Hramadstva

Pamior krajaznaŭca Pavieł Arłoŭski. Jamu byŭ 31 hod

Pra śmierć 31-hadovaha krajaznaŭcy ź vioski Pakuci pad Iviancom, stvaralnika fejsbuk-supołki «Naša Vałožynščyna» Paŭła Arłoŭskaha paviedamili jahonyja svajaki. Heta byŭ čałaviek niezvyčajnaha losu: ź dziacinstva zusim słaby ciełam, ale da apošnich dzion žyćcia vielmi mocny ducham.

Pavieł Arłoŭski. Fota ź jaho asabistaha archiva

Pavieł Arłoŭski pamior u 31 hod, ale sam kazaŭ, što ličyć siabie doŭhažycharom. Bo ŭ jaho byŭ dyjahnaz mijadystrafija Dziušen, ź jakim ludzi žyvuć u siarednim tolki da 27 hadoŭ.

«Maja chvaroba maje na ŭvazie pałomku hiena, z pryčyny čaho arhanizm nie vypracoŭvaje białok, jaki adkazvaje za narmalnaje funkcyjanavańnie ciahlic. Ź ciaham času ciahlicy atrafujucca, čałaviek hublaje mahčymaść chadzić, a potym i siadzieć. Adbivajecca mijadystrafija Dziušen i na inšych orhanach. Asabista ŭ mianie jość prablemy z sercam, ź lohkimi. I kali raniej ja moh pierasoŭvacca ŭ vazku sam, to paźniej — tolki sa starońniaj dapamohaj. Ciapier i heta składana. Praściej za ŭsio lažać. Ale mnie nie siadzicca na miescy», — raskazvaŭ sam Pavieł u intervju, dadzienym litaralna za niekalki miesiacaŭ da śmierci.

Chvaroba była dyjahnastavanaja ŭ chłopčyka ŭ 1999 hodzie, kali jon źbiraŭsia iści ŭ pieršy kłas. Niekalki hadoŭ, pakul jašče moh chadzić, vučyŭsia ŭ Ivianieckim domie-internacie dla dziaciej z asablivaściami fizičnaha raźvićcia, adnak paśla taho, jak u syna całkam pierastali pracavać nohi, baćki pryniali rašeńnie zabrać Paŭła dadomu.

Z taho času jon zajmaŭsia tolki samaadukacyjaj i dasiahnuŭ u hetym mnohaha. Tak, budučy 19-hadovym junakom, jon samastojna vyvučyŭ polskuju movu, a paśla doŭhi čas vykładaŭ jaje dystancyjna, pakul ad chvaroby nie stała zusim ciažka havaryć. 

Akramia vykładańnia polskaj movy, jon vielmi cikaviŭsia futbołam i dobra raźbiraŭsia ŭ im, zajmaŭsia krajaznaŭstvam, kalekcyjanavaŭ maniety i banknoty. 

Krajaznaŭstvam Pavieł zachapiŭsia jašče ŭ škole i z taho času, pakul chapała siły i mahčymaściaŭ, daśledavaŭ roznyja pytańni historyi svajoj małoj radzimy i prapahandavaŭ ich praź internet. Jon byŭ zasnavalnikam papularnaj krajaznaŭčaj supołki ŭ fejsbuku «Naša Vałožynščyna».

Taksama jon stvaryŭ u sacsietkach supołku dla ludziej ź mijadystrafijaj Dziušena i navat arhanizoŭvaŭ u ahrasiadzibie «Nalibockija vasilki» Vałožynskaha rajona afłajn-sustrečy ludziej z takim dyjahnazam. 

Kamientary

Ciapier čytajuć

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Saša Filipienka paśla zabarony prodažu «Słana» ŭ Biełarusi vykłaŭ jaho ŭ internet5

Łukašenka svaim ukazam abmiežavaŭ chutkaść elektrasamakataŭ na tratuarach da 10 km/h23

Futbalist pierajšoŭ u «Homiel», kab zarabić. Ale praź piać dzion jaho zvolnili — z-za majki z nadpisam F*ck Gomel

Tramp ličyć, što Pucin nie budzie vajavać, kali cana nafty źmienšycca jašče na 10 dalaraŭ5

ZŠA ŭviaduć vizavy zakład dla hramadzian niekatorych krain. Jon moža dasiahać 15 tysiač dalaraŭ2

Viačorka: Nie viedaju, što Kraŭcoŭ umieje rabić rukami, na praktycy. Vielmi šmat błaznavańnia39

Biełaruski muzyka ŭziaŭ udzieł u fiestyvali «Taŭryda.Art» u akupavanym Krymie3

Hrozieŭ raskazaŭ, jak ahienty rasijskich śpiecsłužbaŭ pranikali ŭ jaho dom i jak dačka źniała adnaho ź ich2

U Žłobinie likvidujuć znakamituju fabryku, dzie robiać štučnaje futra1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Piać hadoŭ tamu «dydžei pieramien» uklučyli Coja na dziaržaŭnym mierapryjemstvie. Što ź imi ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić