Čamu biełaruski jeduć naradžać u Arhiencinu i kolki heta kaštuje
Apošnim časam niekatoryja biełaruski adpraŭlajucca naradžać za akijan, a adna ź biełaruskich klinik navat prapanuje aficyjnaje supravadžeńnie rodaŭ za miažoj. Vydańnie Blizko.by pahladzieła, što prapanujuć, kolki hrošaj treba brać z saboj u Arhiencinu i jakija bonusy možna atrymać ad rodaŭ na čužynie.
Zornyja rody
Naprykład, krychu bolš za miesiac tamu ŭ Buenas-Ajresie naradziła dačku viadomaja rasijskaja aktrysa Volha Kuźmina — jana zamužam za biełarusam Jaŭhienam Apanasievičam.
«Pieralot my płanavali zahadzia, i nijakich siurpryzaŭ nie było. My źbirali ŭsie nieabchodnyja dakumienty, daviedki, ja kansultavałasia ź lekaram… — raskazvała zorka rasijskich sieryjałaŭ u sacsietkach. — Rašeńnie lacieć u Arhiencinu było pryniata sumiesna — jak ź vialikaj radaściu i apiaredžańniem, tak i z dolaj sumnieńniaŭ i pieražyvańniaŭ. Ale nie varta zabyvać, što varjackija rašeńni-heta častka našaha stylu. Tamu ŭ vyniku my ŭsio ž apynulisia na inšym kantyniencie…»
Naradžać u Arhientynu latajuć i biełaruski.
Čamu Arhiencina?
Pavodle suśvietnaha rejtynhu krain pa ŭzroŭni miedycyny Biełaruś zajmaje 81 miesca, Rasija — 58, a Arhiencina — 33. Pryvatnyja balnicy ŭ Arhiencinie abstalavanyja pa apošnim słovie techniki i anitrochi nie sastupajuć balnicam u ZŠA. Dla hramadzian mnohich krain praduhledžany biaźvizavy ŭjezd na 90 dzion z mahčymaściu padaŭžeńnia biaźvizavaha znachodžańnia.
Rody ŭ Arhiencinie zabiaśpiečvajuć novanarodžanamu hramadzianstva pa pravie ziamli. A razam ź dziciom atrymać arhiencinski pašpart mohuć i jaho baćki.
Što daje arhiencinski pašpart? Prava na biaźvizavyja padarožžy ŭ 170 krain śvietu, uklučajučy krainy ES, Vialikabrytaniju, Japoniju, Novuju Ziełandyju. A vizy ŭ ZŠA arhiencincam vydajucca zvyčajna adrazu na 10 hadoŭ.
Košt pytańnia
Rody ŭ pryvatnaj balnicy ŭ Arhiencinie kaštujuć u razy tańniej, čym, naprykład, rody ŭ klinicy takoha ž uzroŭniu ŭ ZŠA ci Jeŭropie, havorać u biełaruskim miedcentry.
Košt pakieta pa arhanizacyi rodaŭ u Arhiencinie — kala 2500 u.a. Dla paraŭnańnia: voś jakija ceny na rody ŭ niekatorych inšych krainach: Čyli — 5000 dalaraŭ, ZŠA — 18000 dalaraŭ, Brazilija — 4000 dalaraŭ, Kanada — 20000 dalaraŭ, Jeŭropa — ad 3000 dalaraŭ da 20000 dalaraŭ (u zaležnaści ad krainy).
Adnym z vyznačalnych pytańniaŭ pry pryniaćci rašeńnia ab rodach u Arhiencinie źjaŭlajecca košt samich rodaŭ. Jon składajecca z dvuch kampanientaŭ: košt pryvatnaj balnicy + cana za lekara i jaho kamandu albo za dziažurnuju bryhadu lekaraŭ u klinicy.
Voś jakija ceny byli aktualnyja ŭ traŭni hetaha hoda ŭ pryvatnych balnicach: naturalnyja rody — ad 1800 dalaraŭ, košt dziažurnaj bryhady miedykaŭ ≈ 850 dalaraŭ, kiesarava siačeńnie — 200-400 dalaraŭ da koštu naturalnych rodaŭ. Ceny na rody ŭ pryvatnych radzilniach mohuć mianiacca kožnyja 40-60 dzion.
Aficyjnaja valuta Arhienciny — piesa, u jakoj i adbyvajecca bolšaja častka raźlikaŭ. U Arhiencinu rajać jechać z najaŭnymi dalarami, pakolki mienavita dalary možna abmianiać pa samym vyhadnym kursie. Jeŭra cenicca mienš, čym dalar.
Košt kvatery ŭ dobrym rajonie startuje ad 1000 dalaraŭ u miesiac i vyšej. Jak praviła, damovu na arendu kvatery zaklučajuć ad 3 miesiacaŭ i ŭ hetym vypadku nieabchodna ŭnieści poŭnuju pieradapłatu za ŭvieś pieryjad. Da hetaj sumy, mahčyma, pryjdziecca dadać: pracent ahientu pa nieruchomaści (kala 20%), miesiac koštu arendy ŭ jakaści zvarotnaha depazitu (jak zakład za meblu, techniku, ramont).
Ceny na pradukty — nie zavobłačnyja. Naprykład, vialikaja restarannaja pica kaštuje kala dziesiaci dalaraŭ. Zakupić pradukty na siamju z troch čałaviek na tydzień na rynku možna za 30-40 dalaraŭ!
Taksi — 3-5 dalaraŭ za pajezdku.
Mietro — 0.10 dalara adzin prajezd.
Śniadanak — 3-5 dalaraŭ na čałavieka (kava+ tost/ kruasan).
Vialikaja viačera na dvaich va ŭstanovie — 20-30 dalaraŭ.
Padhuźniki dla novanarodžanych — 7-8 dalaraŭ.
Cikavyja fakty
U Arhiencinie, kali dzicia naradžajecca, u jaho adrazu biaruć adbitak nožki, a ŭ mamy — adbitak palca. Heta robicca dla taho, kab, nie daj Boh, nie pierabłytać dzicia i kab byŭ dokaz, što dzicia — sapraŭdy vaša.
Dzicia na ŭsie ahlady paśla naradžeńnia abaviazkova chtości supravadžaje (mama, tata, doŭła), jaho nidzie nie pakidajuć sam-nasam ź miedycynskim piersanałam.
Navučanyja kampańjon abo kampańjonka, jakija padtrymlivajuć inšaha čałavieka na praciahu značnych žyćciovych situacyj, źviazanych sa zdaroŭjem, takich jak rody, vykidyš, štučny abort ci miortvanaradžeńnie, a taksama nierepraduktyŭnyja pieražyvańni, takija jak śmierć.
Paśviedčańnie ab naradžeńni afarmlajecca adrazu paśla vypiski z radzilni. ZAHS, dzie vydajuć usie nieabchodnyja dakumienty, taksama znachodzicca pry radzilni.
Na kožnaj pałacie ŭ radzilni visić vialikaja karcinka-biehiemocik, kudy adrazu paśla naradžeńnia dziciaci zapisvajuć jaho imia, tamu ź imiem pažadana vyznačycca jašče da rodaŭ. Hetuju miłuju nalepku potym addajuć baćkam na pamiać. A pierad rodami ŭručajuć padarunkavy pakiet, kudy ŭvachodziać prezienty i nieabchodnyja na pieršy čas dla dziciaci i mamy rečy.
Och, ludi vy ludi... Jeśli vsie chorošo - kakaja raźnica hdie rožať. A jeśli vsie płocho - pointieriesujtieś skolko stojat v arhientinskoj častnoj klinikie sutki rieanimacii i intiensivnoj tierapii. I jesť li oni tam voobŝie.
Maksim Dizajnier
17.11.2023
Staťju možno było sokratiť do dvuch priedłožienij:"Za hraždanstvom dla riebienka" i ciena.
Ciapier čytajuć
Pucin na pasiadžeńni ŠAS znoŭ zajaviŭ, što Zachad spravakavaŭ napad Rasii na Ukrainu
«Dźvie vadarodnyja i try hieksahienavyja bomby, a nastaŭnikaŭ i vučniaŭ rasstralajuć». U Minsku padletak adpomściŭ dziaŭčynie za admovu sustrakacca
«Vybar vialiki, ale kvietki darahija». Kolki kaštujuć napiaredadni 1 vieraśnia bukiety na Kamaroŭcy?77
«Vybar vialiki, ale kvietki darahija». Kolki kaštujuć napiaredadni 1 vieraśnia bukiety na Kamaroŭcy?7
Represii razhaniajucca ci zapavolvajucca? Davajcie ličyć1010
Represii razhaniajucca ci zapavolvajucca? Davajcie ličyć10
Biełaruski psichijatr: Palihraf z 100 chłusaŭ nie vyjavić dvuch. A siemiarych tych, chto kaža praŭdu, abvinavacić u chłuśni — i heta pa aptymistyčnych acenkach1212
Biełaruski psichijatr: Palihraf z 100 chłusaŭ nie vyjavić dvuch. A siemiarych tych, chto kaža praŭdu, abvinavacić u chłuśni — i heta pa aptymistyčnych acenkach12
U Breście biahun całkam raspranuŭsia pierad dziaŭčatami ŭ parku44
U Breście biahun całkam raspranuŭsia pierad dziaŭčatami ŭ parku4
Źnikły Anatol Kotaŭ byŭ partnioram samaha vysokapastaŭlenaha biełaruskaha raźviedčyka, jaki pierajechaŭ u Polšču. Tut moža być kluč da razhadki jaho źniknieńnia7777
Źnikły Anatol Kotaŭ byŭ partnioram samaha vysokapastaŭlenaha biełaruskaha raźviedčyka, jaki pierajechaŭ u Polšču. Tut moža być kluč da razhadki jaho źniknieńnia77
Dzie ž sama delehatka KR Karpušonak, jakaja abvinavaciła Łatušku?1111
Dzie ž sama delehatka KR Karpušonak, jakaja abvinavaciła Łatušku?11
«Dosyć sastupak». Tusk i Ursuła fon der Lajen naviedali polska-biełaruskuju miažu2121
«Dosyć sastupak». Tusk i Ursuła fon der Lajen naviedali polska-biełaruskuju miažu21
«U pieršym kłasie pastavili dyjahnaz «razumovaja adstałaść». Historyja biełarusa, jaki vajuje za Rasiju66
«U pieršym kłasie pastavili dyjahnaz «razumovaja adstałaść». Historyja biełarusa, jaki vajuje za Rasiju6
«Ja pierakinuŭ dziaciej za bort». Jak zatanuŭ «Admirał Nachimaŭ», pry katastrofie jakoha zahinuli try biełarusy11
«Ja pierakinuŭ dziaciej za bort». Jak zatanuŭ «Admirał Nachimaŭ», pry katastrofie jakoha zahinuli try biełarusy1
Kolki ŭkraincaŭ zhodny na pieramovy na lubych umovach, a kolki za toje, kab vajavać, pakul nie vyjduć na miažu 2022 hoda11
«Vybar vialiki, ale kvietki darahija». Kolki kaštujuć napiaredadni 1 vieraśnia bukiety na Kamaroŭcy?7
Represii razhaniajucca ci zapavolvajucca? Davajcie ličyć10
Biełaruski psichijatr: Palihraf z 100 chłusaŭ nie vyjavić dvuch. A siemiarych tych, chto kaža praŭdu, abvinavacić u chłuśni — i heta pa aptymistyčnych acenkach12
Kamientary
Jeśli vsie chorošo - kakaja raźnica hdie rožať.
A jeśli vsie płocho - pointieriesujtieś skolko stojat v arhientinskoj častnoj klinikie sutki rieanimacii i intiensivnoj tierapii. I jesť li oni tam voobŝie.