Ekanomika

Try ź piaci rudaŭpraŭleńniaŭ u Salihorsku spynilisia, «Biełaruśkalij» upieršyniu biare kredyty na zarobki

Jak stała viadoma «Našaj Nivie», try ź piaci rudaŭpraŭleńniaŭ na salihorskim «Biełkalii» faktyčna nie kapajuć i nie adhružajuć soli. Heta źviazana z katastrofaj u łahistycy ŭ vyniku sankcyj Jeŭrasajuza i ZŠA. 

«Biełaruśkalij». Skład hatovaj pradukcyi. Fota: kali.by

«Kalektyvu ŭsio tłumačać ramontnymi rabotami i abiacajuć, što ŭsio naładzicca», — kaža surazmoŭca «Našaj Nivy». 

Pavodle znajomych ź situacyjaj, nievialikija adhruzki na ekspart z «Biełkalija» praciahvajucca, jakija «pa drobiazi sprabujuć raśpichać praz Rasiju, bo matematyka kaliju ciapier dazvalaje zarabić navat takim čynam», dla hetaha chapaje mocy dvuch rudnikoŭ.

Dniami ŭ intervju ministr finansaŭ Juryj Sielivierstaŭ pryznaŭ, što jość prablemy z pastupleńniami płaciažoŭ ad siektaraŭ ekanomiki, jakija trapili pad sankcyi i pakul nie pierastroilisia, — ekspart kalijnych uhnajeńniaŭ i naftapraduktaŭ.

«Čakany termin hatoŭnaści terminała pad Sankt-Piecierburham, praź jaki možna było b vazić kalij moram paśla błakavańnia ŭ Litvie — tolki kaniec 2023 hoda, i heta aptymistyčnyja acenki, jakija zakładvalisia jašče da vajny», — dadajuć znajomyja ź situacyjaj.

Bolš za toje, terminał moža akazacca nieprydatnym, kali jeŭrapiejskija krainy zabaroniać uvachod rasijskich sudnaŭ u svaje porty. Takaja opcyja lažyć na stale ŭ jeŭrapiejskich stalicach u kompleksie z handlovaj błakadaj Rasii. Na taki krok Jeŭropa pojdzie, kali Rasija nie spynić vajny va Ukrainie — vajny, dla jakoj Alaksandr Łukašenka dazvoliŭ vykarystać Biełaruś u jakaści ŭdarnaha płacdarma. 

Vialiki łahistyčny ŭdar «Biełkalij» atrymaŭ i paśla aryštu Ukrainaj va ŭmovach vajennaha stanovišča piaci tysiač vahonaŭ biełaruskaj čyhunki, jakija ciapier krytyčna nieabchodnyja, kab vazić u Rasiju. Cana kožnaha ź ich kala 80 tysiač dołaraŭ. Jašče da ich aryštu isnavali płany zamović na «Urałvahonzavodzie» jašče dadatkovyja try tysiačy, ale ciapier treba vosiem. 

«Biełaruśkalij» upieršyniu źviarnuŭsia da adnaho ź dziaržaŭnych bankaŭ dla finansavańnia vypłaty zarobkaŭ rabotnikam», — kaža surazmoŭca «Našaj Nivy». 

Nahadajem, siońnia Łukašenka pryznačyŭ kiraŭnikom «Biełaruskaj kalijnaj kampanii» — trejdara biełaruskaha kaliju — śpiecyjalista pa handli zbrojaj Alaksieja Skrahu. Da taho jon uznačalvaŭ «Biełśpiecźnieštechniku» — eksparciora ŭzbrajeńniaŭ. «Zaraz praca na kalijnym rynku budzie padobnaja da handlu zbrojaj», — zajaviŭ Alaksandr Łukašenka padčas pryznačeńnia.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Tramp nieanansavana pierahavaryŭ z Pucinym: Pucin skazaŭ, i vielmi rašuča, što jamu daviadziecca adkazać na ataku pa aeradromach18

ŚvietAbnoŭlena18

Tramp nieanansavana pierahavaryŭ z Pucinym: Pucin skazaŭ, i vielmi rašuča, što jamu daviadziecca adkazać na ataku pa aeradromach

Usie naviny →
Usie naviny

Eks-televiadučaja i madelka raspaviała, što ciapier pracuje kasirkaj u piakarni10

U Maskvie siarod biełaha dnia na vačach palicyi kadyraŭcy vykrali čałavieka. Dzie jon ciapier, nichto nie viedaje3

U histaryčnym centry Hrodna razburyli jašče dva staryja damy1

20-hadovaja biełaruska pradała svajo niemaŭla ŭ Maskvie2

«Dadajem słabicielnaje ŭ ałkahol rasijskim sałdatam». Jak ukrainskija žančyny zmahajucca z akupantami2

Maładaja ŭkrainskaja akrabatka trahična zahinuła ŭ Tajłandzie, sarvaŭšysia z 15-mietrovaj vyšyni

Muzyčny teatr u Minsku źbirajucca zakryć na rekanstrukcyju ŭ 2026 hodzie

Spalnyja miescy ŭ «Minsk-Śviecie» mohuć vyklikać kłaŭstrafobiju. Jak ekanomiać prastoru ŭ sučasnych kvaterach-studyjach23

Iłan Mask nazvaŭ hałoŭny zakonaprajekt Trampa «ahidnaj hniusnaściu»3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Tramp nieanansavana pierahavaryŭ z Pucinym: Pucin skazaŭ, i vielmi rašuča, što jamu daviadziecca adkazać na ataku pa aeradromach18

ŚvietAbnoŭlena18

Tramp nieanansavana pierahavaryŭ z Pucinym: Pucin skazaŭ, i vielmi rašuča, što jamu daviadziecca adkazać na ataku pa aeradromach

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić