Historyja66

Tysiačahadovyja fibuły znajšli ŭ Bresckaj vobłaści. Ich stvaryli vieniedy i hoty

Fondy Bresckaha abłasnoha krajaznaŭčaha muzieja ŭ 2025 hodzie papoŭnilisia kaštoŭnymi archieałahičnymi znachodkami. Žychary vobłaści znajšli i pieradali va ŭstanovu kultury staražytnyja bronzavyja fibuły — zašpilki dla adzieńnia, jakim našmat bolš za tysiaču hadoŭ. Navinki ŭžo stajać u ekspazicyi archieałahičnaha muzieja «Bieraście».

Fibuła IV—III stahodździaŭ da n. e. z Vyhnanki (źleva) i fibuła kanca I — pačatku II stahodździa n. e. ź Vialikich Radvaničaŭ (sprava). Fota: Brescki abłasny krajaznaŭčy muziej

Siarod pieradadzienych artefaktaŭ śpiecyjalisty vyłučajuć dva pradmiety, jakija adnosiacca da roznych histaryčnych epoch, paviedamlaje telekanał ANT. 

Pieršaja relikvija — fibuła, jakaja datujecca IV—III stahodździami da našaj ery. Jaje znajšli ŭ Kamianieckim rajonie kala vioski Vyhnanka. Na dumku navukoŭcaŭ, hety pradmiet naležyć da pamorskaj kultury.

Fibuła IV—III stahodździami da n. e. z Vyhnanki adnosicca da pamorskaj archieałahičnaj kultury, jakuju atajasamlivajuć ź vieniedami. Skrynšot videa

Druhaja znachodka była zroblena niedaloka ad vioski Vialikija Radvaničy Bresckaha rajona. Heta frahmient fibuły kanca I — pačatku II stahodździa našaj ery. Śpiecyjalisty miarkujuć, što jana moža adnosicca da pševorskaj albo vielbarskaj kultur.

Fibuła kanca I — pačatku II stahodździa n. e. ź Vialikich Radvaničaŭ adnosicca da pševorskaj albo vielbarskaj kultur. Vielbarskuju archieałahičnuju kulturu atajasamlajuć z hotami. Skrynšot videa

Zahadčyk filijała abłasnoha krajaznaŭčaha muzieja «Bieraście» Raman Syč patłumačyŭ značeńnie hetych kultur dla historyi rehijona:

«Niekatoryja atajasamlivajuć pamorskuju kulturu mienavita z takim narodam, jak vieniedy. Kali ž brać vielbarskuju kulturu — heta kultura, jakuju možna suadnosić z hotami. Hetyja artefakty dazvalajuć nam lepš razumieć, dzie žyli plamiony. Adpaviedna, archieołahi, atrymaŭšy hetuju infarmacyju i pradmiety, zmohuć pravieści svaje daśledavańni na kankretnym miescy, mahčyma, navat archieałahičnyja raskopki».

Fibuły słužyli nie tolki jak zašpilki dla adzieńnia, ale i jak upryhožvańni. Jany aktyŭna vykarystoŭvalisia až da Siaredniaviečča, pakul im na źmienu nie pryjšli huziki.

Dla daśledčykaŭ takija znachodki majuć asablivuju kaštoŭnaść. Moda na formy fibuł mianiałasia davoli časta, tamu dla navukoŭcaŭ jany źjaŭlajucca nadziejnym chranałahičnym indykataram. Dziakujučy im možna dakładna datavać cełyja kulturnyja płasty.

Usiaho ž u 2025 hodzie muziejnyja fondy Bresckaha abłasnoha krajaznaŭčaha muzieja papoŭnili bolš za 680 ekspanataŭ. Siarod ich nie tolki archieałahičnyja znachodki, ale i dakumienty, fatahrafii, adzieńnie i pradmiety bytu roznych časoŭ.

Kamientary6

  • tłtłtd
    02.12.2025
    Žvir , prablema ŭ tym što plamiony aktyŭna pierasalalisia i ničoha nie "zasnoŭvali". Tyja ž hoty i na terytoryi Ŭkrainy byli, tolki syšli adtul. Vy ž nie budziecie z-za hetaha kazać što Ŭkrainu zasnavali hoty? A nakont taho što ŭ bałtaŭ nie było fibuł - u ich dastatkova było svaich roznych cacak.
  • Žvir
    02.12.2025
    tłtłtd, nie miašajcie haroch z kapustaj. Vieniedy, dy inšyja słavianskija pliamiony, pałabskija/łužyckija, kali i pierasialialisia, dyk u rannija časy i ŭ miežach dobra vyznačanaha rehijonu. Zasnavannie dziaržavaŭ - bolš pozni pieryjad, kali ŭsie ŭžo zbolšaha asieli. Liutva - dziaržava liucičaŭ, imi zasnavanaja, a nie bałtami. Terytoryja była dobra viadoma im, za stahoddzi da n.e. Bałty ŭ toj čas jašče adziežy nia viedali, jakija tam I'm fibuly...
  • Jasno, musor iz sriednieviekov́ja, dvie puhovicy našli
    02.12.2025
    Niečieho v sasutie smotrieť, i nie było nikohda

Ciapier čytajuć

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Usie naviny →
Usie naviny

U Rasii ŭ turmie pamior biełaruski złačynca, jakomu ŭ svoj čas prysudzili rasstreł

Ź Minska na plaž — usiaho za 7 chvilin. Jak minčuki latali na Minskaje mora samalotami2

Pałova Biełarusi zarablaje mienš za 1990 rubloŭ, pałova — bolš za 1990 rubloŭ6

24‑hadovaha miedyka z Asipovič asudzili za palityku3

Fiestyval Tutaka pačaŭsia na polska-biełaruskim pamiežžy7

«Sapraŭdny cud losu»: nievierahodnaja historyja pieršaj sustrečy Lijaniela Miesi i Łamina Jamala5

«Mastak rasijskaha pachodžańnia z maleńkaj vioski Viciebsk». U Rejmskim sabory pra Marka Šahała pišuć nisianiecicu34

Apieratara telesuflora abvinavacili ŭ vyjhryšy kala 100 tysiač dalaraŭ na staŭkach na źmiest pramoŭ Trampa

Čamu futbalisty ŭsio čaściej vychodziać na pole ŭ «spartyŭnych biusthaltarach»?6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna5

20‑hadovuju dziaŭčynu z ahraharadka Makrany na miažy z Ukrainaj asudzili za Hajuna

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić