Alaksandru Łukašenku pieradali zaprašeńnie na samit «Uschodniaha partniorstva» ŭ Prahu, adnak kančatkovaje rašeńnie, ci jon pajedzie, jašče nie pryniataje. Zatoje stała viadoma pra vizit biełaruskaha kiraŭnika ŭ Rym i Vatykan 27 krasavika.
Alaksandru Łukašenku pieradali zaprašeńnie na samit «Uschodniaha partniorstva» ŭ Prahu, adnak kančatkovaje rašeńnie, ci jon pajedzie, jašče nie pryniataje. Zatoje stała viadoma pra vizit biełaruskaha kiraŭnika ŭ Rym i Vatykan 27 krasavika.
Ministr zamiežnych spravaŭ Čechii Karł Švarcenbierh 17 krasavika padčas svajho pryjezdu ŭ Minsk pieradaŭ Alaksandru Łukašenku zaprašeńnie na samit «Uschodniaha partniorstva» ŭ Prahu.
Zrešty, heta nie stała takoj užo niečakanaściu. Rašeńnie zaprasić biełaruskaha lidera było pryniataje jašče naprykancy sakavika padčas sustrečy ministraŭ zamiežnych spravaŭ Jeŭrasajuzu. Razam z tym, było vyrašana zaklučyć ź biełaruskim bokam «džentelmienskaje pahadnieńnie», što 7 traŭnia ŭ Čechiju pryjedzie nie Łukašenka, a ministr Martynaŭ, ci niechta jašče z čynoŭnikaŭ.
Takaja dalikatnaja misija, jak danieści da Łukašenki rašeńnie Jeŭrasajuzu, vypała kniaziu Karłu Švarcenbierhu, jaki zaviaršaje svaju pracu na čale češskaha MZS. I, miarkujučy pa tym, što padčas vizitu čecha ŭ Minsk, nie było abvieščana, chto pradstavić Biełaruś na samicie, Švarcenbierhu udałosia, kali nie vykanać kančatkova zadaču, to dakładna nie pravalić.
«Biełaruś u stanie samastojna naładzić dobryja adnosiny ź ES, biez pasrednikaŭ», – zajaviŭ Łukašenka padčas sustrečy z Švarcenbierham, čarhovy raz havoračy, što nie pacierpić treciaha boku ŭ pieramovach u vyhladzie apazicyi.
«Apošnim časam čuvać hałasy, u asnoŭnym, viadoma, adsiul, źviernutyja da vas, što Łukašenka, maŭlaŭ, padmanvaje Jeŭropu, niešta abiacaje, a potym nie vykanaje. Vy pavinny dakładna viedać i razumieć: usio, što my abiacajem, — niaŭchilna vykanajem, toje, što nie možam zrabić, — my adrazu skažam, što zrabić nie možam i nie budziem, i rastłumačym čamu», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.
Choć Švarcenbierha i ŭhavorvali nie słuchać apazicyju, adnak sustreču z pradstaŭnikami demakratyčnaj hramadskaści ŭ Minsku jon mieŭ. Na śniadanku prysutničali eks‑kandydaty na pasadu prezidenta Alaksandr Milinkievič i Alaksandr Kazulin, sustaršynia Chryścijanskaj demakratyi Pavieł Sieviaryniec, kiraŭnik Chielsinskaha kamitetu Aleh Hułak i palityk Aleś Michalevič. Charakterna, što nie było nivodnaha pradstaŭnika ADS.
Pavodle słovaŭ Paŭła Sieviarynca, havorka viałosia ŭ asnoŭnym pra biełaruska‑ieŭrapiejskija adnosiny. «Asablivaja ŭvaha była nadadzienaja ekanamičnym, adukacyjnym, sacyjalnym prahramam u ramkach «Uschodniaha partniorstva». Razmaŭlali i pra stan z pravami čałavieka ŭ Biełarusi — palityčnyja represii, prablemy ŚMI, situacyja vakoł BCHD», — kaža Pavieł Sieviaryniec.
Palitykam paviedamili, što rašeńnie pra zaprašeńnie Łukašenki ŭ Prahu jašče znachodzicca ŭ stadyi abmierkavańnia. Heta i pasłužyła povadam dla taho, kab Alaksandr Kazulin u druhoj pałovie dnia zajaviŭ, što ździŭleny kryvadušnaściu Švarcenbierha i inšych jeŭrapiejskich palitykaŭ.
Apošnim ža punktam prahramy češskaha ministra ŭ Minsku była sustreča ź mitrapalitam Tadevušam Kandrusievičam. Mienavita hetaja akaličnaść pasłužyła dla taho, kab źviazać samit «Uschodniaha partniorstva» ź inšaj nie mienš važnaj padziejaj, jakaja maje kampiensavać Łukašenku mahčymuju nieprysutnaść u Prazie.
Łukašenka lacić u Vatykan.Pra heta pieršym paviedamiŭ ministr zamiežnych spravaŭ Italii Franka Fracini, paviedamlaje Reuters Italia.
Biełaruski lider prybudzie ŭ Rym dla sustrečy z kiraŭnikom Katalickaj Carkvy, a taksama dla pieramovaŭ ź ministram zamiežnych spravaŭ Italii. Ci ŭdasca lideru Biełarusi sustrecca z premjer‑ministram Silvijo Bierłuskoni, jašče nieviadoma. Na siońniašni momant takoha punktu ŭ prahramie nie značycca, adnak mahčymyja inšyja varyjanty. Słaba vierycca, što Bierłuskoni ŭpuścić takuju mahčymaść.
U Vatykanie paćvierdzili, što sustreča pantyfika z Alaksandram Łukašenkam, najchutčej, adbudziecca 27 krasavika. U pres‑słužbie Alaksandra Łukašenki paviedamili, što detali vizitu prapracoŭvajucca i bližejšym časam stanuć viadomyja jahonyja padrabiaznaści.
Fracini taksama vykazaŭsia za ŭdzieł Łukašenki ŭ samicie «Ŭschodniaha partniorstva» ŭ Prazie. «Kožnaja kraina pavinna sama vyrašać uzrovień svajho ŭdziełu ŭ samicie. Ja nie dumaju, što heta pavinien vyrašać Jeŭrasajuz», — zaznačyŭ Fracini.
Heta budzie pieršaja pajezdka Łukašenki ŭ krainu Jeŭrasajuzu paśla kastryčnickaha źniaćcia vizavych sankcyj. Apošni ž aficyjny vizit biełaruskaha kiraŭnika ŭ miežy Jeŭrasajuzu adbyvaŭsia ŭ dalokim užo 1995 hodzie ŭ Francyju. Paśla taho jon tolki niekalki razoŭ znachodziŭsia z pryvatnymi vizitami na harnałyžnych kurortach Aŭstryi i Słavienii.
Nahadajem, što na minułym tydni Łukašenka sustrakaŭsia ŭ Maskvie z Patryjarcham Maskoŭskim Kiryłam, a ŭ aŭtorak u Minsku z archibiskupam Minska‑Mahiloŭskim Tadevušam Kandrusievičam. Mienavita na hetych sustrečach i mahli abmiarkoŭvacca detali vizitu Łukašenki ŭ Vatykan.
Ciapier čytajuć
«Dzieci rastuć z adčuvańniem, što być biełarusam pačesna, jak vypusknikom Harvarda». U Batumi dziejničaje biełaruskamoŭnaja škoła — voś jak heta pracuje

Kamientary