Śledam za ciapličnymi ahurkami pavialičać vytvorčaść i pamidoraŭ
U Biełarusi płanujuć istotna pavialičyć vytvorčaść ciapličnych pamidoraŭ, paviedamili ŭ pres-słužbie ŭrada. Raniej padtrymka ciapličnaj haliny dapamahła całkam zabiaśpiečyć patreby krainy ŭ ahurkach u mižsiezońnie praz ułasnych vytvorcaŭ. Ciapier asnoŭny akcent vyrašyli zrabić na pamidory.

U mižsiezońnie 2025/2026 hadoŭ płanujecca amal udvaja pavialičyć vypusk ajčynnych pamidoraŭ — da 71%.
Akramia taho, źbirajucca pašyryć asartymient piercaŭ, bakłažanaŭ, jahad i zialeniva. Dla vytvorcaŭ, jak śćviardžajecca, užo vyrašany šerah finansavych i arhanizacyjnych pytańniaŭ.
Na pradpryjemstvie «DarOrs» zapuścili liniju dla vytvorčaści zialeniva na płoščy 1,4 ha, što dazvolić udvaja pavialičyć vypusk zialeniva i sałaty. Pastaŭki śviežaha zialeniva ŭ kramy prymalnym koštam abiacajuć pačać z 20 lutaha.
Ciapier čytajuć
«Ja staŭ ščaślivy». Praca na budoŭli prynosić dobryja hrošy, a hramadskaja aktyŭnaść — maralnuju siłu. Były kalinoviec Kuś raskazaŭ pra toje, jak viarnuŭ unutranuju raŭnavahu
«Ja staŭ ščaślivy». Praca na budoŭli prynosić dobryja hrošy, a hramadskaja aktyŭnaść — maralnuju siłu. Były kalinoviec Kuś raskazaŭ pra toje, jak viarnuŭ unutranuju raŭnavahu
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Kamientary