«Studyja ŭ «Minsk-Śviecie» pavinna kaštavać $300 pa kursie, dvuchpakajoŭka — $500». Minčuk pra ceny na žyllo
«Nie kažučy ŭžo pra kaśmičnuju «kamunałku», jakaja nabiahaje z-za taho, što mnohija arendadaŭcy nikoha nie rehistrujuć u kvatery».

Razvahi pra arendu vyklikajuć burny vodhuk u čytačoŭ. Svajoj historyjaj z Onliner vyrašyŭ padzialicca i Alaksandr.
— Mnie 22 hady, prahramist z čatyrochhadovym stažam, zarobak vyšejšy za siaredni pa Minsku (u červieni ŭ Minsku siaredni zarobak «brudnymi» skłaŭ 4054,4 rubla, abo 3486 rubloŭ čystymi — NN), — uvodzić u kurs spravy małady čałaviek. — Užo treci hod zdymaju čatyrochpakajovuju kvateru ź siabrami za €440 pa kursie, ale, na žal, haspadynia kvatery skazała, što maje namier jaje pradavać. I dała nam paŭhoda, kab my znajšli sabie žyllo i źjechali. Žančyna vielmi pryjemnaja, rasstavacca z takim arendadaŭcam vielmi sumna, ale što zrobiš…
Kali tydzień tamu ja pačaŭ vyvučać rynak nieruchomaści — zastaŭsia prosta ŭ šoku.
Kali raniej za $300 u ekvivalencie možna było źniać dobruju adnapakajoŭku ŭ spalnym rajonie, to ciapier za hetuju sumu prapanujuć hołyja ścieny ŭ «Minsk-Śviecie» z matracam i prybiralniaj. Albo stareńkuju chruščoŭku z kučaj błaščyc u kanapie. Štości hodnaje pačynajecca ad $400, a adnapakajoŭka ŭ «Minsk-Śviecie», jakaja bolš padobnaja da budki, dyk uvohule abydziecca $500 pa kursie. A heta tracina majho zarobku! Nie kažučy ŭžo pra kaśmičnuju «kamunałku», jakaja nabiahaje z-za taho, što mnohija arendadaŭcy nikoha nie prapisvajuć u kvatery.
Ale kali bolš-mienš narmalnuju adnapakajoŭku jašče realna znajści, to adekvatnych arendadaŭcaŭ — niama. Nichto nie choča bačyć na svaich kvadratnych mietrach žyvioł, dziaciej, a niaredka jašče i druhuju pałovu. To-bok mała taho, što ja addaju tracinu zarobku za nie samuju kamfortnuju kvateru, dzie banalna niama Wi-Fi, kandycyjaniera i paŭnavartasnaha łožka, dyk jašče i nie maju prava žyć sa svajoj dziaŭčynaj ci trymać taho ž chamiačka. A za samaje małoje parušeńnie pahražajuć vysielić bieź viartańnia zakładu!
Załoh — uvohule asobny siur. Pravilna, heta pavinna być strachoŭka dla ŭładalnika ad psavańnia majomaści, ale ŭ našaj realnaści heta asobnaja forma prajavy skvapnaści i žadańnia nažycca na pravie «žyć u kvatery».
Daloka nie fakt, što jaho tabie viernuć. Darečy, byŭ śviedkam vypadku, kali arendadaŭca vybraŭ tych žylcoŭ, jakija ŭnieśli najbolšy zakład (praktyčna dźvie miesiačnyja płaty za arendu).
Ja nie viedaju, čamu vyšejšyja orhany maŭčać i nijak nie ŭmiešvajucca ŭ hetuju prablemu, choć heta ŭžo chutka budzie biada, a nie prablema. I kali maich dachodaŭ jašče dazvalaje płacić za arendu, to jak być maładomu śpiecyjalistu na adpracoŭcy, u jakoha zarobak u lepšym vypadku 1500 rubloŭ? Moža, para zadumacca nad rynkam arendy i krychu prystrunić prahnych arendadaŭcaŭ? Niachaj by studyi ŭ «Minsk-Miry» zdavali za $300, a dvuchpakajovyja kvatery z usimi vyhodami — za $400—500 pa kursie. I ŭsim było b dobra…
Ciapier čytajuć
Na Afonie adšukali try nieviadomyja raniej asobniki Astrožskaj Biblii. Dla jaje stvareńnia drukar Ivan Fiodaraŭ, vychadziec ź Biełarusi, vykarystoŭvaŭ teksty Skaryny
Kamientary
U mianie ŭ dvary apošnim časam źjavilisia dźvie novyja mašyny na rasiejskich numarach. Znajomyja taksama kažuć, što zaŭvažajuć napłyŭ haściej. I ŭ ahraharadku ŭ svajakoŭ niejki dalnaboj z RF kupiŭ chatu na ichniaj vulicy.