Kolkaść turystaŭ ź Biełarusi, jakija naviedali Hruziju, praciahvaje raści. U 2025 hodzie ŭ hetaj krainie pabyvała bolš za 150 tysiač biełaruskich hramadzian. Pra heta paviedamili ŭ Respublikanskim sajuzie turystyčnych arhanizacyj sa spasyłkaj na Nacyjanalnuju administracyju turyzmu Hruzii. Pry hetym u hruzinskim viedamstvie adznačyli, što minuły hod staŭ rekordnym pa ahulnaj kolkaści turystyčnych vizitaŭ.

U paraŭnańni z 2024 hodam, kali Hruziju naviedali kala 140,5 tysiačy biełarusaŭ, u 2025‑m ich stała amal na 9,8 tysiačy bolš. Takim čynam, rost skłaŭ prykładna 7%.
Pa kolkaści turystaŭ Biełaruś zaniała miesca ŭ pieršaj siamiorcy krain, hramadzianie jakich najčaściej pryjazdžali ŭ Hruziju. Napieradzie apynulisia tolki Rasija, Turcyja, Armienija, Izrail, Azierbajdžan i Kazachstan. U dziasiatku lidaraŭ taksama ŭvajšli Indyja, Ukraina i Kitaj.
U cełym turystyčny patok u Hruziju ŭ 2025 hodzie vyras na 8,4% i dasiahnuŭ rekordnych 5,5 miljona zamiežnych haściej. Najbolšy rost byŭ zafiksavany siarod turystaŭ ź Ispanii, Italii, Vialikabrytanii, Hrecyi i Francyi.
Z 1 studzienia 2026 hoda ŭ Hruzii źmianilisia praviły ŭjezdu: ciapier usie inšaziemcy, u tym liku hramadzianie Biełarusi, pavinny mieć pry sabie dziejny miedycynski strachavy polis abo strachoŭku ad niaščasnych vypadkaŭ.
Ciapier čytajuć
«Dziaŭčyna niedzie praź siem siekund užo pikiravała bieź piłota». Siabar deltapłanierysta, jaki raźbiŭsia ŭ Stročycach, raskazaŭ, što pryviało da trahiedyi
Kamientary