Hramadstva22

Centr kieramiki, znak na Zamčyščy, novyja skulptury… Jakija źmieny płanujuć u centry Minska ŭ nastupnym hodzie?

13 śniežnia na naradzie ŭ Minharvykankamie, pryśviečanaj raźvićciu histaryčnaha centra i turystyčnaha patencyjału horada, dyrektar KUP «Minskaja spadčyna» Alaksandr Kochan raskazaŭ, jakija źmieny minčuki zmohuć pabačyć u centry stalicy ŭžo nieŭzabavie.

Fota: Aliaksandr Antanovich / vecteezy.com

«Na vuł. Rakaŭskaj u lutym adkryjecca centr kieramiki. Ciapier vykonvajucca ramontnyja raboty na 2-m i 3-m pavierchach. Tam buduć pravodzicca majstar-kłasy dla ŭsich achvotnych. Taksama haradžanie i hości stalicy zmohuć nabyć užo hatovyja vyraby», — cytujuć Alaksandra Kochana «Minsk-Naviny».

Taksama, pavodle słovaŭ čynoŭnika, idzie praca pa stvareńni pamiatnaha znaka «Makiet «Minskaje zamčyšča». Hetuju skulpturnuju kampazicyju źbirajucca raźmiaścić pa adrasie pr.Pieramožcaŭ, 2. Zajaŭki na eskiznyja prajekty prymajucca da 15 śniežnia, a raboty dla padviadzieńnia vynikaŭ pavinny być pradstaŭlenyja da 15 lutaha.

Akramia taho, u 2023 hodzie «Minskaja spadčyna» zaklučyła pahadnieńnie ź Biełaruskaj dziaržaŭnaj akademijaj mastactvaŭ. Jaho vynikam užo stała raźmiaščeńnie mazaičnaha pano na vuł. Staravilenskaj, 2, a z maja pa vierasień 2024 hoda płanujecca pravieści plener skulptaraŭ na terytoryi histaryčnaha centra. Stvoranyja na im raboty paśla buduć raźmiaščacca va ŭsich rajonach horada.

Akramia taho, prapracoŭvajucca pytańni raźmiaščeńnia ŭ centralnaj častcy Minska

«minijaciurnych abjektaŭ historyka-kulturnaj spadčyny krainy, pašyreńnia płoščy iluminacyi, stvareńnia falkłornaha centra, arhanizacyi łaziernych pradstaŭleńniaŭ na fasadach znakavych budynkaŭ i pavieličeńnia kolkaści infarmacyjnych pakazalnikaŭ».

U svaju čarhu, staršynia Minharvykankama Uładzimir Kucharaŭ ličyć, što «treba źviarnuć uvahu i na Rakaŭskaje pradmieście. Tam nie pieraškodziła b raźmiaścić šerah skulpturnych i inšych abjektaŭ, źviazanych z falkłoram».

Kamientary2

  • Nie dapamoža raźvićciu turyzmu
    13.12.2023
    pamiatny znak «Makiet «Minskaje zamčyšča», raźmiaščeńnie minijaciurnych abjektaŭ historyka-kulturnaj spadčyny pavieličeńnia kolkaści infarmacyjnych pakazalnikaŭ nijak nie paŭpłyvaje na raźvićcio turystyčnaha patencyjału krainy. Tamu što bolšaść turystaŭ nie razumieje kiryličny šryft. A łacinki na infarmacyjnych pakazalnikach nia budzie. To bok zamiežnyja turysty ničoha pračytać nie zmohuć.
  • Hańba
    13.12.2023
    Mieńš ludziej, bolš miantoŭ; mieńš łacinki, bolš bydła z rasiei.

Ciapier čytajuć

Stała viadoma, što za 200 tysiač jeŭra prapanoŭvali Siarhieju Cichanoŭskamu «biełaruskija biznesmieny»12

Stała viadoma, što za 200 tysiač jeŭra prapanoŭvali Siarhieju Cichanoŭskamu «biełaruskija biznesmieny»

Usie naviny →
Usie naviny

«Razabrali budaŭničyja aharodžy za noč»: minčanie 20 hadoŭ zmahajucca za mini-park suprać AZS2

Pieršaje vydańnie «Chobita» pradali za rekordnyja hrošy

75-hadovy dziadula ŭ Miadzielskim rajonie adpraviŭsia na rovary ŭ 30-kiłamietrovy pachod i prapaŭ5

Startap biełarusaŭ, jaki pracuje na Halivud, trapiŭ na ekrany Tajms-skvier1

Mikołu Statkieviču siońnia spoŭniłasia 69 hadoŭ1

Milinkievič: Kali pahladzieć na vopyt inšych krain, najbolšy pośpiech byŭ tam, dzie ŭdałosia sprahnazavać i realizavać dyjałoh27

Kryšcijanu Ranałdu zrabiŭ prapanovu Džardžynie Radryhies3

Tramp nakiravaŭ Nacyjanalnuju hvardyju ŭ Vašynhton i zapatrabavaŭ ad biazdomnych pakinuć horad3

Pačyrvaniełaje sonca i elektryčnyja kalosy — čym jašče pužała ludziej pryroda na Biełarusi čatyrysta hadoŭ tamu?2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Stała viadoma, što za 200 tysiač jeŭra prapanoŭvali Siarhieju Cichanoŭskamu «biełaruskija biznesmieny»12

Stała viadoma, što za 200 tysiač jeŭra prapanoŭvali Siarhieju Cichanoŭskamu «biełaruskija biznesmieny»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić