Śviet

Z urada Sierbii vyklučyli hałoŭnaha prarasijskaha palityka

Parłamient Sierbii zaćvierdziŭ skład novaha ŭrada, sfarmavanaha novym premjer-ministram — doktaram-endakrynołaham Džura Macutam. Niahledziačy na raniej ahučanyja prezidentam Alaksandram Vučyčam abiacańni maštabnych kadravych pieramien, struktura kabinieta abnaviłasia niaznačna — bolšaść ministraŭ zachavali svaje pasady. Adnak klučavoj padziejaj stała vyklučeńnie z urada vice-premjera Alaksandra Vulina, adnaho z samych prykmietnych prarasijskich palitykaŭ krainy, piša The Moscow Times.

Alaksandr Vulin (źleva) z prezidentam Rasii Uładzimiram Pucinym na Uschodnim ekanamičnym forumie va Uładzivastoku. 4 vieraśnia 2024 hoda. Fota: Kristina Kormilitsyna, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

U kancy sakavika jeŭrakamisarka pa pytańniach pašyreńnia ES Marta Kos adkryta źviarnułasia da kiraŭnictva Sierbii z zaklikam nie ŭklučać Vulina ŭ novy skład urada.

«Spadziajusia, spadara Vulina nie budzie ŭ novym uradzie, bo toj, chto pavodzić siabie antyjeŭrapiejska, nie moža vieści Sierbiju ŭ ES», — zajaviła jana.

Padstavaj dla hetych słoŭ stała intervju Vulina rasijskamu dziaržahienctvu «RIA Naviny», u jakim jon vykazaŭ padziaku rasijskim śpiecsłužbam za dapamohu sierbskim uładam u padaŭleńni studenckich pratestaŭ.

Alaksandr Vulin uvachodziŭ u skład sierbskaha ŭrada na praciahu bolš za dziesiać hadoŭ — z 2013 hoda. Jon zajmaŭ pasady ministra abarony, ministra ŭnutranych spraŭ, a taksama ŭznačalvaŭ Ahienctva biaśpieki i infarmacyi — hałoŭnuju śpiecsłužbu krainy.

Viadomy svajoj žorstkaj antyjeŭrapiejskaj i demanstratyŭna prarasijskaj rytorykaj, Vulin nieadnarazova naviedvaŭ Maskvu i publična vykazvaŭ padtrymku Kramlu. U 2022 hodzie jon byŭ uniesieny ŭ sankcyjny śpis ZŠA pavodle abvinavačvańniaŭ u karupcyi, udziele ŭ mižnarodnym narkahandli i sadziejničańni «škodnaj dziejnaści Rasii na Bałkanach».

Vulin nie raz vykazvaŭsia rezka suprać intehracyi Sierbii ŭ Jeŭrapiejski Sajuz, śćviardžajučy, što kraina «nikoli nie stanie siabram ES», ale moža dałučycca da abjadnańnia BRIKS. Kamientujučy pratesty, jakija ŭspychnuli paśla trahičnaha abrynańnia bietonnaha kazyrka na čyhunačnym vakzale ŭ horadzie Novi-Sad, jaki zabraŭ žyćci 16 čałaviek, jon abvinavaciŭ Jeŭrasajuz u sprobie destabilizavać situacyju ŭ Sierbii.

Na jahonuju dumku, Brusel maje namier źmiaścić Alaksandra Vučyča z pasady prezidenta i pryvieści da ŭłady siły, jakija «hatovyja padzialić kaštoŭnaści ES». Da hetych «kaštoŭnaściaŭ» jon adnios pryznańnie niezaležnaści Kosava i ŭviadzieńnie sankcyj u dačynieńni da Rasii.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam

Usie naviny →
Usie naviny

U Baranavičach na śniezie znajšli žyvoha kažana, choć dla ich ciapier nie siezon1

U Vilni małyja dzieci zamiežnikaŭ buduć chadzić tolki ŭ litoŭskamoŭnyja škoły. Ale dla biełaruskamoŭnaj himnazii zrobiać vyklučeńnie17

Tramp vystaviŭ Iranu ultymatum na fonie nabližeńnia da jaho bierahoŭ «vializnaj armady»11

Robiert Fica nazvaŭ chłuślivaj publikacyju, što jon nibyta kiepska vykazvaŭsia pra psichałahičny stan Trampa2

Tamara Ejdelman raschvaliła knihu Nasty Rahatko4

Pamior Anatol Sacharuša1

Try miesiacy tamu adbyŭsia moŭny skandał u šviejcarskim ciahniku. Ci byŭ chto pakarany?14

«Miesiačny płaciež paciahnie na 340 rubloŭ». Što budzie ŭ Biełarusi z mabilnym internetam?23

15 mietraŭ u dzień. Rasijskaja armija va Ukrainie ŭstanaviła antyrekord pa tempach prasoŭvańnia za 100 hadoŭ sučasnaj historyi vojnaŭ25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić