Hramadstva77

«Vykarystańnie palaŭničych u jakaści mahčymaha snajpierskaha prykryćcia». Šunievič znajšoŭ u svaich padnačalenych novy patencyjał

U Biełarusi razhladajecca mahčymaść prymianieńnia navykaŭ, ekipiroŭki, techniki i zbroi palaŭničych u intaresach terytaryjalnaj abarony. Pra heta ŭ efiry telekanała ANT zajaviŭ staršynia Biełaruskaha tavarystva palaŭničych i rybałovaŭ Ihar Šunievič.

Ihar Šunievič. Fota: ont.by

«Razhladajecca mahčymaść prymianieńnia našych viedaŭ i navykaŭ, u tym liku i ekipiroŭki, i techniki, zbroi ŭ intaresach terytaryjalnaj abarony. Nie apałčeńnia, a mienavita terytaryjalnaj abarony,

pakolki heta bolš śpiecyjalizavanaje i vuzka zatočanaje vajskovaje farmiravańnie sa śpiecyfičnymi zadačami, napeŭna, bolš surjoznymi mahčymaściami, čym narodnaje apałčeńnie», — zajaviŭ jon.

«I ŭ pieršuju čarhu, viadoma ž, u maim razumieńni, jakoje adpaviadaje razumieńniu vajskovaha kiraŭnictva dziaržavy, — heta vykarystańnie palaŭničych u jakaści mahčymaha snajpierskaha prykryćcia.

Heta taksama moža być achova abjektaŭ, adbićcio napadaŭ dyviersijna-raźviedvalnych hrup i h. d. Heta šyroki śpiektr prymianieńnia, zychodziačy z tych navykaŭ, viedaŭ i ŭmieńniaŭ, jakija ŭ nas jość, i padrychtavanaści, biezumoŭna», — ličyć Šunievič.

Pavodle jaho infarmacyi, na rukach u nasielnictva Biełarusi znachodzicca kala 100 tysiač adzinak palaŭničaj zbroi. 

Raniej Šunievič pa vynikach dakładu Łukašenku kazaŭ, što palaŭničyja majuć uvajści ŭ skład nie terytaryjalnaj abarony, a apałčeńnia, prytym sa svajoj zbrojaj.

Kamientary7

  • My ž taksama nie budziem siadzieć
    20.11.2023
    Nu, u 37 biełarusaŭ stralali rasiejskija naščadki ciapierašnich nkvdzistaŭ, a ciapier rasiejskaja šval choča kab biełarusy sami adstrelvali biełarusaŭ. Šunia, p..duŭ u svoj łuhansk, bo možaš i nie ŭniesci nohi.
  • daviedka
    20.11.2023
    Narodnoje opołčienije, v otličije ot tierritorialnoj oborony, sostoit iz śniatych s voinskoho učiota piensionierov.
  • Žyvie
    20.11.2023
    Paśla začystki mahiloŭskich cyhanoŭ stała zrazumieła, što heta strašny čeł. Budzie zahad - budzie palić ludziej. Karpiankoŭ maci Tereza ŭ paraŭnańni z Šunievičam. Navat łuka tady žachnuŭsia i zvolniŭ jaho. Ale ž ciapier "usie sredstva charašy" Biednaja naša Biełaruś..

Ciapier čytajuć

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ26

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruska adpraviła syna na letnija kanikuły ŭ Čalabinsk. A babula vyrašyła nie viartać dzicia23

Tusk: Rasija rychtujecca da eskałacyi ŭ rehijonie. Hetaja zima budzie vyrašalnaj20

Pamierła Halina Filipaŭna z Hrodna, jakoj letam 2020 hoda na ŭsiu krainu aburaŭsia Łukašenka17

Viartańnie Kašča, admiena rusałak, naŭje z Połacka, kopša i viehiełmof. Što prapanuje pieršy biełaruski dapamožnik dla pierakładčykaŭ fentezi3

Biełaruska pryviała dačku ź siniakom u polski sadok. Nieŭzabavie dzicia zabrali ź siamji6

Viedańnie čatyroch moŭ moža amaładzić mozh na 13 hadoŭ13

Zialenski zajaviŭ, što pastaviŭ zadaču zapuskać pa Rasii tysiaču dronaŭ za dzień1

Rabaŭniki siarod biełaha dnia vykrali z muzieja ŭ Vienie kalje z 600 dyjamientami5

U Rastoŭskaj vobłaści atakavany skład Ozon. Paciarpieli siem čałaviek2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ26

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić