj vydaŭckaj siamji», — skazaŭ paet i vydaviec.
Ab premii Prix Voltaire
Premija IPA Prix Voltaire uručajecca vydaŭcam abo vydavieckim arhanizacyjam, jakija dziejničajuć u składanych umovach, supraćstajać cenzury, cisku z boku dziaržaŭ abo pryvatnych struktur. Uznaharoda ŭklučaje hrašovy pryz u 10 000 šviejcarskich frankaŭ.
U 2025 hodzie śpis finalistaŭ byŭ apublikavany na Fiestyvali knihi ŭ Paryžy. Akramia Kandrusievič i Strocava, u šort-list uvajšli vydaŭcy ź Livana, Ałžyra, ZŠA i Rasii.
Biełaruś i Prix Voltaire
Kandrusievič i Strocaŭ stali druhim i trecim pradstaŭnikami Biełarusi, što atrymali Prix Voltaire. Pieršy biełaruski łaŭreat — Ihar Łohvinaŭ — atrymaŭ premiju ŭ 2014 hodzie. U 2021 hodzie ŭ šort-list uvajšli ananimizavanyja niezaležnyja biełaruskija vydaŭcy, a ŭ 2024-m — Andrej Januškievič, jaki taksama byŭ uhanaravany premijaj AAP (ZŠA).
Kamientary