Sport

Alaksandr Hleb tumanna patłumačyŭ, čym zaraz zajmajecca

Eks-zorka «Štutharta» i łondanskaha «Arsienała» choča pasprabavać siabie ŭ novaj jakaści. U intervju Championat.com eks-futbalist zbornaj Biełarusi raspavioŭ pra žadańnie stać trenieram.

Alaksandr Hleb hulaŭ za «Štuthart», «Arsienał», «Barsiełonu», niekalki razoŭ za BATE, «Birminhiem», «Kryły Savietaŭ», tureckija kłuby, a skončyŭ karjeru ŭ padminskaj «Isłačy».

— Jak vašy spravy? Čym zajmajeciesia?

— Usio dobra, ciapier zajmajusia tym, što prynosić zadavalnieńnie [Alaksandr Hleb źjaŭlajecca členam vykankama Biełaruskaj fiederacyi futboła, biare ŭdzieł u aficyjnych mierapryjemstvach — NN]. U mieru svaich sił sprabujem raźvivać biełaruski futboł.

— Kali sfarmulavać, Alaksandr Hleb ciapier — heta..?

— Samaje hałoŭnaje — čałaviek, jaki zajmajecca lubimaj spravaj, u jakoj bolš-mienš raźbirajecca.

— Vam krychu nie chapiła dla atrymańnia trenierskaj licenzii katehoryj A i V u Kijevie. Praciahnuli navučańnie ŭ Biełarusi?

— Tak, ale ciapier heta zojmie jašče bolš času. Tady mnie nie chapiła amal miesiaca: nie dali zdać apošnija ekzamieny. Ciapier nahaniaju vypuščanaje. Dziakuj kiraŭnictvu Biełaruskaj fiederacyi futboła za toje, što pajšli nasustrač i dazvolili praciahnuć navučańnie.

— Entuzijazm stać trenieram nie źnik?

— Kali jość volny čas, to čamu b i nie. Futboł — lubimaja sprava, jakoj pryśviaciŭ stolki času, niešta ŭ hetym razumieju. Viadoma, chaciełasia b pasprabavać. Nie kažu, što dakładna stanu trenieram, ale, kali jość mahčymaść pahladzieć, ci tvajo heta, treba karystacca.

— Mnohija futbalisty adrazu nie bačać siabie ŭ trenierstvie. Vy ŭjaŭlajecie, što staicie la broŭki i kirujecie kamandaj?

— Raniej ja sapraŭdy hetak ža razvažaŭ. Razumieju, što trenierskaja dziejnaść u korani adroźnivajecca ad pracy futbalista. Pierad trenieram staić vielmi šmat zadač i pytańniaŭ, jakija treba staracca vyrašać. Treba nadavać hetamu jašče bolš času, čym u bytnaść futbalistam: vučycca i raźvivacca. Pracavać trenieram-vielmi niaprosta. Chočacca skončyć navučańnie i pasprabavać siabie ŭ hetaj jakaści, a tam budzie vidać.

— Zdarałasia, što treniery pracavali i bieź licenzii. U vas byli prapanovy?

— Mahčymaść była, ale ja nie adčuvaŭ, što hatovy stać trenieram. Dla hetaha patrebnyja viedy i dośvied pracy ŭ kamandzie śpiecyjalistaŭ, jakija ŭžo praktykujuć, kab adčuć śpiecyfiku. A kidacca ŭ heta z hałavoj, kali jašče nie nabraŭsia vopytu, — niapravilna.

— Styl jakich trenieraŭ vam simpatyčny?

— Na suśvietnaj arenie padabajucca Arteta (trenier «Arsienała»), Kłop («Livierpul»), Ančałoci («Reał») i Hvardyjoła («ManSici). Ciapier šmat dobrych śpiecyjalistaŭ. Mianie pryciahvaje atakujučy, chutki i kambinacyjny futboł — za takim pryjemna nazirać. Viadoma, hetyja kamandy mohuć vybirać sabie lepšych futbalistaŭ, uzrovień jakich dazvalaje budavać lubuju sistemu hulni.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Čym žyvie opierny śpiavak Silčukoŭ, jakoha ŭ 2020‑m zvolnili ź Vialikaha teatra za pazicyju

Čym žyvie opierny śpiavak Silčukoŭ, jakoha ŭ 2020‑m zvolnili ź Vialikaha teatra za pazicyju

Usie naviny →
Usie naviny

Siońnia padčas subotnika čakajucca daždžy, časam mocnyja1

ZŠA adpravili da Vieniesueły najbujniejšy avijanosiec, Madura abvinavaciŭ Vašynhton u eskałacyi4

U histaryčnych chramach Biełarusi viešajuć prybory z zahadkavaj technałohijaj. U Akademii navuk kažuć, što jana niemahčymaja10

Azaronak pra «Ukantakcie»: Vy, buržui, budziecie vykonvać ukazańni biełaruskaj ułady21

Litva znoŭ začyniła miažu ź Biełaruśsiu — iznoŭ šary z kantrabandaj18

BiełDIE vydaliŭ «Ukantakcie» sa śpisu zabłakavanych sajtaŭ3

Jak praŭładnyja kanały tłumačać błakiroŭku «Ukantakcie»1

«Ukantakcie» prakamientavała navinu ab błakiroŭcy ŭ Biełarusi

U Kazani nieviadomyja atakavali kanvairaŭ i vyzvalili źniavolenaha1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Čym žyvie opierny śpiavak Silčukoŭ, jakoha ŭ 2020‑m zvolnili ź Vialikaha teatra za pazicyju

Čym žyvie opierny śpiavak Silčukoŭ, jakoha ŭ 2020‑m zvolnili ź Vialikaha teatra za pazicyju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić