Vajna va Ukrainie mocna paŭpłyvała na sabak — mianiajucca navat vušy i chvost
Novyja navukovyja danyja pakazvajuć: sabaki, jakija apynulisia pablizu linii frontu, usiaho za niekalki hadoŭ pačali nahadvać svaich dzikich rodzičaŭ. Z padrabiaznaściami znajomić The New York Times.

Poŭnamaštabnaja vajna pryniesła razbureńni nie tolki haradam i čałaviečym losam — jana radykalna źmianiła i žyćcio žyvioł. Tolki častka ŭładalnikaŭ zmahła zabrać svaich hadavancaŭ z saboj. U vyniku sabaki, jašče ŭčora chatnija i całkam zaležnyja ad čałavieka, masava stanavilisia badziažnymi, vymušanymi vyžyvać u asiarodździ pastajannaj niebiaśpieki, hoładu i vybuchaŭ.
Kamanda navukoŭcaŭ ź Lvoŭskaha nacyjanalnaha ŭniviersiteta i Hdańskaha ŭniviersiteta zadałasia pytańniem: što adbyvajecca z sabakami, kali vajna rezka abryvaje ich suviaź z čałaviekam?
Daśledčyki sabrali danyja pra 763 sabaki ź dzieviaci rehijonaŭ Ukrainy. Infarmacyja pastupała z prytułkaŭ, a taksama ad vieterynaraŭ i vałancioraŭ, jakija nazirali za žyviołami jak u adnosna biaśpiečnych rajonach, tak i pablizu linii frontu.
Asabliva składanaj była praca niepasredna ŭ zonie bajavych dziejańniaŭ. Jaje kaardynavaŭ zaołah Lvoŭskaha nacyjanalnaha ŭniviersiteta imia Ivana Franko Ihar Dziki. Z 2022 hoda na praciahu dvuch hadoŭ jon słužyŭ dobraachvotnikam u składzie Uzbrojenych sił Ukrainy — spačatku kala Limana ŭ Danieckaj vobłaści, a potym pad Charkavam.
«Mnohija biazdomnyja sabaki žyli z nami ŭ vioscy Zarečnaje. Jany byli napałochanyja, niekatoryja pakutavali ad kantuzij. U adnaho maleńkaha sabaki była złamanaja łapa, jakaja niapravilna zrasłasia, z-za čaho jon nazaŭždy zastaŭsia kulhavym. Inšy byŭ ślapy na adno voka, straciŭšy jaho padčas vybuchu», — uspaminaje doktar Dziki. Jon dadaje, što sasłužyŭcy karmili ich usich, davali prytułak i pa mahčymaści akazvali miedycynskuju dapamohu.
Bolšaść vysnoŭ daśledavańnia, apublikavanaha ŭ časopisie Evolutionary Applications, śviedčać: sabaki na linii frontu za nadzvyčaj karotki čas stali bolš padobnymi da dzikich vidaŭ — vaŭkoŭ, kajotaŭ ci sabak dynha.
Prykładaŭ takoj transfarmacyi mnostva: u frantavych sabak redka sustrakajucca pysy albo zanadta karotkija (jak u francuzskaha buldoha), albo padoŭžanyja (jak u taksy). Mnohija stracili lišniuju masu cieła. Navat ich vušy źmianilisia: stajačyja sustrakajucca značna čaściej, čym visiačyja.
Jak tłumačać aŭtary, vajna dziejničaje jak mahutny filtr, addajučy pieravahu rysam, jakija palapšajuć vyžyvańnie. Na pieradavoj čaściej vyžyvajuć sabaki z prykmietami «dzikaha» fienatypu: pramymi vušami, pramym chvastom i mienšaj kolkaściu biełaha koleru ŭ afarboŭcy.
U zonach kanfliktu vyjavilisia i inšyja charakternyja rysy: stała mienš starych, chvorych i paranienych žyvioł. Pry hetym sabaki pačali čaściej trymacca zhrajami.
Što najbolš ździviła navukoŭcaŭ, dyk heta chutkaść źmien: adroźnieńni pamiž frantavymi sabakami i astatnimi papulacyjami stali vidavočnymi ŭžo praz dva hady paśla pačatku vialikaj vajny.

Pry hetym daśledčyki padkreślivajuć: havorka nie idzie pra paskoranuju evalucyju ŭ hienietyčnym sensie. Źmieny adbyvajucca zanadta chutka, kab ich možna było patłumačyć mutacyjami i naturalnym adboram na malekularnym uzroŭni. Faktyčna vajna stvaraje ŭmovy, u jakich vyžyvajuć asobiny z peŭnym naboram rys. Naprykład, maleńki sabaka maje mienš šancaŭ padarvacca na minie, jamu praściej schavacca ŭ vuzkaj prastory, i jon źjaŭlajecca mienšaj mišeńniu dla askołkaŭ.
Niahledziačy na «dzikija» rysy, bolšaść sabak usio jašče zaležać ad ludziej u pošukach ježy, dapaŭniajučy racyjon raślinami ci palavańniem. Časam jany vyžyvali, siłkujučysia ciełami zahinułych. Mnohich pryručyli ŭkrainskija vajskoŭcy.
Adnak navukoŭcy zafiksavali i źjaŭleńnie asobin, jakija całkam pierastali zaležać ad čałavieka.
Takuju źjavu bijołahi nazyvajuć fieralizacyjaj — viartańniem da samastojnaha isnavańnia.
Daśledavańnie sabak stała tolki adnym z prykładaŭ taho, jak vajna transfarmuje navakolnaje asiarodździe. Žachi vajny, što tak mocna ŭpłyvajuć na sabak, źjaŭlajucca tryvožnym sihnałam dla inšych vidaŭ žyvioł, jakija mienš mabilnyja i bolš patrabavalnyja da racyjonu i asiarodździa.
Vojny — heta nie tolki trahiedyi dla ludziej. Heta maštabnyja ekałahičnyja katastrofy, nastupstvy jakich buduć adčuvacca jašče doŭhija hady paśla taho, jak ścichnuć streły.
Na Afonie adšukali try nieviadomyja raniej asobniki Astrožskaj Biblii. Dla jaje stvareńnia drukar Ivan Fiodaraŭ, vychadziec ź Biełarusi, vykarystoŭvaŭ teksty Skaryny
Kamientary