Usiaho patrochu

Čamu krai liścia ŭ vazonach žoŭknuć i sochnuć

Končyki listoŭ vašych chatnich kvietak žaŭciejuć, čarniejuć i adsychajuć? Što heta značyć i jak z hetym zmahacca? Mahčyma, adkaz bolš prosty, čym vam zdajecca.

Fota: commons.wikimedia.org

Kab jak maha daŭžej radavacca zdarovamu vyhladu chatnich raślin, treba zabiaśpiečyć im pravilnyja ŭmovy. Naturalnym asiarodździem dla bolšaści vidaŭ, jakija ciapier vyroščvajuć u vazonach, źjaŭlajucca tropiki. Heta klimat, dzie šmat ciapła i vysokaja vilhotnaść, raskazvaje onet.pl.

Ale i ŭ našych kvaterach takim raślinam, jak manstera, spacifłora i da ich padobnym, moža być kamfortna, i dabicca hetaha niaciažka. Prosta źviartajcie ŭvahu na vypadki, kali končyki listoŭ na raślinach robiacca karyčnievymi i suchimi.

Aptymalnaja vilhotnaść dla pamiaškańniaŭ składaje ad 40 da 60% pry tempieratury 20-22 hradusy Celsija. Zanadta suchoje pavietra moža vyklikać adčuvańnie suchaści ślizistych abałonak, kašal i hałaŭny bol. Nie tolki čałavieku, ale i pieravažnaj bolšaści raślin (navat sukulentam) patrebnaja vilhotnaść nie nižejšaja za 40%. Asabliva nie lubiać suchoje pavietra nastupnyja vidy: spacifłora, travianistyja raśliny, fitonija, pileja i ałakazija. Kali hetym i inšym raślinam nie chapaje vilhotnaści ŭ pavietry, heta prajaŭlajecca na ich nastupnym čynam:

  • končyki listoŭ burejuć i sochnuć;
  • listy pačynajuć skručvacca i zmorščvacca;
  • raślina pačynaje skidvać listy;
  • na listach źjaŭlajucca drobnyja klaščy — pavucinnyja (vyhladajuć jak bieły nalot).

Usio heta značyć, što raślina apynułasia va ŭmovach, što joj nie padychodziać, i sprabuje praduchilić stratu vady.

Najlepšy sposab abaranić svaje kvietki ad vysychańnia — nabyć uvilhatnialnik pavietra. Na rynku ciapier vielmi šmat takich devajsaŭ, tamu vy zmožacie padabrać uvilhatnialnik pad patreby raślin u kankretnym pamiaškańni i pad dastupny biudžet, bo najtańniejšyja ź ich možna nabyć usiaho za 20-30 rubloŭ.

Jašče adzin efiektyŭny sposab — apyrskvańnie liścia vadoj (pažadana, kab jana była miakkaja). Šmat jakim raślinam padabajecca apyrskvańnie, ale nie ŭsim, tamu pierad tym, jak rabić kvietkam hetuju praceduru, lepš praviercie ŭ internecie, jak jaje ŭsprymajuć kankretnyja vidy raślin.

Prosta zapalicie łaŭrovy list i pačakajcie paru chvilinaŭ. Efiekt vas urazić

Chočacie vyraścić doma raślinu, ale vy dalokija ad hetaha? Vam dapamohuć sukulenty

«Bansaj pryjšłosia zakapać na leciščy ŭ baćkoŭ». Jak biełarusy źjazdžali za miažu bieź lubimych raślin

Kamientary

Ciapier čytajuć

Nobieleŭskuju premiju miru atrymała lidarka vieniesuelskaj apazicyi Maryja Karyna Mačada5

Nobieleŭskuju premiju miru atrymała lidarka vieniesuelskaj apazicyi Maryja Karyna Mačada

Usie naviny →
Usie naviny

Vieteran «SVA» i były čynoŭnik Smalenščyny zažyva zhareŭ u aŭtadomie ŭ svoj dzień narodzinaŭ2

Padletak na samakacie źbiŭ žančynu. Baćki vypłacili joj šalonyja hrošy za škodu6

Homielskuju sudździu, jakaja adpracavała 25 hadoŭ i zajmałasia palityčnymi spravami, vyhnali za sistematyčnyja dyscyplinarnyja parušeńni10

U vyšuk abjavili lehiendarnaha łyžnika Siarhieja Dalidoviča, udzielnika siami zimovych Alimpijad1

Pucin sustreŭsia z Alijevym i apraŭdvaŭsia za źbićcio samalota azierbajdžanskich avijalinij9

U minskim mietro chutka źjaviacca novyja ciahniki2

Hamialčanka pacikaviłasia, čamu z abłasnoha teatra nie zdymajuć čyrvona-zialony dekor, chacia śviaty minuli — i tut paniesłasia9

Žančyna, u jakoj pamierła dačka, praz sacsietki šukaje biełaruski śvitšot, jak byŭ u dziciaci. Vytvorca taksama adhuknuŭsia3

Nobieleŭskim łaŭreatam pa litaratury staŭ Łasła Krasnaharkai4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Nobieleŭskuju premiju miru atrymała lidarka vieniesuelskaj apazicyi Maryja Karyna Mačada5

Nobieleŭskuju premiju miru atrymała lidarka vieniesuelskaj apazicyi Maryja Karyna Mačada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić