Afiša

Na radzimie Karatkieviča projdzie maštabny fest ź vieršami, śpievami i ŭnikalnaj mahčymaściu trapić u dom piśmieńnika

Biełaruski PEN-Centr i Aršanskaja filija Tavarystva biełaruskaj movy zaprašajuć na «vandroŭny» Fiestyval Uładzimira Karatkieviča, jaki sioleta projdzie 30 listapada ŭ Smalanach i Oršy. Naviednikaŭ čakajuć kulturnickija padziei, u jakich voźmuć udzieł dziejačy kultury z usioj krainy, ale najpierš tvorcy z Aršanščyny. Fiestyval prymierkavany da dnia naradžeńnia horača lubimaha biełarusami kłasika XX stahodździa. Ekskursii, hutarki pra tvorčuju spadčynu Karatkieviča, vieršy, proza, śpievy i vydatnyja knižki dla ŭsich achvočych dałučycca!

Raskład padziej fiestyvalu

10:00 — ekskursija pa Smalanach ad krajaznaŭca Viktara Miaževiča. Bałotny zamak Bieły Koviel, ruiny Daminikanskaha kaścioła i klaštara, carkva Śviatoha Spasa (draŭlanaje baroka). Pramova Iryny Dubianieckaj na mahile Tamaša Zana. Zbor na centralnaj płoščy kala daminikanskich ruinaŭ.

14:30 — ekskursija pa Oršy Uładzimira Karatkieviča ad piśmieńnicy Paliny Kačatkovaj. Ahlad doma Karatkieviča, jaki budzie adkryty dla publiki ŭ dzień fiestyvalu. Zbor na «nulavym kiłamietry» ŭ pačatku vulicy Karatkieviča.

16:00 — «Biełaruś, pračynajsia! Ja ciabie abudžaju!»: dyskusija ab roli Uładzimira Karatkieviča ŭ farmavańni novaj identyčnaści biełarusaŭ. Uładzimir Arłoŭ, Pavieł Barkoŭski, Palina Kačatkova, Jury Nahorny. Maderatarka Iryna Dubianieckaja. Kaviarnia «Zamkavaja» ŭ budynku Jezuickaha kalehiuma (vuł. Lenina, 6a, Orša).

17:00 — 20:00: litaraturna-muzyčnaja impreza. Uładzimir Arłoŭ, Źmicier Dziadzienka, Jaŭhienija Kazłova, Nasta Kudasava, Alaksandr Makarevič, Maryja Martysievič, Taćciana Niadbaj, Anton Rudak, Usievaład Ścieburaka, Andrej Chadanovič, Siarhiej Šamatulski. Pieśni Sieržuka Doŭhušava na vieršy Karatkieviča. Kaviarnia «Zamkavaja» ŭ budynku Jezuickaha kalehiuma (vuł. Lenina, 6a, Orša).

U miežach viečaryny adbudziecca prezientacyja prajektu «Vandroŭnaja kniharnia» ad Alaksandry Łohvinavaj. Padčas fiestyvalu možna budzie nabyć knihi biełaruskich i zamiežnych aŭtaraŭ ad vydaviectva «Łohvinaŭ». Taksama naviednikaŭ čakajuć knihi kłasikaŭ i sučaśnikaŭ ad kniharni «Akademkniha».

Uvachod na ŭsie padziei volny.

Miarkujecca, što Fiestyval Uładzimira Karatkieviča stanie štohadovym, i ŭ 2020 hodzie, da 90-hadovaha jubileju piśmieńnika, projdzie z bolšym razmacham.

Ideja fiestyvalu: Iryna Dubianieckaja, Palina Kačatkova, Jury Nahorny, Alena Tankačova.

Kantakty: [email protected] (z paznakaj: «Fiestyval Karatkieviča»), +375293465792 (Palina Kačatkova).

Kamientary

Ciapier čytajuć

Aryna Sabalenka vyjšła da minčukoŭ u atačeńni vaśmi achoŭnikaŭ VIDEA26

Aryna Sabalenka vyjšła da minčukoŭ u atačeńni vaśmi achoŭnikaŭ VIDEA

Usie naviny →
Usie naviny

8000 rubloŭ za hod navučańnia. Samyja darahija śpiecyjalnaści ŭ VNU Minska3

Aryna Sabalenka z žanichom i sabakam prylacieli ŭ Minsk čartarnym rejsam. Ich sustreli narodnymi tancami i karavajem20

U Minsku žančyna-biaspraŭnica prataraniła dźvie mašyny, adna ź jakich urezałasia ŭ tramvaj

Paramount Pictures nabyła pravy na ekranizacyju aryhinału «Kašmaru na vulicy Viazaŭ» i płanuje vypuścić novy poŭnamietražny film

Habielen z Bajo pryvieźli ŭ Vialikabrytaniju ŭpieršyniu amal za tysiaču hadoŭ3

U 38 hadoŭ pamior sudździa Rob Dypierynk. Raniej FIFA adchiliła jaho ad čempijanatu śvietu z-za abvinavačvańniaŭ u damahalnictvach2

ZŠA nanieśli niekalki ŭdaraŭ pa Iranie1

Ekśpierty papiaredžvajuć pra ŭsplosk amal nievylečnaj infiekcyi ź ciažkaj dyjarejaj, jakaja pieradajecca pałavym šlacham9

Madziar raskazaŭ, čamu Ukraina nie bje pa Krymskim moście7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryna Sabalenka vyjšła da minčukoŭ u atačeńni vaśmi achoŭnikaŭ VIDEA26

Aryna Sabalenka vyjšła da minčukoŭ u atačeńni vaśmi achoŭnikaŭ VIDEA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić