Śviet55

Tramp prapanavaŭ Kanadzie dostup da abarony pad «Załatym kupałam». Pry adnoj umovie

Vašynhton prapanavaŭ Kanadzie vysokatechnałahičnuju abaronu ad rakiet: abo za 61 miljard dołaraŭ, abo za ŭstupleńnie ŭ skład ZŠA.

Donald Trump Mark Carney Donald Tramp Mark Karni Donald Tramp Mark Karni
Premjer-ministr Kanady Mark Karni i prezident ZŠA Donald Tramp. Fota: Anna Moneymaker / Staff / Getty Images

Jak piša Financial Times, prezident ZŠA Donald Tramp praz sacyjalnuju sietku Truth Social zrabiŭ hučnuju prapanovu Kanadzie: uziać krainu pad novuju amierykanskuju sistemu supraćrakietnaj abarony pad nazvaj «Załaty kupał».

Adnak za hetuju abaronu Tramp zapatrabavaŭ vysokuju canu: Kanada maje stać 51-m štatam ZŠA. Kali ž jana choča zastacca niezaležnaj dziaržavaj, to košt udziełu składzie 61 miljard dołaraŭ.

U adkaz na zajavu Trampa pres-sakratar premjer-ministra Kanady Marka Karni, jakoha cytuje FT, nahadaŭ, što Kanada — niezaležnaja i suvierennaja dziaržava, i takoj zastaniecca. Urad krainy kateharyčna adchiliŭ prapanovu, paličyŭšy jaje nieprymalnaj.

Kanada i ZŠA daŭno supracoŭničajuć u śfiery biaśpieki praź sistemu Kamandavańnia pavietrana-kaśmičnaj abarony Paŭnočnaj Amieryki (NORAD, North American Aerospace Defense Command), stvoranaj jašče ŭ 1958 hodzie. Hetaja sumiesnaja struktura adkazvaje za kantrol pavietranaj i kaśmičnaj prastory Paŭnočnaj Amieryki, uklučajučy papiaredžańni ab pahrozach. Hałoŭny ofis znachodzicca ŭ štacie Kałarada, a padraździaleńni dziejničajuć i na terytoryi Kanady.

Na fonie hieapalityčnaj napružanaści vakoł Arktyki, jakaja robicca novaj linijaj sutyknieńnia z Rasijaj i Kitajem, jak adznačaje FT, pytańnie pra rolu Kanady ŭ novych stratehijach biaśpieki stanovicca ŭsio bolš aktualnym.

Pres-sakratar kanadskaha premjera adznačyŭ, što Kanada viadzie šyrokija i kanstruktyŭnyja pieramovy z ZŠA, u tym liku pra madernizacyju NORAD i mahčymy ŭdzieł u «Załatym kupale».

Sam Karni raniej kazaŭ žurnalistam, što pytańnie ab udziele ŭ «Załatym kupale» «abmiarkoŭvałasia na vysokim uzroŭni», choć nie staŭ nazyvać košt udziełu, zapeŭniŭšy, što kraina «maje mahčymaść, kali pažadaje, uziać udzieł u prajekcie praź inviestycyi i partniorstva».

Uličvajučy, što maršrut palotu mižkantynientalnych rakiet z Rasii — adnoj z asnoŭnych pahroz, jakuju «Załaty kupał» pavinien pierachoplivać, — pralahaje mienavita nad Paŭnočnaj Kanadaj, udzieł Atavy vyhladaje łahičnym.

Adnak mnohija ekśpierty staviacca da ŭsioj idei skieptyčna. Pavodle Ryčarda Šymuki (Richard Shimooka), ekśpierta pa abaronie ź Instytuta Makdonald-Łarje ŭ Atavie:

«Heta vyhladaje jak elemient pieramoŭnaha cisku. Kanada nikoli nie zapłacić 61 miljard. Sama ideja nadzvyčaj technična ryzykoŭnaja, da taho ž pazbaŭlenaja dakładnaści ŭ detalach. Jana źviazanaja ź vielizarnymi ryzykami i padobnaja da «palotu na Miesiac» — ź vielmi niaŭstojlivaj palityčnaj i finansavaj padtrymkaj u samich Złučanych Štatach».

Tramp śćviardžaje, što ŭvieś prajekt budzie kaštavać 175 miljardaŭ dołaraŭ i budzie realizavany da kanca jaho prezidenckaha terminu. Ale Biudžetnaje ŭpraŭleńnie Kanhresa acaniła vydatki na raspracoŭku i zapusk sistemy ŭ sumu da 542 miljardaŭ dołaraŭ, pryčym na praciahu 20 hadoŭ.

Jak adznačaje vydańnie, sistema pakul što dalokaja ad realizacyi, bo nieabchodnyja dla pierachopu rakiet z kosmasu technałohii jašče nie isnujuć.

Kamientary5

  • daviedka
    28.05.2025
    Eto kak Putin priedłahał Łukašienko diešiovyj haz za vchoždienije v sostav Rośsii...
  • a ch
    28.05.2025
    a chto budzie napadać na Kanadu? chiba što zša?
  • Josik
    28.05.2025
    NCHŁ moža skončycca z takimi naskokami ZŠA na Kanadu

Ciapier čytajuć

20 litraŭ u bak i nijakich kanistraŭ? Ci sapraŭdy na biełaruskich zapraŭkach na miažy z Rasijaj uviali limity na bienzin

20 litraŭ u bak i nijakich kanistraŭ? Ci sapraŭdy na biełaruskich zapraŭkach na miažy z Rasijaj uviali limity na bienzin

Usie naviny →
Usie naviny

Kiraŭnik Minska adkazaŭ, ci zastaniecca Novaja Baravaja vioskaj

Talenavityja ludzi talenavityja va ŭsim. A što kažuć pra Siamiona Šareckaha jaho miemuary?12

Ad Prypiaci da Kaŭkaza. Jak siamja z-pad Minska padarožničaje na kempiery

Da babuli, u jakoj było mała hrošaj, hrebliva pastavilisia ŭ kafe — minčanka apłaciła joj abied. U «Panskaha dranika» svaja viersija padziej28

Francyja ŭrehulavała 400‑hadovuju terytaryjalnuju sprečku ź Niderłandami1

Futbołku Piele z čempijanatu śvietu 1958 hoda pradali amal za 5 miljonaŭ dalaraŭ1

Zialenski raskazaŭ pra źniščeńnie rasijskaha samalota Tu-95 u Sarataŭskaj vobłaści1

Dziesiać hadoŭ tamu dźvie pary maładažonaŭ vypadkova sustrelisia na moście ŭ Vaŭkavysku. A ciapier znajšli adny adnych u sacsietkach3

Vinahradaŭ: U turmie vykidvać nielha naohuł ničoha1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

20 litraŭ u bak i nijakich kanistraŭ? Ci sapraŭdy na biełaruskich zapraŭkach na miažy z Rasijaj uviali limity na bienzin

20 litraŭ u bak i nijakich kanistraŭ? Ci sapraŭdy na biełaruskich zapraŭkach na miažy z Rasijaj uviali limity na bienzin

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić