Na aŭkcyjonie pradali karcinu Rubiensa, jakaja niekalki stahodździaŭ ličyłasia stračanaj
U Francyi na aŭkcyjonie pradali karcinu znakamitaha fłamandskaha mastaka Pitera Paŭla Rubiensa «Isus Chrystos na kryžy», jakaja ličyłasia stračanaj bolš za čatyry stahodździ. Karcina 1613 hoda była vypadkova znojdziena aŭkcyjanistam Žanam-Pjeram Asienatam u adnym paryžskim majontku pierad jaho prodažam, paviedamlaje The Guardian.

Aŭkcyjonny dom mierkavaŭ, što rabota pryniasie ad 1 da 2 miljonaŭ jeŭra, ale ŭ vyniku jana była pradadziena za 2,3 miljona jeŭra. Asienat nazvaŭ karcinu sapraŭdnym šedeŭram, stvoranym Rubiensam u pieryjad roskvitu jaho talentu. Jon adznačyŭ, što tvor pakazvaje raśpiataha Chrysta na fonie ciomnaha, pahroźlivaha nieba — pačatak sapraŭdnaha baroka ŭ žyvapisie.
Aŭtentyčnaść karciny paćvierdziŭ niamiecki daśledčyk Nils Biutnier, adzin ź viadučych śpiecyjalistaŭ pa fłamandskim baroka. Pa jaho słovach, Rubiens časta źviartaŭsia da temy raśpiaćcia, ale vielmi redka pakazvaŭ Chrysta ŭžo miortvym na kryžy. Hetaja ž rabota ŭnikalnaja tym, što na joj bačnyja kroŭ i vada, jakija vyciakajuć z rany na jaho baku — padobnuju scenu mastak namalavaŭ tolki raz.
Pra karcinu «Isus Chrystos na kryžy» doŭhi čas było viadoma mała: historyki viedali pra jaje tolki dziakujučy hraviury adnaho z sučaśnikaŭ Rubiensa, choć samu karcinu nichto nie bačyŭ.
Piter Paŭl Rubiens (1577-1640) — adzin z najvybitniejšych mastakoŭ baroka, aŭtar kala troch tysiač tvoraŭ: ałtarnych kampazicyj, partretaŭ, piejzažaŭ i maštabnych histaryčnych karcin. Jon taksama zajmaŭsia dyzajnam hraviur, špaleraŭ i architekturnych prajektaŭ, kiravaŭ vialikaj majsterniaj u Antvierpienie i pakinuŭ vielizarnuju mastackuju spadčynu.
U Paryžy znajšli karcinu Rubiensa, jakaja ličyłasia źnikłaj
Facebook vydalaje karciny Brejhiela i Rubiensa, bo jany parušajuć praviły sacyjalnaj sietki
Karciny z kalekcyi Viktara Babaryki znoŭ sprabujuć pradać
Karcinu Hustava Klimta pradali za $236 miljonaŭ. Heta rekord
Dziŭnuju i złaviesnuju karcinu Frydy Kała kupili za rekordnyja dla žančyny-mastački hrošy
«Iduć šlacham Babaryki»: Mikita Monič adkazaŭ Radzivonu Kołasu na krytyku inicyjatyvy Maldzis
Kamientary