Navukoŭcy znajšli sposab «pierazahruzić» voka i adnavić parušany zrok
Amierykanskija daśledčyki śćviardžajuć, što znajšli sposab adnavić zrok ludziam z raspaŭsiudžanym parušeńniem raźvićcia vačej, viadomym jak «lanivaje voka». Jany prapanujuć litaralna «pierazahruzić» siatčatku, što dazvolić zrokavaj sistemie raźvicca i vylečycca samastojna.

Amblijapija, abo «lanivaje voka», — heta stan, pry jakim zrok u adnym ci abodvuch vačach nie raźvivajecca naležnym čynam, z pryčyny taho, što mozh ź niejkich pryčyn vučycca ihnaravać sihnały ad słabiejšaha voka. Tradycyjnyja mietady lačeńnia (naprykład, našeńnie paviazki na zdarovym voku) zvyčajna efiektyŭnyja tolki ŭ rańnim uzroście, pakul aktyŭna farmujucca niervovyja suviazi. Darosłym ža dapamahčy značna składaniej, bo miarkujecca, što ich zrokavaja sistema ŭžo sfarmavanaja i straciła płastyčnaść.
Adnak novaje adkryćcio moža ŭsio źmianić. Pra inavacyjnuju technałohiju raskazvaje vydańnie The Independent spasyłajučysia na daśledavańnie navukoŭcaŭ z Masačusieckaha technałahičnaha instytuta.
Kamanda navukoŭcaŭ vyjaviła, što časovaja aniestezija siatčatki «lanivaha voka» zdolnaja adnavić zrokavuju reakcyju mozhu na heta voka navat u darosłym uzroście. Ekśpierymienty pravodzilisia na myšach: im uvodzili aniestetyk u amblijapičnaje voka, faktyčna adklučajučy siatčatku na dva dni.
Jak raskazali aŭtary daśledavańnia ŭ svaim artykule, apublikavanym u navukovym časopisie Cell Reports, jany sfakusavalisia na pracy łateralnaha kalenčataha jadra — sietki niervaŭ, jakaja pieradaje infarmacyju ad vačej da zrokavaj kary hałaŭnoha mozha.
Jašče ŭ 2008 hodzie było zaŭvažana, što błakavańnie sihnałaŭ ad siatčatki voka da niervaŭ u hetaj sietcy prymušała niejrony pasyłać sinchronnyja «ŭsploski» elektryčnych sihnałaŭ da niervaŭ u zrokavaj kary. Novaje daśledavańnie pavinna było pravieryć, ci sapraŭdy hetyja ŭsploski mohuć adyhrać rolu ŭ lačeńni.
Kab vyśvietlić heta, navukoŭcy ŭviali aniesteziju ŭ vočy myšej z amblijapijaj i paraŭnali ich z kantrolnaj hrupaj. Jany vyjavili, što injekcyja faktyčna adklučyła siatčatku na dva dni.
Zatym daśledčyki vymierali aktyŭnaść niejronaŭ u zrokavaj kary, kab vyznačyć praporcyju sihnałaŭ ad kožnaha voka. Vyśvietliłasia, što ŭ myšej, jakija atrymali lačeńnie, hety pakazčyk byŭ značna vyšejšy ŭ paraŭnańni z tymi, kaho pakinuli biez terapii. Heta śviedčyć pra toje, što paśla adnaŭleńnia pracy siatčatki ŭkład «lanivaha voka» vyras da parytetu sa zdarovym — faktyčna adbyłasia paśpiachovaja «pierazahruzka».
Navukoŭcy vykazvajuć aściarožny aptymizm i spadziajucca ŭ budučych daśledavańniach paćvierdzić efiektyŭnaść mietodyki na inšych vidach žyvioł, a ŭ vyniku — ukaranić jaje dla lačeńnia ludziej.
Sa słoŭ aŭtaraŭ, kali terapija pakaža svaju efiektyŭnaść na ludziach, heta stanie značnym praryvam. Pacyjentam bolš nie daviadziecca ciarpieć niazručnaści i zakryvać zdarovaje voka, jak taho patrabujuć ciapierašnija mietady. Zamiest hetaha prapanujecca časova inaktyvavać samo «lanivaje voka». Paśla takoj paŭzy jano zdoleje «pierazahruzicca» i viarnucca da paŭnavartasnaha funkcyjanavańnia.
Kamientary