Sport

Alaksandr Hleb tumanna patłumačyŭ, čym zaraz zajmajecca

Eks-zorka «Štutharta» i łondanskaha «Arsienała» choča pasprabavać siabie ŭ novaj jakaści. U intervju Championat.com eks-futbalist zbornaj Biełarusi raspavioŭ pra žadańnie stać trenieram.

Alaksandr Hleb hulaŭ za «Štuthart», «Arsienał», «Barsiełonu», niekalki razoŭ za BATE, «Birminhiem», «Kryły Savietaŭ», tureckija kłuby, a skončyŭ karjeru ŭ padminskaj «Isłačy».

— Jak vašy spravy? Čym zajmajeciesia?

— Usio dobra, ciapier zajmajusia tym, što prynosić zadavalnieńnie [Alaksandr Hleb źjaŭlajecca členam vykankama Biełaruskaj fiederacyi futboła, biare ŭdzieł u aficyjnych mierapryjemstvach — NN]. U mieru svaich sił sprabujem raźvivać biełaruski futboł.

— Kali sfarmulavać, Alaksandr Hleb ciapier — heta..?

— Samaje hałoŭnaje — čałaviek, jaki zajmajecca lubimaj spravaj, u jakoj bolš-mienš raźbirajecca.

— Vam krychu nie chapiła dla atrymańnia trenierskaj licenzii katehoryj A i V u Kijevie. Praciahnuli navučańnie ŭ Biełarusi?

— Tak, ale ciapier heta zojmie jašče bolš času. Tady mnie nie chapiła amal miesiaca: nie dali zdać apošnija ekzamieny. Ciapier nahaniaju vypuščanaje. Dziakuj kiraŭnictvu Biełaruskaj fiederacyi futboła za toje, što pajšli nasustrač i dazvolili praciahnuć navučańnie.

— Entuzijazm stać trenieram nie źnik?

— Kali jość volny čas, to čamu b i nie. Futboł — lubimaja sprava, jakoj pryśviaciŭ stolki času, niešta ŭ hetym razumieju. Viadoma, chaciełasia b pasprabavać. Nie kažu, što dakładna stanu trenieram, ale, kali jość mahčymaść pahladzieć, ci tvajo heta, treba karystacca.

— Mnohija futbalisty adrazu nie bačać siabie ŭ trenierstvie. Vy ŭjaŭlajecie, što staicie la broŭki i kirujecie kamandaj?

— Raniej ja sapraŭdy hetak ža razvažaŭ. Razumieju, što trenierskaja dziejnaść u korani adroźnivajecca ad pracy futbalista. Pierad trenieram staić vielmi šmat zadač i pytańniaŭ, jakija treba staracca vyrašać. Treba nadavać hetamu jašče bolš času, čym u bytnaść futbalistam: vučycca i raźvivacca. Pracavać trenieram-vielmi niaprosta. Chočacca skončyć navučańnie i pasprabavać siabie ŭ hetaj jakaści, a tam budzie vidać.

— Zdarałasia, što treniery pracavali i bieź licenzii. U vas byli prapanovy?

— Mahčymaść była, ale ja nie adčuvaŭ, što hatovy stać trenieram. Dla hetaha patrebnyja viedy i dośvied pracy ŭ kamandzie śpiecyjalistaŭ, jakija ŭžo praktykujuć, kab adčuć śpiecyfiku. A kidacca ŭ heta z hałavoj, kali jašče nie nabraŭsia vopytu, — niapravilna.

— Styl jakich trenieraŭ vam simpatyčny?

— Na suśvietnaj arenie padabajucca Arteta (trenier «Arsienała»), Kłop («Livierpul»), Ančałoci («Reał») i Hvardyjoła («ManSici). Ciapier šmat dobrych śpiecyjalistaŭ. Mianie pryciahvaje atakujučy, chutki i kambinacyjny futboł — za takim pryjemna nazirać. Viadoma, hetyja kamandy mohuć vybirać sabie lepšych futbalistaŭ, uzrovień jakich dazvalaje budavać lubuju sistemu hulni.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Na Kupianskim kirunku zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Alaksiej «Ryžy» Aŭdziej5

Na Kupianskim kirunku zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Alaksiej «Ryžy» Aŭdziej

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Oršaj złavili hihanckaha załatoha karasia7

Piać hadoŭ tamu pamior Juryj Zisier3

Maładaja para vyrašyła abyści ŭvieś Minsk uzdoŭž MKAD: «Nohi potym jašče try dni baleli»1

Zapalnyja šviedy, viasiołyja estoncy, Izrail rvie serca: siońnia zachaplalny finał Jeŭrabačańnia9

Piaskoŭ: Custreča Pucina i Zialenskaha mahčymaja2

Surjoznaje DTZ u Mahiloŭskaj vobłaści: sutyknulisia lehkavuška i vielikahruz

Ułady patłumačyli, čamu ŭ Minsku nie ŭklučajuć aciapleńnie ŭ kvaterach1

Izrail pačaŭ novy bujnamaštabny nastup u Hazie

Adnaho z raspracoŭščykaŭ rasijskaha «Iskandera» ŭ Dzień Pieramohi da śmierci źbiŭ susied4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na Kupianskim kirunku zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Alaksiej «Ryžy» Aŭdziej5

Na Kupianskim kirunku zahinuŭ biełaruski dobraachvotnik Alaksiej «Ryžy» Aŭdziej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić