Sport

Čempijonkaj śvietu pa łyžnych honkach stała dziaŭčyna z Andory. A druhoje miesca zaniała futbalistka z ZŠA. I heta nie son

Hałoŭnaja favarytka ŭsiaho turniru narviežka Miła Andreasen stała tolki treciaj u spryncie.

Džyna del Rya. Fota: jaje sacsietki

Na čempijanacie śvietu pa łyžnych honkach siarod moładzi i junijoraŭ, jaki prachodzić u słavienskaj Płanicy, u pieršy ž dzień hrymnuła siensacyja. Hałoŭnaja favarytka ŭsiaho turniru narviežka Miła Andreasen stała tolki treciaj u spryncie. Čempijonkaj stała karennaja žycharka Andory Džyna del Rya, a druhoje miesca zaniała futbalistka z ZŠA Samanta Śmit, piša Championat.com.

Vyraz «łyžnica z Andory — čempijonka śvietu» ciapier nie niejkaja mastackaja vydumka abo tryźnieńnie varjata, a sapraŭdnaja realnaść. I siensacyjaj nazvać jaje pieramohu składana, kali hladzieć na vyniki siezona.

U śniežni jana biehała na junijorskich startach FIS (Mižnarodnaj fiederacyi łyžnaha sportu) i nižej za druhoje miesca nie apuskałasia ni ŭ spryncie, ni ŭ dystancyjnych honkach, a ŭ studzieni na Kubku Jeŭropy ŭ jaje pieramohi ŭ kańkovym spryncie, kłasičnym mas-starcie na 10 km i kańkovym mas-starcie na 20 km, a taksama druhoje miesca ŭ raździelnym starcie na 10 km. Adziny raz jana nie trapiła ŭ pryzy ŭ raździelnym starcie na 5 km, staŭšy šostaj.

Del Rya prosta razarvała ŭsich sapiernic u Płanicy. Jana ŭpeŭniena vyjhrała prałoh, a zatym paśladoŭna nie pakinuła nikomu šancaŭ u čverćfinale, paŭfinale i Finale.

Džyna hučna zajaviła pra siabie jašče ŭ minułym siezonie, kali stała druhoj u ahulnym zaliku Kubka Jeŭropy, a na junijorskim čempijanacie śvietu trapiła ŭ top-10 u kańkovym raździelnym starcie na 10 km. I heta ŭžo było histaryčnaje dasiahnieńnie dla Andory.

Ale tytuł čempijonki śvietu pa łyžnych honkach, chaj i siarod junijorak, pieršy ŭ historyi kniastva.

«Hetaja trasa mnie vyznačana padabajecca! Ja pakazała na joj usio, što ŭ mianie było. Nie skažu, što ja ažyćciaviła svaju maru, bo ja vieryła, što heta mahčyma. Ja treniravałasia dla hetaha, ale na takim uzroŭni mnohaje pavinna syścisia», — skazała łyžnica paśla pieramohi.

Cikava, što ŭ Płanicy joj dapamahaje Karła Coler, jaki pracavaŭ jašče ŭ zbornaj Šviejcaryi razam z byłym nastaŭnikam zbornaj Rasii Markusam Kramieram. Jaje asabisty trenier ispaniec Chaŭjer del Val pa siamiejnych abstavinach u Płanicy adsutničaje, ale kansultuje padapiečnuju na adlehłaści.

«Heta prosta dziŭna! Asabliva toje, jakim čynam jana pieramahła — spakojna, upeŭniena, prajaviŭšy sapraŭdny łyžny intelekt», — prakamientavaŭ ispanski trenier.

Druhoje miesca ŭ spryncie zaniała 18-hadovaja amierykanka Samanta Śmit. Dziŭnaja dziaŭčyna, jakaja sumiaščaje vystupy ŭ łyžach z hulnioj u futboł i mohule (vid frystajłu). Jana była ŭklučana ŭ skład nacyjanalnaj kamandy ŭ minułym siezonie i z chodu stała piataj u spryncie na junijorskim čempijanacie śvietu. A ciapier jana ŭžo ź miedalom!

Pry hetym Samanta źjaŭlajecca adnym z asnoŭnych hulcoŭ junijorskaj zbornaj ZŠA pa futbole, u składzie jakoj uziała bronzu Panamierykanskich hulniaŭ — 2023. Śmit užo vystupaje ŭ Kubku śvietu i nabirajecca dośviedu, kab praz paru hadoŭ zamianić Džesiku Dyhins u jakaści lidara nacyjanalnaj kamandy.

A biezumoŭnaja favarytka turniru narviežka Miła Andreasen u spryncie finišavała tolki na trecim miescy.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dziadok raskazaŭ, jak pavodziŭ by siabie ŭ siońniašniaj Biełarusi i što budzie dalej5

Dziadok raskazaŭ, jak pavodziŭ by siabie ŭ siońniašniaj Biełarusi i što budzie dalej

Usie naviny →
Usie naviny

U Kienii znoŭ pabačyli «pryvida lesu», jaki bajalisia, što ŭžo źnik

Paśla daždžu nad Minskam padniałasia niezvyčajnaja viasiołka FOTAFAKT1

U Armienii CVK admoviłasia zdymać z vybaraŭ hałoŭny prarasijski błok8

«Navošta nam vioski pa try čałavieki?» Piotra Piatroŭski prapanuje zvozić piensijanieraŭ z małych viosak u ahraharadki20

«Cudy apakaliptyčnaha śvietu». Na Danbasie ptuški vijuć hniozdy z dronavaha optavałakna4

Dźmitryj Kałdun pakazaŭ svajo lecišča pad Minskam. Jon zmahajecca za svoj hazon z hradkami žonki9

«Za hod možna zarabić na kvateru ŭ Minsku». Biełaruska raskazała, jak pajechała pracavać u horad budučyni17

U Hrodzienskim zaaparku stary voŭk pamior, dačakaŭšysia vaŭčaniat sabie na zamienu5

Jak zdymali «Adysieju» — taki maštab uražvaje navat Halivud. Metu Dejmanu i Robiertu Pacinsanu daviałosia prajści praz sapraŭdnyja vyprabavańni16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dziadok raskazaŭ, jak pavodziŭ by siabie ŭ siońniašniaj Biełarusi i što budzie dalej5

Dziadok raskazaŭ, jak pavodziŭ by siabie ŭ siońniašniaj Biełarusi i što budzie dalej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić