Spad roždajemosti eto nie problema, a jeje riešienije. Nakoniec-to ludi mohut biez vojn, hołoda, niŝiety i pročich "radostiej" prirosta populacii spokojno i dostojno prožiť svoju žizń. Pri etom obładaja połnoj svobodoj vybora: tie kto chotiat dietiej imiejut vsie vozmožnosti ich zaviesti i riesursy ich obieśpiečiť.
Indrid Cold
23.05.2026
Nul, spad naradžalnaści - rezultat vysokich cenaŭ, inflacyi, adsutnaści rostu zarobkaŭ i niekantralavanaha kapitalizmu. Kantrol cenaŭ na žytło, kantrol kapitalistaŭ i vysokija padatki dla ŭzvyš-bahatych - i naradžalnaść adnavicca.
Chmm
23.05.2026
Nul, Nakoniec-to ludi mohut biez vojn, hołoda, niŝiety i pročich "radostiej" prirosta populacii spokojno i dostojno prožiť svoju žizń/
V kvartirie s mamoj? Biez vojn? Nu-nu. Na kartu mira pohladitie. Biez vojn....Novosti počitajtie čto li...
A hdie punkt "žadnosť zastrojŝikov"?
23.05.2026
Zabyli pro žadnosť zastrojŝikov upomianuť. V Minskie kuča pustych novostrojek stoit. A mołodieži niehdie žiť. Potomu čto riełtory v shovorie s zastrojŝikami podniali cieny na žilje do niebies. Kto načał kopiť na kvartiru i skopił (dažie nie sam, as pomoŝju vsiech rodstvieńnikov) 30 tysiač na odnušku, vdruh obnaružił, čto za nieskolko let ona podorožała do 60-80 tysiač. Vniezapno. Primier: mikrorajon Minsk-Mir. Stojat pustyje kvartiry. Tysiači kvartir.
In-hrid
23.05.2026
Indrid Cold, riedkij słučaj, kohda połnosťju s vami sohłasna
Nul
23.05.2026
Indrid Cold, vovsie niet. Objektivno sovriemiennyj čiełoviek, osobienno v Jevropie, imiejet na poriadok bolšie matierialnych riesursov, čiem, k primieru, sto let nazad. I eti riesursy nie pomohajut zavodiť bolšie dietiej, a łožatsia na protivopołožnuju čašu viesov. Libo ty zavodiš i rastiš dietiej nie śpiš po nočam iz-za rieva, kopaješsia v podhuźnikach, ohraničivaješ traty na siebia. Libo putiešiestvuješ, priznaješ mir i połučaješ emocii, chodiš po kafie i riestoranam. I etot śpisok biezhraničien. Choť daj million dołłarov čiełovieku on budiet dumať riebienka rodiť ili baśsiejn k domu pristroiť.
Nul
23.05.2026
Chmm, dikariej s dopotopnym myšlenijem priedostatočno v našiem mirie. I nieriedko oni dobirajutsia do vłasti i ustraivajut biessmyślennyje vojny. No eto dažie blizko nie tot masštab, kotoryj moh by byť, jeśli by čiełoviečiestvo było vynuždieno vojevať za riesursy. Tohda vy by pro vojnu nie čitali v intiernietie, a proživali jeje vo vsiech prielestiach.
Nul
23.05.2026
A hdie punkt "žadnosť zastrojŝikov"?, nie budut ludi rožať dažie jeśli každomu po kvartirie vydať. Ličnoje prostranstvo eto skorieje dopołnitielnyj faktor atomizacii obŝiestva. Zakrojutsia v kvartirach i v spokojnoj obstanovkie budut svoi smartfony mučať)
amierikanboj
23.05.2026
A hdie punkt "žadnosť zastrojŝikov"?, dla tiebia dołłar kak etałon. A vied́ načinaja s kovida on obieścieniłsia praktičieski vdvoje. Posmotri naskolko upało zołotoje sodieržanije dołłara. Kopiť nužno było v zołotie ili stokach
miascovy
23.05.2026
oťjed́ ot Minska 100km i chatu za miesiačnuju zarpłatu možno kupiť. Tak čto dieło nie v žilje
Chopić
23.05.2026
"Dziaržaŭnaje rehulavańnie" da ŭsiaho hetaha i daviało. Albo čałaviectva vybiare niejki šlach raźvićcia biez t.zv. "dziaržavaŭ", albo tak i vymre ŭ biessensoŭnych vojnach i duraści.
Indrid Cold
23.05.2026
Chopić, jak raz prablema ŭ adsutnaści dziaržavy ŭ rehulavańni vysakości dachodaŭ uzvyš-bahatych
Raju
23.05.2026
Chopić, pryviadzicie prykład chacia b adnoj krainy, dzia niama dziaržaŭnaha rehulavańnia... Jasam padkažu: Samali.. Chacieli b tudy pierajechać?
Oboržaťsia
23.05.2026
Chopić, da vy batieńka anarchist. Jeśli takije umniki pridut k vłasti nadiełajut biedy
Raju
23.05.2026
Indrid Cold, a ja b siudy jašče dadaŭ adsutnaść konskich padatkaŭ na žyllovy fond (ziamlu), jakija nie vykarystoŭvajucca. Pabuduvaŭ zabudoŭščyk - kali nie pradaŭ za miesiac - padatak ciabie ŭ pałovu koštu kvatery... - biahi pradavaj tańniej, kali nie kuplajuć. Pry hetym padatak dla ŭsich na luboje žyllo, dzie ludzi realna žyvuć (jak i na lubuju majomaść, naprykład, aŭto) - heta hłupstva i absurd. Padatki na majomaść iduć ź Siaredniaviečča , kali suvieren nie mieŭ mahčymaści padličyć ludziej i adsočvać ichnyja prybytki. Siońnia dla dziaržavy ŭsio prazrysta - tamu padatki na majomać pavinny być tolki kropkavymi i rehulatyŭnymi, a nie "napaŭniać biudžet". Bo z hrošaj, ź jakich kuplałasia majomaść - padatki ŭžo zapłačanyja.
Imia
23.05.2026
Raju, [Red. Vydalena] vy kommunist! Zastrojŝik postroił za svoi dieńhi i - chočieš pokupaj, chočieš nie pokupaj - kakije voprosy? Počiemu on dołžien vam otdať žiljo za kopiejki? Strojtie tohda za svoi dieńhi.
[Zredahavana]
Prachodzili ŭžo heta ŭ SSSR
23.05.2026
Raju, kali zabudoŭščykam budzie nievyhadna pradavać kvatery, to jany prosta pierastanuć budavać novyja damy. Źniknieńnie z rynku prodažu novaha žylla pryviadzie da taho, što košty na druhasnaje žyllo ŭźlaciać da niabiosaŭ. Kali ž dziaržaŭnuju rehulacyju koštaŭ uvieści i na druhasnaje žyllo, to ludzi prosta pierastanuć pradavać kvatery. U vyniku vy majučy choć miljon dalaraŭ nie zmožacie kupić navat adnapakajovaj kvatery ŭ chruščoŭcy. Zatoje ludzi nabližanyja da ŭłady buduć kuplać tyja adzinkavyja kvatery, jakija buduć źjaŭlacca na rynku, pa tysiač 10 dołaraŭ.
Indrid Cold
23.05.2026
Imia, ziamla naležyć da ŭsich hramadzian dziaržavy. Kali vy mašynu zaparkujcie ŭ horadzie - vy płacicie padatak i za parkoŭku. Tak sama pavinna być ź nieruchomaściu - kali jana vykarystoŭvajecca jak arendnaje žytło - płaciš padatak ad arendy. Kali prosta staić pustaja - płaciš padatak za nieefiektyŭnaje vykarystoŭvańnie hramadzianskaj ziamli. Usio prosta - nie chočaš płacić padatak - pradaješ. A toje što pabudavaŭ za doraha - heta tvaje prablemy, treba było budavać tańniej.
Padymicie joj pavieki
23.05.2026
Indrid Cold, Pamylajeciesia, ziamla naležyć nie "da ŭsich", a vałodaje jeju tolki hrupa tavaryšaŭ, dobra viadomaja.
OMH!
24.05.2026
Indrid Cold, vy tam što palicie? Samakrutki z "Praŭdy" krucicie?
Indrid Cold
23.05.2026
Padymicie joj pavieki, nie "vałodajuć", a "karystajucca". Heta vialikaja roźnica ;) Bo prava karystacca - možna i skasavać ;) A vałodać moža tolki dziaržava ŭ Biełarusi.
Angry iron
23.05.2026
Indrid Cold, Nu dyk skasujcie! A to zajmajeciesia tut papulizmam i bałabolstvam.
Indrid Cold
23.05.2026
Prachodzili ŭžo heta ŭ SSSR, padatak na ŭtrymańnie niepatrebnaj majomaści vyrašyć usie prablemy. Pry hetym jon budzie prahresiŭny - bolš staić pustaja chata - bolš płaciš padatku. I ŭsio ;)
Prachodzili ŭžo heta ŭ SSSR
23.05.2026
Indrid Cold, u takim vypadku, kab źmienšyć ryzyku dadatkovych padatkaŭ, zabudoŭščyki buduć: 1) budavać mieniej damoŭ. To bok budavać buduć nie pa dziesiać damoŭ adnačasova, a pa adnym. Heta pavysić košty na sami kvatery, ale źmienšyć ryzyki zavisańnia vialikaj kolkaści pustych kvater. 2) kali ŭ damach buduć niepradadzienyja kvatery, to buduć zaciahvać budaŭnictva takich damoŭ 3) raściahvać budaŭnictva asobnych kvater. Naprykład, niepradadzienyja kvatery na momant zakančeńnia budaŭnictva doma možna pieravieści z kvater, jakija pradajucca hołymi karobkami, u kvatery, jakija pradajucca z poŭnym ramontam i meblaj. Dalej adpaviedna jašče hady 3 tam rabić ramont, pakul nie znojducca pakupniki i pradavać žyllo ŭžo nie pa tysiač 100 dołaraŭ, a pa tysiač 200.
Što nie buduć rabić zabudoŭščyki: jany nie buduć pradavać kvatery sabie ŭ minus.
Da čaho pryviaduć dadatkovyja padatki i ryzyki dla zabudoŭščykaŭ: da pavyšeńnia koštaŭ na kvatery.
Biełarus
23.05.2026
Oboržaťsia, Da už takije kak vy za 32 hoda stolko nakuralesili, čto i za 100 let nie raschlebať!
Indrid Cold
23.05.2026
Tannyja kredyty i tannaje žyllo. Pry čym tut smartfony? Naturalna niama hrošaŭ kab nabyć vialikaje žyllo, navat jak i muž i žonka pracujuć. Tamu i nie naradžajuć. Bo dzicia - heta vielmi doraha zaraz, a žančyna hublaje mahčymaść zarablać. Što mocna bje pa dachodach maładoj siamji. Nu i ujavicie - treba płacić za kredyt/arendu, płacić za usio, a žančyna nie pracuje. Adnaho zarobka mužčyny naturalna nie chapaje. Da hetaha vialiki razryŭ u zarobkach pamiž kiraŭničym kłasam i pracaŭnikami. Niejki łajdak ź nizkim IQ (prykład - Iłan Mask) zarablaje ŭ 5-100 razoŭ bolš za tuju ž samuju pracu, što pracaŭnik. Dyk jak vy čakajecie što ludzi buduć naradžać, kali ŭsie hrošy pastupova kancentrujucca ŭ 1% samych bahatych?
Yuri
23.05.2026
Indrid Cold, baza, v Polšie žie była staťja, riebionka vyrastiť do 18 let - ot 100 000 dołłarov, dieti tiepieŕ eto inviesticija, bieskoniečnyj finansovyj uron. A diadi tioti vładiejuŝije nieftievyškami rasskazyvajut murav́jam-chołopam čto tie pieriestali roždať junitov dla obsłuživanija sistiemy.
I ajtišniki i vsie "obyčnyje ludi" supier niŝije, i točno tak žie kak im pytajutsia vnušiť čuvstvo viny za vybrosy SO2, tiepieŕ novuju poviestočku pridumyvajut - čto oni okazyvajetsia niepravilno živut i smotriat v smartfony. Kak minimum było by polezno pieriestať diełať iz žilja śpiekulativnyj aktiv. Poka dieti nievyhodny ekonomičieski, triend pieriełomiť nie połučitsia.
Joj
23.05.2026
Indrid Cold, Iłana Maska možna za roznaje chiejcić, ale nazvać łajdakom ź nizkim iq, jaki zarablaje ni za što? Heta poŭny absurd i kaša ŭ hałavie. Emocyi nie dazvalajuć bačyć rečaisnaść ćviaroza
Indrid Cold
23.05.2026
Yuri, preach. Absalutna zhodny - pakul dziaržava nie budzie kantralavać košty žyćcia, nie budzie ekanamičnaj mahčymaści naradžać bolš za adno dzicia. I heta treba nie kaliści rabić, a ŭžo zaraz - uvodzić abmiežavańnie na pamior prybytku, vysokija padatki dla samych bahatych i mahčymaść adličyć vydatki na dziaciej i žytło ad padatkavaj bazy u fizičnych asobaŭ.
Indrid Cold
23.05.2026
Joj, a što vy viedajcie pra Iłana Maska? Čytali jahony IPO? Moža viedajcie što ŭsie jahonyja firmy, akramia Starlink - stratnyja? Moža viedajcie što jon prabavaŭ strymić jak jon hulaje ŭ hulni, i ŭvieś śviet rahataŭ što jon nub, jaki płaciŭ za farm piersanažaŭ? Moža viedajcie što jahony dzied - kanadski fašyst, jaki ŭciok u PAR i byŭ architektaram aparteidu? Moža viedajcie što Iłan vielmi chacieŭ na vostraŭ Epštejna, ale navat dla pieda-millijarderaŭ Mask łoch, tamu jamu admovili? Vučycie matčaść kali łaska, pierad tym jak pisać kamientary pra toje što vy nie viedajecie ;)
Tipok Vahnierok
23.05.2026
Vot k čiemu privieli fieminizm i kult łhbt, raspołzšijesia po miru s hniłoho Zapada!
Kapitalizm
23.05.2026
rańšie był vynuždien davať choť kakuju-to vozmožnosť rabočiej sile vosproizvodiťsia. Tiepieŕ žie, s rasprostranienijem robotizacii i II, a takžie žiełanijem połučať śvierchpribyli (odno v principie vytiekajet iz druhoho), nieobchodimosť v etom umieńšajetsia. Kak itoh - uriezanije socialnoj otvietstviennosti biźniesa so vsiemi vytiekajuŝimi.
Josik
23.05.2026
Łuchta ŭsio! Hałoŭnaja pryčyna - biazbožnaść...
Hłabalny rehulatar
23.05.2026
Vy bačycie prablemu - ja baču mahčymaść. Zaraz mnie zrazumieła, što rabić z prablemnymi rehijonami Afryki i Paŭdniovaj Azii, dzie naradžalnaść pakul pa 6 dziaciej na žančynu. Ja praviadu tudy 4G i pradam tannyja kitajskija smartfony! P...Hub z AI-madelami ŭ dapamohu.
Juzaf
23.05.2026
možna dadać takuju pryčynu: urbanizacyja. Čałaviek bačyć mnostva ludziej. Padśviadomaść jamu padkazvaje: usio zaniata, miesca niama, usio niejkija bahatyja, a ja nie daciahvaju, samomu by vytryvać i vyžyć. A kali pajedzieš na viesku bačyš, što ziamla naša vialikaja i pustaja, źjaŭlajucca dumki znajści siabroŭku.Treba na uzroŭni kiraŭnictva davać ludziam ziamlu u vieskach, rabić tam internet, dastupnyja budmaterjały (a nie piasok nie 1000 rubleŭ za mašynu). Puskać chutkasnyja tramvai pa krainie, kab čałaviek umoŭna z Nalibockaj puščy moh dajechać na Minsku za 1 hadzinu, a nie zakryvać stancyi. Treba viesku raźvivać, a nie Minsk-Mir.
1863
23.05.2026
Juzaf, biez sapraudnaha miascovaha samakiravańnia jana nie budzie razvivacca
.
23.05.2026
Tak kłasičnaja ž padmiena karelacyi pryčynnaj suviaźziu. Naprykład, nastupstvy ad prychodu 4G da pamianšeńnia naradžalnaści mohuć być nie pramyja, a z-za taho, što 4G spačatku źjaŭlajecca ŭ najbolš urbanizavanych rajonach, dzie bolš darahoje žyllo, bolš bahatych adukavanych ludziej sa svajoj śpiecyfikaj kultury adnosin. Samo navukovaje daśledavańnie, na jakoje spasyłajecca aŭtar FT, jašče na stadyi preprynta, nie prajšło revju (recenzavańnie).
Pa sutnaści śćviardžajecca banalnaje i vidavočnaje: dzie prahres prajšoŭ dalej, tam bolš smartfonaŭ i mienš naradžalnaść.
Uzajemadziejańnie sa smartfonam nasamreč źmianiaje pavodziny čałavieka ciaham dnia, adnak nie zaŭsiody mahčyma vydzielić upłyŭ mienavita smartfona. Niedzie hałoŭnaja pryčyna - ŭpłyŭ sacsietak, u pieršuju čarhu praz smartfon, ale nie abaviazkova. Abo smartfon - tolki adzin ź miechanizmaŭ, praź jakija raspaŭsiudžvajucca kulturnyja kody ŭ hramadstvie.
Śćviardžeńnie pra smartfon jak nibyta klučavuju (hałoŭnuju) pryčynu źnižeńnia naradžalnaści pierabolšvaje stupień upeŭnienaści. Tym bolš, chapaje inšych mocnych viersij tłumačeńniaŭ: rost koštu žylla, urbanizacyja, niestabilnaść pracy, mienš harantyj stabilnaści ad atrymanaj adukacyi, poźniaja darosłaść, bolš adkaznyja baćkoŭskija pavodziny, źmiena roli žančyn, źmianšeńnie relihijnaści, kantracepcyja.
U našym rehijonie (i nie tolki) dadatkova: palityčnaja niestabilnaść, admoŭny adbor u hramadstvie, dehradacyja ŭłady i jaje rašeńniaŭ.
FT nie vyhladaje tabłoidam, tym nie mienš ja nie vieru, što jany nie razumiejuć, što naŭmysna abahulniajuć i spraščajuć interpretacyi dziela chajpu. "Znojdziena hałoŭnaja pryčyna" čytajecca lepš, hraje na intryzie i tryvožnaści, zamacoŭvaje stereatypy.
.
23.05.2026
I jašče. U daśledavańni najbolšaje źnižeńnie naradžalnaści vyjaŭlena ŭ padletkaŭ (15-19 hod). Rost užyvańnia smartfonaŭ supadaje sa skaračeńniem vypadkovych i rańnich ciažarnaściej. Heta mała što kaža pra ahulnuju karcinu naradžalnaści (rannija ciažarnaści składajuć usiaho ad 10-15% da 2-7% u raźvitych hramadstvach).
Važna, što hetaje źnižeńnie pačałosia ŭ dasmartfonnuju epochu - ŭ daindustryjalnych hramadstvach dola rańnich ciažarnaściej była vyšej, 15-30%. To-bok, źnižeńnie i ŭ hetym padmnostvie pačałosia nie pad upłyvam smartfonaŭ.
Vsiehda ułybajet
23.05.2026
kohda vižu anonimusov v kommientarijach, kotoryje łučšie znajut pričiny i korrielacii, čiem avtory isśledovanij.
sieksołoh
23.05.2026
., Vy nie povieritie, skolko siehodnia dievušiek v vozrastie 20+/- let dažie ni razu nie ciełovaliś, nie hovoria užie pro sieksualnyj opyt. I nie sprašivajtie otkuda ja eto znaju. Eto žie kasajetsia i mołodych parniej. Sieks dla zumierov tieriajet svoju važnosť, zamieniajetsia surrohatom iz intiernieta. Sootvietstvienno nie sozdajutsia mołodyje pary. Dobav́tie siuda antidiepriessanty, kotoryje śnižajut libido i kotoryje siehodnia razdajut napravo nalevo vsiem podriad načinaja so školnoho vozrasta. Niezapłanirovannaja bieriemiennosť była takim žie faktorom rosta diemohrafii, kak i rańniaja bieriemiennosť. Niet libido - niet sieksa, niet sieksa - niet diemohrafii. Otdielnoje žiljo, zarpłaty, vsio eto liš pričiny i othovorki. V staťje zatronuli problemu padienije urovnia par, no vsie prošli mimo, a zria. Niežiełanije mołodioži sozdavať otnošienija i zanimaťsia sieksom i jesť hłavnaja pričina śnižienija roždajemosti.
.
23.05.2026
Ja vyšej pasprabavaŭ acanić dolu rańniaj naradžalnaści ŭ ličbach (pracentach), raniej i zaraz, u tradycyjnym i raźvitym hramadstvach. Kab śćviardžać pra hałoŭnuju rolu padletkaŭ, patrebna pryvieści inšyja ličby, chacia b ad 50% i vyšej.
Taksama hałoŭnaja prablema, što źnižajecca ASFR (Age-Specific Fertility Rate) u 25-39 hod, a nie tolki ŭ 15-19. Heta niemahčyma rastłumačyć sučasnymi pavodzinami padletkaŭ.
Arhumient pra antydepresanty nie słušny, naprykład, dla biełaruskaha hramadstva, dzie tyja ž tendencyi pa naradžalnaści.
Źmienlivaje hramadstva
23.05.2026
sieksołoh , dziaŭčyny i raniej pačynali zajmacca sieksam nie z-za libido, a z-za daŭleńnia z boku chłopcaŭ ci hramadstva. Zaraz ža daŭleńnie z boku hramadstva na rannija adnosiny praktyčna źnikła, ad dziaŭčyn bolej nie čakajecca, što jany ŭ 18-22 vyjduć zamuž i pačnuć naradžać dziaciej. Adsiul pačatak sieksualnaha žyćcia dziaŭčat zaraz mocna pryviazany da taho nakolki dziaŭčyna moža adstojvać svaje miežy pierad chłapcami.
sieksołoh
23.05.2026
., A vy uznajtie statistiku po rostu prijoma antidiepriesantov v Biełarusi, tam rost naviernoje v 300% za 10 let. Antidiepriessanty ja privioł potomu, čto mołodyje dievuški, da i žienŝiny za 30 otkryto hovoriat, čto pośle ich prijoma padajet libido i sieksa voobŝie nie chočietsia. I eto v 20 let, kohda dołžny bušievať połovyje hormony. Sieks vsiehda tołkał ludiej k socialnoj aktivnosti v riealnoj žiźni, v tom čiśle sposobstvovał zaklučienija braka, po krajniej mierie dla mužčin. A kohda jeho nie chočietsia i jeho zamieniajut surrohatom v intiernietie, to diemohrafii nie budiet. Otnošienija tožie zavodiat v intiernietie i smartfony tolko "oblehčili" eto diełať. Koročie tut ciełyj kompleks faktorov i ja sčitaju, čto matierialnaja storona nie samaja hłavnaja. Institut sieḿji tieriajet svoju aktualnosť i žiljo tut nie pričiom. Ludi stanoviatsia asieksualnymi odinočkami i eto samaja hłavnaja problema. Kstati, zdieś na NN była staťja po isśledovanijam sriedi zumierov, kak u nich propadajet intieries k otnošienijam i sieksu. A niet sieksualnoho partniora, to kakije mohut byť dieti. Rańšie "po zalotu" zaklučałsia čuť li nie každyj vtoroj brak, a siejčas vsio, kontraciepcija i vsio takoje. V obŝiem ja nie znaju kak umnyje muži budut riešať problemu diemohrafii, nikakije dieniežnyje vlivanija tut nie pomohut.
.
23.05.2026
Artykuły pra zumieraŭ - sučasny chajpavy žanr, jaki bazujecca na psieŭdanavukovaj teoryi pakaleńniaŭ i hraje na ejdžyźmie i tryvožnaści da niezrazumiełaj moładzi. Razumna vielmi krytyčna da ich adnosicca.
Vašy razvažańni pra źmieny ŭ sučasnaj moładzi nie zakranajuć źmieny, jakija adbyvajucca zaraz ŭ starejšych pakaleńniach. Ja ž paŭtaryŭ pra dolu, pracent naradžalnaści ŭ roznych uzrostach.
I kali vašyja nazirańni pra moładź viernyja, vy možacie tolki prahnazavać, jak jany buduć pavodzić siabie na praciahu repreduktyŭnaha ŭzrostu, praz 5-25 hod. Moža być i praciah takich ža pavodzin u siaredzinie žyćcia, a moža być i niejkaja kampiensacyja. Prosta darosłaść pryjšła paźniej. Zahadzia tut nichto nie skaža.
sieksołoh
23.05.2026
., Tak v tom to i dieło, čto isśledovanija po zumieram dla mienia nie stali otkrytijem, potomu čto ja ob etom užie znaju i oni połnosťju sovpadajut s moimi nabludienijami. Mir kardinalno mieniajetsia i mnohije etoho nie zamiečajut, hriadiot bolšaja transformacija i nieiźviestno čiem ona zakončitsia. Skoro zumiery pridut vo vłasť i nieiźviestno kakije zakony oni budut prinimať, možiet vovsie uprazdniat institut braka za nienadobnosťju i pridumajut čto-to novoje ili voźmut iz staroho, tipa kollektivnych dietiej. I tut nie do śmiecha.
.
23.05.2026
Padychod "maje nazirańni - abahulnieńni da hłabalnaha" maje svaje słabaści. Ja pasprabavaŭ vyvieści ź jaho praz pytańni pra pracenty i inšyja abmiežavańni, nie atrymałasia.
sieksołoh
23.05.2026
Źmienlivaje hramadstva, A ničieho, čto dievočki vzroślejut rańšie malčikov i pro sieks oni dumajut namnoho rańšie, čiem malčiki? Malčiki jeŝio krapivu pałkami b́jut, a dievočki užie krasiatsia, vybirajut nariady i obsuždajut malčikov, staršiekłaśśnikov. Nu tak po krajniej mierie było rańšie. Vy pravy v odnom, čto parni pieriestali dobivaťsia sieksa, poetomu siehodnia 20-25-letnije dievstvieńnicy i dievstvieńniki, eto užie norma. Na samom diele eto očień bolšaja problema dla vyživanija vsiej čiełoviečieskoj populacii. Nielzia niedoocienivať sieks kak faktor čiełoviečieskoho razmnožienija.
Źmienlivaje hramadstva
23.05.2026
sieksołoh , dziaŭčyny raniej daroślejejuć, raniej zakochvajucca, ale voś pra sieks pačynajuć dumać paźniej i značna radziej, čym chłopcy. Dla dziaŭčyny padletka adnosiny - heta pra pačućci, pra kachańnie, pra ramantyku, pra kłopat, moža być i pra sacyjalny status, pačućcio siabie darosłaj i samaŭpeŭnienaść, ale nie pra sieks. Praha sieksa moža być pryčynaj, pa jakoj chłopcy padletki pačytajuć adnosiny, ale dla dziaŭčyn padletkaŭ heta nikoli nie źjaŭlałasia pryčynaj pačatku pieršych adnosin.
sieksołoh
23.05.2026
Źmienlivaje hramadstva, Nu vsio pravilno, dievuški dla piervoho sieksa iskali toho samoho, a parni pieriebirali vsiech podriad poka nie ostanavlivaliś na toj, ot kotoroj połučali sieks.Tak i zavodiliś otnošienija, a potom i braki. No dievuški vsio ravno projavlali iniciativu tožie, parni łazili v okna, a dievuški iz obŝiežitija spuskali im śviazannyje prostyni, čtoby kavalery zabraliś v obŝahu. Vsio, zabud́tie, ničieho etoho bolšie niet. Nikakoj iniciativy s obieich storon. S odnoj storony fieminizm, s druhoj storony raznyje Markariany i ich pośledovatieli. Nikto nikoho nie iŝiet, nikto nie dobivajetsia, podojti na ulicie k dievuškie sravni vziatiju Bierlina, dievuški takije žie. Parni uchodiat v hiejminh, ekstriemalnyj sport ili prosto pivo, a dievuški sadiatsia na antidiepriessanty i niejroleptiki. I vsiem chorošo biez otnošienij. Na samom diele eto katastrofa i jeŝio nieiźviestno s kakim mirovozzrienijem vyrastietie pokolenije alfa i bieta.
Źmienlivaje hramadstva
23.05.2026
sieksołoh, kali ŭsim dobra biez adnosin, to i katastrofy niama. Nu i choć ja ź mileniałaŭ, ale ŭ nas nichto nie łaziŭ pa prastyniach i ja zaŭždy šuhałasia, kali sa mnoj sprabavali paznajomicca na vulicy. Dla mianie kamfornaj prajavaj inicyjatyvy było - rehistracyja na sajcie znajomstvaŭ. Siońniašnija padletki sami raźbiarucca ci patrebny im adnosiny, i kali zachočuć adnosin, to tady i buduć ich šukać zručnymi dla ich sposabami. A kali nie zachočuć adnosin, to heta taksama narmalna, kali ludziam budzie pry hetym dobra.
Tak
23.05.2026
sieksołoh, dziakuju za vašyja kamienty. Pažyŭšy dva dziesiacihodździ ŭ čatyroch krainach na dvuch kantynietach ja naziraju toje, ab čym vy pišacie. I zhadžajusia što niazdolnaść naładžvać adnosiny heta adna z najvialikšych prablem sučasnaści.
sieksołoh
23.05.2026
Źmienlivaje hramadstva, Tak o čiom i rieċ, vsiem normalno biez otnošienij, bieź lubvi, bieź sieksa, biez braka, čto privodit k vymiraniju čiełoviečieskoho vida. Jeśli dla vas eto nie katastrofa, nu čto žie, značit etot vid dostoin vymiranija, raz takaja žiźniennaja pozicija stanovitsia normoj.
Źmienlivaje hramadstva
23.05.2026
sieksołoh , žančyny mohuć naradžać dziaciej biez adnosin, biez kachańnia, biez rehularnaha sieksa i biez šlubu. Dla naradžeńnia dziciaci moža być dastatkova zaniacca niekalki raz sieksam albo naohuł znajści donara śpiermy. Dla mužčyn tut składaniej, bo im dla samastojnaha naradžeńnia dziaciej treba surahatnaje maciarynstva, jakoje zaraz mocna abmiažoŭvajecca zakonami i darahoje. Adnak z raźvićciom miedycyny hetaje pytańnie moža značna spraścicca. Adsutnaść adnosin nie značyć aŭtamatyčna adsutnaść dziaciej. Nie treba ŭsprymać lubyja sacyjalnyja źmieny pahrozaj vymirańnia vida.
Na źmienu adnamu sacyjalnamu ŭkładu z naradžeńniem pa 10 dziaciej, rańniaj śmierćciu bolšaści ź ich i šlubam na ŭsio žyćcio pryjšoŭ inšy. Spačatku sacyjalny ŭkład z naradžeńniem pa 10 dziaciej, kali bolšaść ź im vyžyvała. Tady šmat pužali vymirańniami z-za imklivaha rostu nasielnictva. Ale ž nie, prosta pryjšoŭ nastupny sacyjalny ŭkład z naradžeńniem pa 2-3 dziciaci i narmalizacyjaj razvodaŭ. Adnak i hety pieryjad niečym źmienicca, ja dumaju, što jamu na źmienu idzie čas adzinočak, jakija buduć samastojna hadavać 1-2 dziciaci. A moža być i inačaj heta budzie vyhladać, u lubym razie jašče praz 1-2 pakaleńni i hety trend źmienicca na niešta novaje i znoŭ ludzi buduć panikavać ad nadychodziačaha vymirańnia ŭžo pa niejkaj novaj pryčynie.
.
23.05.2026
Tym bolš, panika pra źniknieńnie šlubaŭ pa zalotu, jakija jon aceńvaje amal pałovaj usich. Ci byli ŭ takich šlubach tyja "adnosiny", pra jakija treba hałasić? Ci ludzi ciarpieli adzin adnaho z-za biednaści, dziaciej i tamu, što tak pryniata.
Nie dumaju, što ludzi raniej niejak lepš umieli naładžvać kamunikacyju i instynkt im u hetym nibyta dapamahaŭ. Kamunikacyja mahła być jašče horš, a instynkt moža i zabłytać.
.
23.05.2026
1. Ja nie "viedaju lepš" sapraŭdnyja pryčyny dla składanych prablem - dla taho patrebny samastojnyja daśledavańni. Ale mahu acanić pa navinie, ci znojdzieny jany nasamreč. 2. Samo daśledavańnie tyčycca tolki efiektu dla padletkaŭ, hienieralizacyju pra ahulnuju naradžalnaść zrabili ŭžo ŭ artykule FT. 3. Spasyłka na aŭtarytet (ananimusy abo daśledčyki) sama pa sabie nie dadaje arhumientaŭ pra sutnaść pytańnia.
Daśled(čyk)nica
23.05.2026
Vsiehda ułybajet, ja vas razumieju. Ale ž dajcie . vypuścić paru ź intelektualnaha katła. Ja choć z sarkazmam, ale šanuju jaho daśviedčanyja kamienty. Ekanomiać moj čas bo nia treba preprynty prahladać. Ščyra dziakuju.
V dva potoka na pustynnych astieroidach.
23.05.2026
Druhi moi, posmotritie kak živut myški v kletkie, hdie užie mnoho druhich myšiek. Oni striessujut, kušajut za dvoich i niesieksiatsia. Naš puť s pieriepołniennoj Ziemli v kosmos k dalokim płanietam i astieroidam. Tam budut ludi płodiťsia v dva potoka.
Kviest
23.05.2026
A vy uvierieny čto rabotajuŝaja žienŝina zachočiet každyje 3 hoda načinať kaŕjeru zanovo, i chorošo jeśli na odnom miestie.
Navošta
23.05.2026
Jakija nafih smartfony? Vy ceny na žytło i ŭsio astatniaje bačyli? Užo nie kažučy pra ahulnuju niestabilnaść u śviecie
Bačyli
23.05.2026
Navošta, u roznych krainach śvietu košty na žyllo vielmi mocna adroźvivajucca. Navat u miežach našaj krainy košty na viaskovuju chatu ŭdalečyni ad horada i na kvateru ŭ centry Minska buduć roznymi. Pry hetym naradžajemaść źmianšajecca va ŭsim śviecie.
Pluški Karłsana
23.05.2026
Moža niepapularnuju dumku vykažu, ale nie baču vialikaj prablemy. Tak, heta ciahnie za saboj ekanamičny spad i źviazanyja ź im ciažkaści. Ale čałaviectva nikoli nie rasło ŭvieś čas adnolkava. Raniej byli hoład i epidemii, ciapier sacyjalnyja pryčyny. Nas i tak zanadta šmat. Kali ja vučyŭsia ŭ škole, nas vučyli, što na ziamli žyvie 4 miljardy. Ciapier ličycca, što 8. Stolki ludziej nikoli nie žyło na Ziamli, jak ciapier, a my stohniem, što vymirajem. Pieranasialeńnie - heta ŭ pieršuju čarhu vojny. Pierad I suśvietnaj vajnoj va ŭsioj Rasijskaj impieryi žyło 175 miljonaŭ čałaviek razam ź Finlandyjaj i Polščaj. I to chapiła "miasa" na niekalki vojnaŭ napierad.
Čamu naradžalnaść padaje značna bolš imkliva, čym čakałasia? Analiz danych vyjaviŭ niečakanuju pryčynu
V kvartirie s mamoj?
Biez vojn? Nu-nu. Na kartu mira pohladitie. Biez vojn....Novosti počitajtie čto li...
V Minskie kuča pustych novostrojek stoit. A mołodieži niehdie žiť. Potomu čto riełtory v shovorie s zastrojŝikami podniali cieny na žilje do niebies.
Kto načał kopiť na kvartiru i skopił (dažie nie sam, as pomoŝju vsiech rodstvieńnikov) 30 tysiač na odnušku, vdruh obnaružił, čto za nieskolko let ona podorožała do 60-80 tysiač. Vniezapno.
Primier: mikrorajon Minsk-Mir. Stojat pustyje kvartiry. Tysiači kvartir.
[Zredahavana]
A toje što pabudavaŭ za doraha - heta tvaje prablemy, treba było budavać tańniej.
Samakrutki z "Praŭdy" krucicie?
1) budavać mieniej damoŭ. To bok budavać buduć nie pa dziesiać damoŭ adnačasova, a pa adnym. Heta pavysić košty na sami kvatery, ale źmienšyć ryzyki zavisańnia vialikaj kolkaści pustych kvater.
2) kali ŭ damach buduć niepradadzienyja kvatery, to buduć zaciahvać budaŭnictva takich damoŭ
3) raściahvać budaŭnictva asobnych kvater. Naprykład, niepradadzienyja kvatery na momant zakančeńnia budaŭnictva doma možna pieravieści z kvater, jakija pradajucca hołymi karobkami, u kvatery, jakija pradajucca z poŭnym ramontam i meblaj. Dalej adpaviedna jašče hady 3 tam rabić ramont, pakul nie znojducca pakupniki i pradavać žyllo ŭžo nie pa tysiač 100 dołaraŭ, a pa tysiač 200.
Što nie buduć rabić zabudoŭščyki: jany nie buduć pradavać kvatery sabie ŭ minus.
Da čaho pryviaduć dadatkovyja padatki i ryzyki dla zabudoŭščykaŭ: da pavyšeńnia koštaŭ na kvatery.
Da hetaha vialiki razryŭ u zarobkach pamiž kiraŭničym kłasam i pracaŭnikami. Niejki łajdak ź nizkim IQ (prykład - Iłan Mask) zarablaje ŭ 5-100 razoŭ bolš za tuju ž samuju pracu, što pracaŭnik. Dyk jak vy čakajecie što ludzi buduć naradžać, kali ŭsie hrošy pastupova kancentrujucca ŭ 1% samych bahatych?
Hłobalnyje multimillioniery (top-1%) zabrali 38% vsieho prirosta bohatstva s sieriediny 1990-ch, tohda kak nižnije 50% — vsieho 2%. - eto dannyje juniesko.
I ajtišniki i vsie "obyčnyje ludi" supier niŝije, i točno tak žie kak im pytajutsia vnušiť čuvstvo viny za vybrosy SO2, tiepieŕ novuju poviestočku pridumyvajut - čto oni okazyvajetsia niepravilno živut i smotriat v smartfony. Kak minimum było by polezno pieriestať diełať iz žilja śpiekulativnyj aktiv. Poka dieti nievyhodny ekonomičieski, triend pieriełomiť nie połučitsia.
I heta treba nie kaliści rabić, a ŭžo zaraz - uvodzić abmiežavańnie na pamior prybytku, vysokija padatki dla samych bahatych i mahčymaść adličyć vydatki na dziaciej i žytło ad padatkavaj bazy u fizičnych asobaŭ.
Vučycie matčaść kali łaska, pierad tym jak pisać kamientary pra toje što vy nie viedajecie ;)
Naprykład, nastupstvy ad prychodu 4G da pamianšeńnia naradžalnaści mohuć być nie pramyja, a z-za taho, što 4G spačatku źjaŭlajecca ŭ najbolš urbanizavanych rajonach, dzie bolš darahoje žyllo, bolš bahatych adukavanych ludziej sa svajoj śpiecyfikaj kultury adnosin.
Samo navukovaje daśledavańnie, na jakoje spasyłajecca aŭtar FT, jašče na stadyi preprynta, nie prajšło revju (recenzavańnie).
Pa sutnaści śćviardžajecca banalnaje i vidavočnaje: dzie prahres prajšoŭ dalej, tam bolš smartfonaŭ i mienš naradžalnaść.
Uzajemadziejańnie sa smartfonam nasamreč źmianiaje pavodziny čałavieka ciaham dnia, adnak nie zaŭsiody mahčyma vydzielić upłyŭ mienavita smartfona.
Niedzie hałoŭnaja pryčyna - ŭpłyŭ sacsietak, u pieršuju čarhu praz smartfon, ale nie abaviazkova.
Abo smartfon - tolki adzin ź miechanizmaŭ, praź jakija raspaŭsiudžvajucca kulturnyja kody ŭ hramadstvie.
Śćviardžeńnie pra smartfon jak nibyta klučavuju (hałoŭnuju) pryčynu źnižeńnia naradžalnaści pierabolšvaje stupień upeŭnienaści.
Tym bolš, chapaje inšych mocnych viersij tłumačeńniaŭ: rost koštu žylla, urbanizacyja, niestabilnaść pracy, mienš harantyj stabilnaści ad atrymanaj adukacyi, poźniaja darosłaść, bolš adkaznyja baćkoŭskija pavodziny, źmiena roli žančyn, źmianšeńnie relihijnaści, kantracepcyja.
U našym rehijonie (i nie tolki) dadatkova: palityčnaja niestabilnaść, admoŭny adbor u hramadstvie, dehradacyja ŭłady i jaje rašeńniaŭ.
FT nie vyhladaje tabłoidam, tym nie mienš ja nie vieru, što jany nie razumiejuć, što naŭmysna abahulniajuć i spraščajuć interpretacyi dziela chajpu.
"Znojdziena hałoŭnaja pryčyna" čytajecca lepš, hraje na intryzie i tryvožnaści, zamacoŭvaje stereatypy.
Rost užyvańnia smartfonaŭ supadaje sa skaračeńniem vypadkovych i rańnich ciažarnaściej. Heta mała što kaža pra ahulnuju karcinu naradžalnaści (rannija ciažarnaści składajuć usiaho ad 10-15% da 2-7% u raźvitych hramadstvach).
Važna, što hetaje źnižeńnie pačałosia ŭ dasmartfonnuju epochu - ŭ daindustryjalnych hramadstvach dola rańnich ciažarnaściej była vyšej, 15-30%.
To-bok, źnižeńnie i ŭ hetym padmnostvie pačałosia nie pad upłyvam smartfonaŭ.
Kab śćviardžać pra hałoŭnuju rolu padletkaŭ, patrebna pryvieści inšyja ličby, chacia b ad 50% i vyšej.
Taksama hałoŭnaja prablema, što źnižajecca ASFR (Age-Specific Fertility Rate) u 25-39 hod, a nie tolki ŭ 15-19.
Heta niemahčyma rastłumačyć sučasnymi pavodzinami padletkaŭ.
Arhumient pra antydepresanty nie słušny, naprykład, dla biełaruskaha hramadstva, dzie tyja ž tendencyi pa naradžalnaści.
Vašy razvažańni pra źmieny ŭ sučasnaj moładzi nie zakranajuć źmieny, jakija adbyvajucca zaraz ŭ starejšych pakaleńniach. Ja ž paŭtaryŭ pra dolu, pracent naradžalnaści ŭ roznych uzrostach.
I kali vašyja nazirańni pra moładź viernyja, vy možacie tolki prahnazavać, jak jany buduć pavodzić siabie na praciahu repreduktyŭnaha ŭzrostu, praz 5-25 hod. Moža być i praciah takich ža pavodzin u siaredzinie žyćcia, a moža być i niejkaja kampiensacyja. Prosta darosłaść pryjšła paźniej. Zahadzia tut nichto nie skaža.
Ja pasprabavaŭ vyvieści ź jaho praz pytańni pra pracenty i inšyja abmiežavańni, nie atrymałasia.
Na źmienu adnamu sacyjalnamu ŭkładu z naradžeńniem pa 10 dziaciej, rańniaj śmierćciu bolšaści ź ich i šlubam na ŭsio žyćcio pryjšoŭ inšy. Spačatku sacyjalny ŭkład z naradžeńniem pa 10 dziaciej, kali bolšaść ź im vyžyvała. Tady šmat pužali vymirańniami z-za imklivaha rostu nasielnictva. Ale ž nie, prosta pryjšoŭ nastupny sacyjalny ŭkład z naradžeńniem pa 2-3 dziciaci i narmalizacyjaj razvodaŭ. Adnak i hety pieryjad niečym źmienicca, ja dumaju, što jamu na źmienu idzie čas adzinočak, jakija buduć samastojna hadavać 1-2 dziciaci. A moža być i inačaj heta budzie vyhladać, u lubym razie jašče praz 1-2 pakaleńni i hety trend źmienicca na niešta novaje i znoŭ ludzi buduć panikavać ad nadychodziačaha vymirańnia ŭžo pa niejkaj novaj pryčynie.
Ci ludzi ciarpieli adzin adnaho z-za biednaści, dziaciej i tamu, što tak pryniata.
Nie dumaju, što ludzi raniej niejak lepš umieli naładžvać kamunikacyju i instynkt im u hetym nibyta dapamahaŭ. Kamunikacyja mahła być jašče horš, a instynkt moža i zabłytać.
2. Samo daśledavańnie tyčycca tolki efiektu dla padletkaŭ, hienieralizacyju pra ahulnuju naradžalnaść zrabili ŭžo ŭ artykule FT.
3. Spasyłka na aŭtarytet (ananimusy abo daśledčyki) sama pa sabie nie dadaje arhumientaŭ pra sutnaść pytańnia.
Ja choć z sarkazmam, ale šanuju jaho daśviedčanyja kamienty. Ekanomiać moj čas bo nia treba preprynty prahladać. Ščyra dziakuju.