Navuka i technałohii66

Praryŭ u čornaj mietałurhii: novy mietad pavyšaje chutkaść vytvorčaści ŭ 3600 razoŭ

Kitajskija navukoŭcy śćviardžajuć, što ichni mietad vytvorčaści žaleza nie tolki chutki i tanny, ale i biaśpiečny dla navakolnaha asiarodździa.

Steelmaking vytvorčaść stali proizvodstvo stali
Na staleliciejnym zavodzie ŭ horadzie Čende pravincyi Chebej. Fota: Feng Li/Getty Images

Jak piša ChemAnalyst.news, paśla bolš čym dziesiaci hadoŭ intensiŭnych daśledavańniaŭ kitajskija navukoŭcy prapanavali technałohiju vytvorčaści žaleza, jakaja hatovaja zrabić revalucyju ŭ suśvietnaj staleliciejnaj pramysłovaści.

Pa słovach inžynieraŭ, jakija ŭdzielničali ŭ prajekcie, mietad zaklučajecca va ŭpyrskvańni zdrobnienaj da parašku žaleznaj rudy ŭ zvyšharačuju pieč, što vyklikaje «vybuchovuju chimičnuju reakcyju».

U vyniku źjaŭlajucca jarka-čyrvonyja kropli vadkaha žaleza, jakija padajuć uniz i źbirajucca na dnie piečy, utvarajučy strumień vysakačystaha žaleza, jakoje možna vykarystoŭvać dla lićcia ci padčas «adnaetapnaj vytvorčaści stali», abychodziačy tradycyjnyja etapy, takija jak płaŭleńnie žaleza ŭ čyhun i pierapracoŭka čyhunu ŭ stal.

Jak adznačajuć aŭtary, im udałosia vyrašyć adnu z klučavych prablem u raspracoŭcy technałohii vytvorčaści žaleza va ŭzvažanym stanie — stvareńnie kanstrukcyi furmy dla raspyleńnia rudy. Hety krytyčna važny kampanient pavinien efiektyŭna raśsiejvać čaścicy žaleznaj rudy ŭ vysokatempieraturnaj piečy dla inicyjacyi nieabchodnaj chimičnaj reakcyi.

Kitajskija vučonyja raspracavali vichravuju furmu, zdolnuju ŭpyrskvać 450 ton čaścic žaleznaj rudy ŭ hadzinu. Reaktar, abstalavany tryma takimi furmami, moža vyrablać 7,11 miljona ton žaleza ŭ hod.

Technałohija, jakuju nazvali fłeš-vytvorčaściu žaleza, dazvalaje zaviaršyć praces za ŭsiaho 3-6 siekund, u adroźnieńnie ad tradycyjnych domiennych piečaŭ, dzie heta zajmaje 5-6 hadzin. U vyniku chutkaść vytvorčaści žaleza pavyšajecca bolš čym u 3600 razoŭ. Daśledčyki taksama paličyli, što ich technałohija moža skaracić spažyvańnie enierhii bolš čym na tracinu.

Novy mietad taksama efiektyŭny dla vykarystańnia rud ź nizkim ci siarednim utrymańniem žaleza, jakija šyroka raspaŭsiudžanyja ŭ Kitai. Najaŭnyja mietady vytvorčaści žaleza zaležać ad rud z vysokim utrymańniem žaleza, i Kitaj vydatkuje značnyja srodki na ich impart z Aŭstralii, Brazilii i Afryki.

Jak adznačajuć vučonyja, prapanavany imi novy mietad vytvorčaści žaleza nie patrabuje vykarystańnia vuhalu, jaki źjaŭlajecca nieabchodnym kampanientam u tradycyjnym pracesie domiennaha płaŭleńnia čyhunu.

Novaja technałohija zdymaje patrebu ŭ vuhalnym koksie, što dazvalaje źmienšyć vykidy vuhlakisłaha hazu i pamienšyć zaležnaść ad vykapniovych krynic enierhii, robiačy vytvorčaść bolš ekałahična čystaj i enierhaefiektyŭnaj. Heta źjaŭlajecca važnym krokam u dasiahnieńni «amal nulavych vykidaŭ vuhlakisłaha hazu» staleliciejnaj halinoju.

Kamientary6

  • Vadia
    13.12.2024
    Očień nieprostoj mietod. Razdrobiť do poroška i vpyrsnuť v śvierchhoriačuju???) pieċ... Pochožie na bonbu...
  • Chłusavaty
    13.12.2024
    Niešta mnie padkazvaje, što jość niejki "niuans", pra jaki ŭ artykule nie havorycca.
  • mietał z kitajskaha rysu
    13.12.2024
    daješ ciapier džyli za dvaccać tysiač bynoŭ? inakš nie pavieru

Ciapier čytajuć

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»5

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Usie naviny →
Usie naviny

«Roŭna sutki bieź pierasadak». Na vyjeździe z Polščy ŭ Biełaruś — čerhi aŭtobusaŭ2

Babaryka i Kaleśnikava admianili pres-kanfierencyju ŭ Bierlinie40

Francyja pačynaje budaŭnictva novaha atamnaha avijanosca. Heta budzie najbujniejšy vajskovy karabiel Jeŭropy1

Žychar Baranavičaŭ katavaŭ žonku. Pahladzicie, kolki jamu dali 12

Bolš za 2500 biełarusaŭ zrabili achviaravańni siamji Mikity Miełkaziorava5

Mikitu Miełkaziorava pakažuć u navahodnim kancercie «Biełsata»1

Hienierał-lejtenant Sarvaraŭ, padarvany ŭ aŭtamabili ŭ Maskvie, zahinuŭ11

Dva rasijskija źniščalniki byli źniščany padčas dyviersijnaj apieracyi na vajskovaj avijabazie pad Lipieckam — HUR

Učyniŭ samahubstva amierykanski akcior Džejms Rensan2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»5

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić