Usiaho patrochu100100

15-siekundnaje videa ź minskaha mietro šakavała amierykancaŭ. Tvit ź im sabraŭ 5 miljonaŭ prahladaŭ

Videa z sałona ciahnika minskaha mietro, jaki ruchaŭsia ŭ bok stancyi «Płošča Lenina», apublikavaŭ u svaim akaŭncie amierykanski palityčny aktyvist Džek Posabiec.

Mnohija kamientatary byli šakavanyja tym, što ŭ mietro ludzi spakojna jeduć, na ich nichto nie napadaje, nie sprabuje abrabavać, niama narkamanaŭ pad krekam, nieadekvataŭ i bamžoŭ.

«Jakaja žeść. Jak jany žyvuć biez bojek i šturchańnia na rejki?»

«Ujavicie, što vy nie chvalujeciesia za svajo žyćcio i zdaroŭje ŭ ciahniku mietro. Amierykancy nikoli nie daviedajucca pra hetaje pačućcio».

Niechta pažartavaŭ, što levyja pabačać videa i «padumajuć, što tut treba bolš (rasavaj) raznastajnaści». I takija kamientary sapraŭdy možna pabačyć.

Urešcie ŭsio skaciłasia da nieprychavanaha rasizmu suprać ciemnaskurych, uschvaleńnia biełych i navat da apraŭdańnia praz paradak dyktatury ŭ Biełarusi.

«2000 palityčnych źniavolenych mirna padviarhajucca katavańniam u turmach u 500 mietrach ad miesca, dzie heta było źniata», — sarkastyčna padmieciŭ biełaruski kamientatar.

Amierykancaŭ padtrymali niekatoryja tureckija karystalniki, jakija vykazali iraničnaje ździŭleńnie: «jak heta biez chłopca-chipi ci siryjskaha dziciaci, jakoje źbiraje miłaścinu?»

Heta zusim nie vypadkovyja reakcyi, uličvajučy, što Posabiec — ultrapravy amierykanski palityčny aktyvist i viadoŭca, a siarod jaho padpisčykaŭ šmat kansiervataraŭ, prychilnikaŭ antymihranckich zakonaŭ, a taksama nieprychavanych marhinałaŭ i rasistaŭ. 

Tvit ź videa byŭ apublikavany 26 maja. Jon sabraŭ užo 5,2 miljona prahladaŭ.

Ale karystalniki ź Jeŭrapiejskaha sajuza i Rasii zbolšaha nie padzialajuć ździŭleńnia amierykancaŭ, adznačyŭšy, što ŭ ichnich haradach mietro vyhladaje prykładna hetak ža, tolki vahony bolš sučasnyja. Inšyja paździekavalisia z amierykanskaj rečaisnaści.

«POV: ty jedzieš u mietro luboj krainy, akramia ZŠA, i ŭ im znachodzicca čałaviek z ZŠA».

«Amierykanskaje hramadstva nastolki abłažałasia, što znachodzicca ŭ šoku, pabačyŭšy, jak inšyja ludzi prystojna pavodziać siabie ŭ hramadskim miescy». 

Najbujniejšaja sistema mietrapalitena ŭ Złučanych Štatach Amieryki znachodzicca ŭ Ńju-Jorku. Niahledziačy na ahulnaje źnižeńnie ŭzroŭniu złačynstvaŭ u krainie, ńju-jorkskaja padziemka zastajecca niebiaśpiečnym miescam. Akramia častych hrabiažoŭ, pabojaŭ, nie redkimi źjaŭlajucca zhvałtavańni i zabojstvy. A ŭ 1980-ja hady brudnyja i słabaaśvietlenyja stancyi mietro byli sapraŭdnym piekłam. Štodzionna tam učyniałasia zvyš 1,5 tysiačy ciažkich złačynstvaŭ i 6—7 zabojstvaŭ. U mietro było ryzykoŭna jeździć navat dniom.

Značna vypravić situacyju dazvoliła pryviadzieńnie stancyj u paradak: byli admytyja ad hrafici vahony, sa stancyj vykinuta 170 tysiač bieźbiletnikaŭ, na ŭvachodach na stancyi pastaŭleny pieraapranutyja palicejskija. Pjanych, bujnych i vandałaŭ aryštoŭvali. Tady horadu ŭdałosia viarnuć mietro haradžanam, ale całkam vypravić prablemy dahetul nie atrymałasia. 

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary100

  • Josik
    28.05.2023
    Bzdura niejkaja. Raskažycie, što niama ni ŭ kaho zbroi, akramia palaŭničych, što płan nielha ŭ aptekach nabyć, čyścieńka, biednieńka, abaviazkova ab subotnikach, ale nasielnictva nie maje anijakich pravoŭ. Tolki fonam možna hołas Adolfa H. i Alaksandra Ł. puścić.
  • Za Svabodu!
    28.05.2023
    Redneki i jabaćki braty nazaŭždy. Biez pravadyra i "paradka" žyć nie mohuć.
  • Kak-to raz poet Basio Vzdumał vyjti na krylsio, A voźle dvieriej ochrana: Hdie na vychod propuśsio?(S)
    28.05.2023
    Josik, dyk sprava ž mienavita ŭ tym, što biednieńka) nastolki, što navat mihranty z bolš biednych zdavałasia b krain tut asabliva nie zatrymlivajucca
    tamu... žyviem biednieńka, ale bieleńka)

    nu a jašče klimat nie pad kalarovych... cipa taho

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam29

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam

Usie naviny →
Usie naviny

«Voś ubačycie. Praź niekalki tydniaŭ ci dzion». Namioki Łukašenki pra niejkija kroki vyrazali z tekstavaj viersii jaho pramovy14

«Ni ŭ jakim razie ja nie rabiŭ zajavy». Kiełah źniapraŭdziŭ słovy Łukašenki11

Kupiŭ budynak pad restaran za 262 tysiačy rubloŭ. Ciapier učastak chočuć zabrać, kab pabudavać tam… restaran5

«Tym, chto nastalhuje pa saŭku, spadabajecca». Błohier pieranačavaŭ u najhoršych hatelach Biełarusi i padzialiŭsia ŭražańniami11

Prakopjeŭ: Źniźcie ŭzrovień čakańniaŭ. Ja nie baču nivodnaj abjektyŭnaj pryčyny, kab nastupała adliha14

Rasijanina zatrymali z 37 kiłahramami narkotykaŭ u Minsku2

Kudy biełarusy mohuć latać bieź vizy i bieź pierasadak?3

«Chtości ŭ kiraŭnictvie siłavikoŭ vyrašyŭ vyvieści Bialucina sa «spravy Aŭtuchoviča» i vykarystać inačaj»3

Zialenski padtrymaŭ Azierbajdžan u kanflikcie z Rasijaj2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam29

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić