Kultura88

Renavacyja pahražaje histaryčnym pomnikam. «Metazhodnaść ich kapramontu adsutničaje»

Ministr žyllova-kamunalnaj haspadarki ličyć, što budynki XIX stahodździa nie adpaviadajuć sučasnym patrabavańniam, tamu dziaržavie treba ich znosić i budavać na ich miescy novyja.

Histaryčny budynak pa vulicy Puškina ŭ Babrujsku. Fota: Wikimedia Commons

Pra toje, jakoje žyllo nie maje sensu ramantavać kapitalna, Hienadź Trubiła raspavioŭ u efiry «Pieršaha infarmacyjnaha».

«Sastarełaha žylla jak takoha ŭ nas niašmat. Ale majem žyllo, jakoje ŭžo nie adpaviadaje sučasnym patrabavańniam. Płaniroŭki kuchniaŭ — 5—6 kvadratnych mietraŭ, a dzie-nidzie i 4 mietry.

U Babrujsku jašče stajać damy 1876 hoda. Metazhodnaść ich kapitalnaha ramontu, na maju dumku, całkam adsutničaje, bo vydatki na ramont pieravyšajuć košt budaŭnictva novaha žylla.

Tamu my ciapier pracujem nad hetym pytańniem i ŭ nastupnuju piacihodku ŭsio ž taki prapanujem miechanizm renavacyi žyllovaha fondu, kab takija damy, jakija ŭžo nie adpaviadajuć patrabavańniam kamfortnaha pražyvańnia, znosić i budavać na ich miescy novyja», — zajaviŭ ministr.

Ministr, nazyvajučy dakładnuju datu, vidać, maje na ŭvazie niejki kankretny budynak. Praŭda, budynak 1876 hoda možna nazvać adnoj najstarejšych pabudoŭ horada, bo histaryčny Babrujsk byŭ źniesieny ŭ pačatku XIX stahodździa pad rasijskuju krepaść, a zabudova farštataŭ zbolšaha naležyć da pačatku XX stahodździa.

Histaryčny centr Babrujska — adzin z samych vialikich, celnych i dobra zachavanych u Biełarusi, ale aficyjny status jon zajmieŭ tolki ŭ 2022 hodzie. Praŭda, pad achovu ŭziataja tolki nievialikaja častka histaryčnych budynkaŭ u jaho miežach, astatnija mohuć być pryznanyja nieadpaviednymi «patrabavańniam kamfortnaha pražyvańnia» i źniesieny ŭ ramkach abvieščanaj renavacyi. 

U čas maskoŭskaj renavacyi ŭ śpis pad znos spačatku zanieśli bolš za dźvie sotni kaštoŭnych histaryčnych budynkaŭ, ale ich udałosia adstajać hramadskim arhanizacyjam, jakija zajmajucca achovaj kulturnaj spadčyny. U Biełarusi ŭsie padobnyja arhanizacyi byli likvidavanyja paśla 2020 hoda. 

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary8

  • .
    27.03.2025
    Jak kazaŭ adzin čałaviek, "Vyhlad majho dzieda vielmi žachlivy i nie adpaviadaje sučasnym patrabavańniam. Vydatki na jaho lačeńnie pieravyšajuć vydatki na toje, kab naradzić novaha čałavieka."

    Hetyja mankurty nijak nie razumiejuć, što takoje spadčyna.
  • Žvir
    27.03.2025
    ., heta nia ich spadčyna, heta ništo dlia ich.
  • trubiły-hamadriły
    27.03.2025
    Eti trubiły trubiat tolko to, čto im razriešajut trubiť.
    Zadača stoit (hłobalno) - lišiť biełArusov korniej, samoidientifikacii. HłavDojara obosranych korov dla etoho i dieržat na dołžnosti priedsiedatiela.

Ciapier čytajuć

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi17

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi

Usie naviny →
Usie naviny

Žančyna paskardziłasia, što kiroŭca aŭtobusa nie adčyniŭ joj dźviery, choć jašče nie pajechaŭ. Ale ci abaviazany?2

Hihin anansavaŭ kardynalnuju źmienu vyhladu budynka Nacyjanalnaj biblijateki15

Tramp: Na praciahu dvuch tydniaŭ stanie jasna, ci vodzić nas Pucin za nos14

Rasija prapanuje ŭkraincam sustrecca 2 červienia11

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Stryžak raskazaŭ, jak Mielnikava z hrašyma chacieła dałučycca da pracy «Bajsoła»3

Dziaržava pradaje svaju dolu ŭ Pryjorbanku2

U červieni pa ŭsioj Biełarusi buduć ładzicca biaspłatnyja ekskursii3

Ułady rychtujucca nacyjanalizavać aŭtamabilny zavod «Junison»

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi17

Što zdaryłasia z vykładčykam BNTU Michaiłam Ščukinym, jaki pamior pry zatrymańni. Viersija milicyi

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić