Historyja

U Vilni adkryłasia vystava pra biełaruskaje žyćcio ŭ 1926 hodzie

Vilenski biełaruski muzej imia Ivana Łuckieviča zaprašaje naviednikaŭ na novuju vystavu pad nazvaj «1926: vystava pra budučyniu». Na vystavie pradstaŭlenyja vydadzienyja ŭ 1926‑m biełaruskija knihi, napisanyja ŭ toj hod luboŭnyja listy himnazistaŭ Vilenskaj biełaruskaj himnazii, paštoŭki biełaruskich paetaŭ, piša «Budźma».

Afiša

«Nasamreč 1926‑ty mała čym admietny, — pryznajucca supracoŭniki VBM. — Kaniešnie, u Minsku źbirajucca na kanfierencyju ŭsie zorki tahačasnaj linhvistyki, a Saviety raskašelvajucca na novyja typahrafskija šryfty, i biełaruskija knihi, što vychodziać u Vilni i Minsku z hetaha hoda ŭžo nikoli nia buduć adpaviadać adnamu stylu. Ale nasamreč hety hod — čarhovy hod namahańnia źviarnucca da narmalnaści paśla zaniapadu pieršaj suśvietnaj, nie padazrajučy, jaki pačvarny zaniapad čakaje ŭžo nieŭzabavie, padčas druhoj». 

Ekspanaty, pakazanyja na vystavie, dajuć mahčymaść ubačyć, što chvalavała tahačasnych biełarusaŭ. 

«Tamu my ličym, što hetaja vystava pra budučyniu. Usio, što my robim, my robim dla budučyni, i adziny sposab zrazumieć minułaje — heta zrazumieć, jakija budučyni ŭjaŭlali, jakich bajalisia i jakich prahnuli», — kažuć aŭtary vystavy.

Takim čynam, hledača zaprašajuć rekanstrujavać tahačasnyja ŭjaŭleńni pra budučyniu pavodle padručnikaŭ pa Staromu zapavietu i košaplacieńniu, zdymkaŭ adkryćcia ŭ Vilni novych instytucyjaŭ kštałtu biełaruskaj drukarni imia Skaryny dy Biełaruskaha instytuta haspadarki i kultury.

«Praz sto hadoŭ zrobim vystavu pra 2026-ty», — pahroźliva papiaredžvajuć muziejščyki, prymušajučy zadumacca, što ž na takoj vystavie budzie pakazana.

Vystavu možna ahledzieć u pracoŭnyja dni muzieja — ź sierady pa niadzielu ŭ 14:00-20:00. Uvachod na volny. Muziej znachodzicca ŭ dvary pa adrasie Vilniaus g. 20. 

Tych, chto nie ŭ Vilni, muziej zaprašaje aznajomicca z ekspanatami vystavy na svaim virtualnym schoviščy, dzie možna pahartać vystaŭlenyja knihi i bližej parazhladać listy.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Usie naviny →
Usie naviny

Na francuzski «šenhien» ciapier možna zapisacca samastojna — niekatoryja ŭžo atrymali słoty1

Najchaładniej hetaj nočču było ŭ Jeziaryščy

Premjerka Litvy adkazała Maryi Kaleśnikavaj nakont palapšeńnia adnosin ź Biełaruśsiu28

Prezientavany rolik z Emaj Stoŭn da «Supierboŭła». Łaŭreatka «Oskara» ŭ im psichuje i łamaje noŭtbuki

Dziaŭčyncy ŭ 12 hadoŭ skazali, što jana nie rodnaja, i viarnuli ŭ prytułak. Jaje mama: «Ja nie spraviłasia»20

Pasoł Rasii zajaviŭ pra praciah pastavak nafty na Kubu, niahledziačy na pahrozy Trampa ŭvieści pošliny2

Prydumali łahatyp dla Hoda biełaruskaj žančyny12

Niekatorym biełarusam z DNŽ i zamiežnym pašpartam treba budzie zdavać u Biełarusi adbitki palcaŭ6

Piać pryčyn — u tym liku adna fantastyčnaja, — pa jakich biełarusam adklučyli śviatło ŭ haradach23

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii13

Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić